V čom je problém? Chýba im autenticita. Skutočný a dlhodobý záujem o verejné dianie, autentická a bytostná snaha zlepšiť život Slovákov. Motivácie najhlavnejších Harabinových protikandidátov sú pritom rozdielne, ale rovnako degradujúce.

Robert Mistrík kandiduje len preto, že nekandiduje Kiska a preto, že dosiahol všetko, čo chcel a prezidentom ešte nebol. Kandiduje napriek tomu, že si sám hlboko uvedomuje, že sa na takúto pozíciu nehodí. Nakoniec, vo veľmi otvorenom rozhovore zo 16. 12. 2016 pre Denník N, keď rozoberal svoje politické neúspechy, debakel vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj jeho neslávne pôsobenie v SaS, to jasne deklaroval:

„Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Nemôžete mať päť životných cieľov. Ja mám len dva a bol by som rád, keby sa mi splnili. Jednak aby z mojich dvoch synov niečo poriadne vyrástlo a aby som si splnil svoje vedecké sny. Navyše politika si vyžaduje istý typ talentu. Budem k sebe úprimný, nemyslím si, že ho mám.“ Tieto slová či sebacharakteristiku možno len podpísať. Mistrík nie je homo politicus, politikou nežije, väčšinu svojho dospelého života sa úspešne venoval niečomu úplne inému. Prečo teda do toho ide? Okrem skutočnosti, že disponuje značnými prostriedkami, ide zrejme len o snahu niečo si dokázať. Len pre naplnenie svojho ega?

To je málo, a zároveň aj veľmi pochybný dôvod. Iste, podobný kandidát už za prezidenta zvolený bol. Ako však vieme, dopadlo to neslávne. Kiska, lebo o ňom je reč,  sa už od začiatku svojho pôsobenia, stal len bezmocným nástrojom v rukách svojich poradcov. A tí mu radili často veľmi zle.

Trocha iný je príbeh podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Tento skúsený diplomat už všeličo dokázal. V posledných viac než desiatich rokoch sa pohybuje na samotnom vrchole európskeho politického Olympu. Získal si všeobecný rešpekt, je vnímaný, ako veľmi schopný technokrat, ale má skúsenosti aj so zákulisím európskej politiky.

Už skutočnosť, že získal deväť nominácií európskych socialistických strán pri kandidatúre na šéfa Európskej komisie za túto politickú frakciu jasne dokazuje, že to  je osobnosť, ktorá disponuje značným politickým výtlakom. Jeho slabiny sú však tiež jasné, relatívne veľmi neskorý nástup do kampane, nie veľmi veľká poznateľnosť v rámci slovenského elektorátu, predovšetkým však minimum emócii, ktoré vzbudzuje. Slovenská politika je totiž niečo úplne iné než sterilné technokratické prostredie Bruselu.

Práve tieto okolnosti nahrávajú „čiernemu koňovi“ prezidentských volieb Štefanovi Harabinovi. Keď ohlásil kandidatúru, jeho preferencie boli sotva na hranici piatich percent. Postupne však do prezidentskej diskusie pretlačil témy, ktoré zaujali. Odhliadnuc od zjednodušovania, respektíve sľubovania vecí, ktoré prezident nie celkom dokáže ovplyvniť, vtiahol do kampane emócie. Skupina jeho podporovateľov rapídne rastie, čo je však najpodstatnejšie, je to kandidát, ktorý disponuje najvyšším potenciálom takzvaných skrytých hlasov.

Hneď po ohlásení skutočnosti, že Andrej Danko nepôjde do prezidentského súboja, vyšli analýzy, ktoré jasne deklarovali, že pre voličov SNS je Harabin jasná druhá voľba. Túto skutočnosť deklarovalo až šesťdesiatpäť percent voličov SNS.  Treba pritom zdôrazniť, že v doteraz zverejnených prieskumoch  táto skutočnosť nebola zaznamenaná.

Ďalším značným rezervoárom Harabinových voličov je elektorát Mariana Kotlebu. V mnohých diskusiách veľa potencionálnych voličov priznáva, že srdce hovorí za Kotlebu, ale rozum za Harabina. Ani títo voliči nie sú zatiaľ zachytení v prieskumoch. Posledným nie nepodstatným rezervoárom Harabinových hlasov je severné Slovensko, okresy, v ktorých v deväťdesiatych rokoch výrazne dominovalo HZDS a ešte v nedávnej minulosti Smer. Pre týchto tradičných voličov nie je ponuka Šefčoviča to, čo práve očakávali.

Je teda veľmi pravdepodobné, že značná časť hlasov na Kysuciach, ale aj Liptove, hornej Nitre a podobne sa rozdelí, dokonca neproporcionálne, ale výrazne v prospech Harabina. Ani títo voliči ešte nie sú zahrnutí v prieskumoch. Uvidíme, či ďalšie prieskumy odrazia tento logický nárast jeho preferencií, alebo stále ostanú skrytými a až výsledky prvého kola ukážu to, čo sa dá už dnes veľmi jasne dedukovať. Je vysoko pravdepodobné nielen to, že Harabin postúpi do druhého kola, ale je celkom možné, že postúpi z prvého miesta.

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN