Aké sú v tomto roku hlavné riziká, ktoré by mohli ohroziť hospodársky rast krajín v regióne strednej a východnej Európy?

V tomto roku sa vo viacerých krajinách uskutočnia voľby. Okrem volieb v Nemecku a vo Francúzsku budú taktiež voľby v Holandsku a Taliansku. Niektoré z týchto krajín pritom patria medzi zakladajúce štáty Európskej únie. Ak v jednej z týchto krajín vstúpi do vlády antieurópska strana, mohlo by to mať významné dôsledky pre krajiny strednej a východnej Európy. Tie sú totiž silne závislé od zachovania Európskej únie a jej prostriedkov či transferov. Nepochybne, dezintegrácia, resp. rozpad Európskej únie predstavuje hlavné riziko pre región. A to nielen v roku 2017, ale aj mimo neho.

Čím sú pre ekonomiku nebezpečné antieurópske, populistické strany?

Populistické strany častejšie využívajú ekonomický model založený na sebestačnosti. Moderné ekonomiky sú však založené na globálnej spolupráci. Najmä nové členské štáty sú silne závislé od začlenenia do medzinárodného obchodu, ako aj do systému čerpania európskych štrukturálnych fondov. Preto populistické strany na východ od Európskej únie, ktoré sa usilujú o jej zničenie, predstavujú nebezpečenstvo pre lokálne ekonomiky.

Pre EÚ môže byť ďalším rizikom aj brexit. Ako môže vystúpenie Veľkej Británie z EÚ ohroziť ekonomický rast a trh práce v európskych krajinách?

Priame účinky brexitu na ekonomiky strednej a východnej Európy by mali byť limitované. Avšak región bude potenciálne čeliť nižším transferom z EÚ, pretože Veľká Británia je druhým najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu únie po Nemecku. Nadchádzajúci brexit by tiež mohol znížiť či obmedziť migračné toky z regiónu do Veľkej Británie. Migrácia pritom doteraz pomáhala štátom strednej a východnej Európy zlepšiť situáciu na trhu práce. Nižšia nezamestnanosť a rastúce mzdy v súčasnosti podporujú spotrebu domácností, čo následne podporuje aj rast hrubého domáceho produktu v regióne SVE.

Britská premiérka Theresa Mayová však vyhlásila, že Británia chce ísť cestou tvrdého brexitu. Ktoré sektory by mohol tento krok najviac ohroziť?

Som zvedavý, či si Británia naozaj môže dovoliť tzv. tvrdý brexit a v podstate sa vrátiť k obchodovaniu podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Možno posledné vyhlásenia britskej premiérky boli radikálnou vyjednávacou pozíciou, z ktorej chce odštartovať rokovania s Európskou úniou. Ak by naozaj došlo k tvrdému brexitu, mohol by potenciálne zraniť najmä britský obchod a finančný sektor. Do istej miery by mohol zasiahnuť aj európskych výrobcov. Zatiaľ je však ťažké uveriť, že Spojené kráľovstvo sa naozaj vyberie týmto smerom, teda cestou tvrdého brexitu.

Spomínali ste, že brexit by mohol zasiahnuť finančný sektor. Európa má pritom už v súčasnosti stále problémy s oslabenými európskymi bankami. Najmä v Taliansku. Predstavuje bankový sektor ďalšie riziko?

Situácia v talianskom bankovom sektore je určite znepokojujúca. Zdá sa však, že európske inštitúcie sú v súčasnosti oveľa lepšie pripravené pomôcť zlepšiť súvahy bánk v bankovom sektore v porovnaní s časmi, keď vypukla globálna finančná kríza. Nízky rast hrubého domáceho produktu v eurozóne je jadrom väčšiny problémov, a to nielen v bankovom sektore. Rozhodne slabý bankový sektor v skutočnosti len odráža zlú situáciu v európskom nefinančnom podnikovom sektore, ktorý neinvestuje už roky. Situácia by sa mohla zlepšiť vďaka koordinovanej verejnej investičnej stratégii, zvlášť v krajinách, ktoré zaznamenávajú prebytky.

Čo si pod koordinovanou investičnou stratégiou predstavujete?

Dobre navrhnutú koordinovanú iniciatívu, ktorá bude zameraná na verejné investície v celej Európe. Zahŕňala by nové finančné prostriedky, ktoré by mali potenciál naštartovať súkromné investície a spustiť ekonomický rast na celom kontinente. Existujúce regulácie v Európskej únii sú čiastočne prekážkou v tejto oblasti. Avšak existujú spôsoby, ako ich obísť, a to vďaka verejným investičným nástrojom, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Chýba však stále politická vôľa, ktorou by sa vyhlásila tzv. nová dohoda.

Veľa diskusií je o politike nového prezidenta USA Donalda Trumpa. Aký máte názor na jeho zahraničnú politiku? Hovorí sa napríklad, že bude mať lepšie vzťahy s Ruskom. Mohol by sa prehĺbiť konflikt medzi úniou a Ruskom?

Je veľmi ťažké posúdiť, či po slovných výrokoch nového prezidenta USA Donalda Trumpa budú nasledovať aj primerané opatrenia. A ak áno, ktoré to budú. Kritické výroky týkajúce sa NATO určite spôsobili obavy o bezpečnosť v niektorej z krajín susediacich s Ruskom. Zásadnou otázkou bude, či novozvolený prezident Trump bude ochotný a schopný pomôcť vyriešiť konflikt na Ukrajine. Európska únia je nateraz prevažne zaujatá sama sebou a nebude mať záujem o prehĺbenie konfliktu s Ruskom.

Európska centrálna banka pristúpila k neštandardným opatreniam, ktoré majú za cieľ podporiť ekonomiku. Aj Federálny rezervný fond v USA zvýšil koncom roka úrokové sadzby. Dosiahli sme už vrchol, kedy centrálne banky pristupujú k zavádzaniu neštandardných opatrení?

Európska centrálna banka bude vzhľadom na slabý rast v eurozóne pravdepodobne pokračovať vo svojich neštandardných opatreniach ešte určitý čas. Razantnejšie zvýšenie úrokových sadzieb v USA však môže mať potenciál destabilizovať krajiny najmä na východnej periférii Európy, ktoré sú viac naviazané na dolár. To by mohlo predstavovať problém najmä pre Rusko a Turecko.

ECB sa pri svojich krokoch riadi vývojom inflácie. Ako sa budú podľa vás v tomto roku vyvíjať spotrebiteľské ceny?

Očakáva sa, že ako začnú rásť mzdy aj ceny komodít, konečne sa začnú dvíhať aj spotrebiteľské ceny v nadchádzajúcich rokoch. Miera inflácie však bude aj naďalej skôr mierna v celej Európskej únii. Vyššia inflácia snáď pomôže definitívne konečne ukončiť proces zadlžovania a presunie sa do účinného cyklu hospodárskeho oživenia.