Zámerom ministerstva školstva je, aby malo každé dieťa od troch rokov právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole zriadenej obcou alebo regionálnym úradom školskej správy (RÚŠS). Horecký poznamenal, že úprava na školský rok 2024/2025 sa týka štvorročných detí a od školského roka 2025/2026 aj trojročných detí. Podľa slov ministra školstva bude každý rodič môcť uplatniť svoje právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie prioritne v spádovej materskej škole. Ak tá nebude môcť objektívne zabezpečiť toto právo, nastupuje iná materská škola zriadená obcou tam, kde má dieťa trvalý pobyt. Ak ani to nebude možné, rodič bude môcť žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie uplatniť v materskej škole zriadenej inou obcou alebo RÚŠS, ktorá má kapacitné možnosti a nachádza sa najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa.

“Návrh bude mať pozitívny vplyv nielen na zabezpečenie rovnoprávneho prístupu k predprimárnemu vzdelávaniu, ale aj na jeho skvalitnenie a nepriamo aj na zvýšenie zamestnanosti vo všetkých regiónoch. Predpokladáme, že zvýšením účasti čo najvyššieho počtu detí do troch rokov v materských školách zlepšíme aj ich pripravenosť na vzdelávanie v základnej škole,” uviedol Horecký. Návrhom zákona sa podľa jeho slov plnia míľniky a ciele jednej z úloh plánu obnovy. V tejto súvislosti už rezort školstva spustil aj výzvy na dobudovanie chýbajúcich kapacít v materskej škole, dobudovaných by tak malo byť vyše 12.000 miest.

Novela školského zákona prináša pre deti a žiakov, ktorým sú diagnostikované ŠVVP, nárok na získanie podpory vo výchove a vzdelávaní. Systém podporných opatrení je prostriedkom realizácie inkluzívneho vzdelávania. Cieľom úpravy je podľa riaditeľky odboru inkluzívneho vzdelávania Jany Merašickej rozšíriť pojem ŠVVP o ďalšie skupiny ťažkostí a špecifík vo vývine dieťaťa, napríklad v oblasti jazykových a kognitívnych schopností, motivácie a emocionality či zručností. Nový systém podľa rezortu školstva dokáže lepšie zohľadniť aj problémy detí a žiakov vo výchove a vzdelávaní a zároveň lepšie reagovať i na potreby talentovaných žiakov pri rozvoji ich osobnostného potenciálu špeciálnym rozvíjaním ich tvorivosti či iných zručností.

Ďalšou novinkou je, že príčiny ŠVVP, ktoré boli doteraz napojené na prekážky na strane dieťaťa, budú rozšírené o také bariéry, ktoré súvisia napríklad s jeho rodinným prostredím alebo existujúcimi bariérami na strane výchovno-vzdelávacieho systému. Pomoc majú dostávať aj žiaci napríklad s prechodne sťaženou situáciou v rodine, so začínajúcimi ťažkosťami v správaní i s rizikom opakovania ročníka.

Podporné opatrenia budú navrhnuté iba na základe rôznych druhov diagnostiky. O diagnostiku s cieľom poskytnutia podporného opatrenia môže požiadať školu alebo školské zariadenie zákonný zástupca dieťaťa, plnoletý žiak, zástupca zariadenia, pedagogický alebo odborný zamestnanec. Poskytovanie podporných opatrení je v nastavenom modeli priamo prepojené s piatimi úrovňami podpory systému poradenstva a prevencie. Na novelu školského zákona bude nadväzovať katalóg podporných opatrení.

Habánik: Novelu školského zákona v navrhovanej podobe nepodporíme

Povinné predprimárne vzdelávanie detí od troch rokov naráža na obmedzené kapacity, profesijné vzdelávanie učiteliek materských škôl sa mení na slabé inovačné vzdelávanie v rozsahu 50 až 100 hodín bez nároku na príplatok, na financovanie asistentov učiteľov chýbajú peniaze. Aj to sú problémy, ktoré vychádzajú z novely školského zákona, na ktoré upozornil poslanec Národnej rady SR a podpredseda školského parlamentného výboru Jozef Habánik (Smer-SD). Zároveň tvrdí, že novelu školského zákona v navrhovanej podobe nepodporia.

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a podpredseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik (SMER – SSD) dlhodobo upozorňuje na skutočnosť, že alokované zdroje v Pláne obnovy a odolnosti dostať z tabuliek a grafov do konkrétnych projektov, si vyžaduje aktívne úsilie Ministerstva školstva smerom k samotným aktérom implementácie, t.j. školám, ich zriaďovateľom, univerzitám, SAV a ďalším vzdelávacím inštitúciám.

K pripravovanej novele školského zákona sa kriticky vyjadrili viaceré profesijné a stavovské organizácie, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, ale tiež niekoľkí tvorcovia tzv. kurikulárnej reformy. Problémy, na ktoré poukazujú sú tak vážne, že najlepšie sa javí vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

Smer-SD poukazuje aj na to, že nový obsah vzdelávania sa má začať učiť bez pripravených učebníc. Nevyriešeným problémom je podľa nich i rozdelenie ročníkov a predmetov do cyklov a oblastí. “Doteraz úlohou učiteľov bolo voliť metódy a formy práce so žiakmi, nie kreovať obsah výchovy a vzdelávania. To je kompetencia štátu, ministerstva a na to zriadených organizácií. Preto obava z chaosu v dôsledku rýchlych a nekomplexných zmien je úplne oprávnená,” uviedol Habánik.

V aktuálnom platnom znení zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Na druhej strane však projekt kurikula zavádza povinné celoplošné zmeny pre všetky školy od školského roka 2026/2027. Smer-SD poukazuje na to, že nový štátny vzdelávací program, ktorý obsahuje návrh štandardov, teda požiadaviek na to, čo majú žiaci ovládať na konci príslušného vzdelávacieho cyklu, zatiaľ oficiálne neexistuje, ale už do 3. marca sa zbierajú prostredníctvom elektronického formulára prihlášky škôl so zaradením do pilotného overovania. Do neho má byť zaradených 30 škôl so žiakmi prvého ročníka v trojročnom cykle, a teda neexistuje časový priestor na jeho vyhodnotenie, spracovanie výsledkov a premietnutie do štandardov.

Habánik vysvetlil, že školstvo potrebuje nielen modernú infraštruktúru, kvalitných a ohodnotených učiteľov, ale v tejto náročnej dobe aj v legislatívnom procese širokú odbornú diskusiu, a najmä “zdravý rozum”. Do parlamentu mieria podľa jeho slov viaceré návrhy zákonov z oblasti vzdelávania, ktoré bude nevyhnutné opraviť alebo odmietnuť. “Výhovorky na plnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti neobstoja. Skôr či neskôr vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, bude musieť s Európskou komisiou začať diskusiu na ich modifikáciu a aktualizáciu,” uzavrel.

Novelu školského zákona, ktorá zavádza napríklad právo na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od troch rokov či flexibilnejšie reagovanie na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov, schválila vláda uplynulý týždeň.