NAŽIVO

Výskyt aj spôsobené škody v dôsledku prírodných živlov na Slovensku každoročne rastú. Kto nemá svoje bývanie poistené, má najvyšší čas tak urobiť, keďže pravidelne sa opakujúca letná sezóna extrémneho počasia už začala. Čakať a poisťovať sa na poslednú chvíľu podľa predpovede počasia pritom nemá zmysel, poisťovne majú totiž pre povodeň a záplavu zvyčajne čakaciu dobu.

16:06

Grécko na tri mesiace pozastaví všetky azylové konania pre migrantov prichádzajúcich na lodiach zo severnej Afriky, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis. Tento krok súvisí s nárastom počtu migrantov prichádzajúcich z Líbye, keďže iba v posledných dňoch sa ich na ostrove Kréta vylodilo viac ako 2000.

16:05

Poslanci Európskeho parlamentu prijali rezolúciu, v ktorej dôrazne odsúdili pokračujúce vojnové zločiny páchané Ruskom na Ukrajine. Vyjadrili tiež podporu ich prebiehajúcemu vyšetrovaniu Medzinárodným trestným súdom (ICC). Za navrhovaný text hlasovalo 507 členov EP, 77 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.

16:04

Litva a Fínsko plánujú od budúceho roka začať s vlastnou produkciou protipechotných mín s cieľom zásobovať seba i Ukrajinu. Obe krajiny v uplynulých mesiacoch schválili odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín a po uplynutí šesťmesačnej lehoty môžu začať s výrobou.

15:59

15:39

V poľských obciach neďaleko slovenskej hranice boli prekonané rekordy v množstve zrážok. Podľa údajov poľského Inštitútu meteorológie a vodohospodárstva zaznamenalo jedenásť hydrologických staníc historicky najvyšší denný úhrn dažďa. Najviac pršalo v obciach Baňska Wyžna a Poronin pri Bielom Dunajci, len niekoľko kilometrov od hranice so Slovenskom.

15:03

Európsky parlament prijal tri správy, v ktorých vyzýva Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Severné Macedónsko na zintenzívnenie reforiem v rámci svojich integračných procesov do Európskej únie. Poslanci zároveň krajiny žiadajú o účinné využívanie plánu rastu a rozhodný postoj proti zahraničnému zasahovaniu v regióne.

15:02

Väznený zakladateľ Strany kurdských pracujúcich Abdullah Öcalan vo videoposolstve oznámil, že ozbrojené povstanie voči tureckému štátu sa skončilo a organizáciu vyzval na úplný prechod k demokratickému štýlu politiky.

15:01

Čínsky internetový predajca Temu plánuje výrazne rozšíriť svoj obchod s potravinami v Európe s dôrazom na miestne produkty. 

14:28

Parlamentné voľby v roku 2026 v Maďarsku vyhrá vládnuca strana Fidesz a mimoparlamentná strana TISZA (Rešpekt a sloboda) vedená Péterom Magyarom zanikne. Povedal to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo videu zverejnenom na Facebooku.

14:27

Holandský umelecký detektív objavil neoceniteľnú zbierku odcudzených dokumentov z 15. až 19. storočia vrátane niekoľkých archívnych materiálov prvej nadnárodnej korporácie na svete, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO.

14:26

Kremeľ neznepokojujú vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyjadril sklamanie po minulotýždňovom telefonáte s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

13:53

Lídri Arménska a Azerbajdžanu sa stretnú v Spojených arabských emirátoch na mierových rokovaniach. Spojené štáty vyjadrili nádej na skoré uzavretie mierovej dohody.

13:52

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhodol, že Rusko nesie zodpovednosť za zostrelenie lietadla malajzijských aerolínii (let MH17) a porušilo tiež medzinárodné právo na Ukrajine. Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

13:51

Televízna stanica CNN získala zvukovú nahrávku, na ktorej americký prezident Donald Trump na súkromnom večierku s darcami počas predvolebnej kampane v roku 2024 hovorí, že v minulosti ruského prezidenta Vladimira Putina varoval pred zbombardovaním Moskvy v prípade ruského útoku na Ukrajinu. CNN o tom informovala, Kremeľ na to reagoval, že pravdivosť tvrdenia nevie určiť.

13:50

Štvorčlenná rodina z amerického štátu Severná Karolína v pondelok zahynula pri páde malého lietadla počas spiatočného letu z Floridy. Informovala o tom utorňajšia správa agentúry AP.

Obeťami havárie bol manželský pár (obaja 35) a ich dve deti (10 a 9). Traja zahynuli na mieste, štvrtého vyhlásili za mŕtveho až v nemocnici.

10:56

Špeciálne jednotky nemeckej polície v stredu zasahovali v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Cieľom razií bolo zabrániť údajnému teroristickému útoku s islamistickým motívom. V spoločnom vyhlásení o tom informovali prokuratúra v Düsseldorfe a polícia v Essene, informovala správa agentúry DPA.

10:49

Hladina rieky Oravica na vodomernej stanici Trstená prekonala v stredu predpoludním trojmetrovú výšku a dosiahla tak tretí stupeň povodňovej aktivity. Údaje o výške hladín riek v pravidelných 15-minútových intervaloch aktualizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

10:30
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Gustáv Husák – prvý Slovák na vrchole pyramídy československej moci

Slovensko a Slováci sa v minulom storočí dvakrát ocitli v súradniciach kontroverzných veľmocenských záujmov, v rokoch 1938-1939 a rokoch 1968-1969. Tieto osudové chvíle nášho národa zrodili politikov, ktorí boli ochotní obetovať sa za slovenské národné a štátne záujmy a to aj s vedomím, že nasledujúce generácie ich nepochopia, podľahnú propagande a ideológii víťazov a budú ich odsudzovať. A práve v sebaobetovaní spočíva ich veľkosť a historický význam.

❚❚
.

Jediným reálnym východiskom z nepriaznivej situácie sa stala politika menšieho zla. Gustáv Husák, ako komunistický politik, urobil, čo sa v daných historických podmienkach urobiť dalo, aby vyviedol slovenský a český národ z hlbokej spoločenskej krízy, aká nastala po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Dňa 17. apríla uplynie päťdesiat rokov od voľby Gustáva Husáka za prvého tajomníka ÚV KSČ. Zaujímavým spôsobom priblížil túto rozporuplnú dobu historik Ján Bobák v článku Doba, v ktorej neexistovalo dobré riešenie (Literárny týždenník, č. 13-14/2008), ktorý uverejňujeme v neskrátenej podobe.

 

Doba, v ktorej neexistovalo dobré riešenie

.

(Historický exkurz pri príležitosti 50. výročia voľby Gustáva Husáka za prvého tajomníka ÚV KSČ a začiatku normalizácie)

V auguste 1968 prežívalo socialistické Česko-Slovensko jednu z najväčších kríz vo svojich dejinách, ktorá poznamenala aj osud socializmu a medzinárodného komunistického hnutia. Okupáciou Česko-Slovenska Moskva otvorene demonštrovala, že jej prioritou sú predovšetkým vlastné veľmocenské záujmy a nie deklarovaný socialistický internacionalizmus. Po XX. zjazde KSSZ (1956) strácal ZSSR pozíciu svetového centra medzinárodného komunistického hnutia. Po debakli politiky Nikitu S. Chruščova – dobehnúť a predstihnúť USA, s víziou skorého vybudovania komunistickej spoločnosti – sa ZSSR ocitol v hlbokej a vleklej kríze. Moskvou kanonizovaný a naoktrojovaný model socializmu očividne zlyhával a aj v komunistickom hnutí sa stával predmetom všeobecnej kritiky.

Po krátkom chruščovovskom období „otepľovania“ nastúpila v roku 1964 v ZSSR dvadsaťročná éra neostalinizmu. Výrazný vplyv na formovanie politiky KSSZ získali predstavitelia vojensko-priemyselného komplexu, ktorý sa stal jednou z hlavných  opôr Brežnevovho režimu. Okrem snahy rehabilitovať J. V. Stalina začalo politbyro ÚV KSSZ presadzovať internacionalizmus z 20. – 30. rokov minulého storočia, ktorý nadraďoval veľmocenské záujmy ZSSR nielen nad záujmy socialistických štátov, ale aj nad záujmy medzinárodného komunistického hnutia. Nositeľmi tejto politiky sa v 60. – 80. rokoch stali „komunisti – internacionalisti“, ktorých si Moskva cieľavedome pripravovala a dosadzovala na vedúce posty v straníckom a štátnom aparáte. Prostredníctvom týchto nomenklatúrnych kádrov si zabezpečovala svoj mocenský vplyv a kontrolu v jednotlivých socialistických štátoch.

Z radov česko-slovenských komunistov to boli vo vedení KSČ predovšetkým „komunisti – internacionalisti“ na čele s Aloisom Indrom, Drahomírom Kolderom, Antonínom Kapekom, Oldřichom Švestkom, Vasilom Biľakom, ktorí spolupracovali s Moskvou už pri príprave okupačnej akcie piatich štátov Varšavskej zmluvy a následne aj pri presadzovaní politiky normalizácie podľa moskovských predstáv. Základným dokumentom normalizácie sa stal Moskovský protokol (26. 8. 1968), ktorý stanovil jej rámec a obsah. Moskovský protokol bol výsledkom  spoločných rokovaní Predsedníctva ÚV KSČ a politbyra ÚV KSSZ. Na rokovaniach sa aktívne podieľal aj prezident L. Svoboda a niektorí členovia vlády (G. Husák, M. Dzúr a B. Kučera). Jedným z najdôležitejších výsledkov rokovaní bolo  vyhlásenie mimoriadneho XIV. zjazdu KSČ za neplatný, vrátane prijatých uznesení. Tendenčné názory, ktoré sa často objavujú v našej historiografii a rezonujú najmä  v publicistike, že vraj mimoriadny zjazd KSS anuloval výsledky mimoriadneho XIV. zjazdu KSČ nielenže nezodpovedajú objektívnej realite, ale zjazd KSS na to nemal ani žiadne kompetencie.

Po návrate česko-slovenskej „delegácie“ do Prahy prezentovali signatári   Moskovského protokolu uzavretú dohodu ako „Dubčekovu koncepciu“ východiska z krízovej situácie, v ktorej sa ČSSR ocitlo po 21. auguste 1968. Takto prezentoval moskovskú dohodu na mimoriadnom zjazde KSS aj Gustáv Husák: „Ja stojím plne za Dubčekovou koncepciou [Moskovský protokol], ja som bol pri jej tvorbe [v Moskve], ja ho [Dubčeka] budem plne podporovať, alebo s ním budem stáť, alebo s ním odídem.“ Toto jasné stanovisko Gustáva Husáka na zjazde KSS sa často účelovo dezinterpretuje ako jeho údajná zrada Dubčeka a celého obrodného procesu. Ignoruje sa pritom základný fakt, že Husák nebol do augusta 1968 členom ÚV KSČ a ani ÚV KSS, teda objektívne sa ani nemohol po januári 1968 podieľať na vypracovaní programových zásad a koncepcií KSČ. Protokol mimoriadneho zjazdu KSS (26.-29. 8. 1968) nedáva za pravdu týmto nekvalifikovaným a tendenčným tvrdeniam.

.

Predsedníctvo ÚV KSČ sa v Moskve zaviazalo, že mimoriadny zjazd KSČ zvolá až po normalizácii situácie v KSČ a v ČSSR. Zároveň sa zaviazalo, že najneskôr do desiatich dní zvolá Ústredný výbor KSČ, ktorý posúdi situáciu v KSČ a v ČSSR a z hľadiska plnenia prijatých záväzkov prijme konkrétne opatrenia. Jednou z úloh, na ktorej sa v Moskve zhodli obe delegácie, sa stali aj politické čistky vo vedení KSČ a socialistického štátu. Podľa vyjadrenia Dubčeka: „Neobejdeme se zřejmě bez mimořádných opatření. Bude třeba, tak jako tomu bylo v Maďarsku i v Polsku, pověřit řadou funkcí nové lidi, kteří budou s to úkoly [vyplývajúce z Moskovského protokolu] plnit.“ Otvorenou otázkou zostával len rozsah personálnych čistiek.

Hlavnými garantmi normalizácie boli signatári Moskovského protokolu na čele s prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom. Keďže Dubček stratil dôveru Moskvy, pripadla ústredná úloha pri plnení záväzkov prijatých v Moskve prezidentovi Ludvikovi Svobodovi, ktorému politbyro ÚV KSSZ prejavovalo najväčšiu dôveru. Hneď na prvom zasadnutí ÚV KSČ (31. 8. 1968) bol prezident Svoboda kooptovaný do ústredného výboru a zároveň bol zvolený aj za člena Predsedníctva ÚV KSČ. Kooptácia sa uskutočnila v rozpore s platnými Stanovami KSČ. Na tomto prvom normalizačnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ si Predsedníctvo ÚV KSČ dalo schváliť svoj postup na moskovských rokovaniach a zaviazalo funkcionárov KSČ dôsledne plniť všetky záväzky vyplývajúce z Moskovského protokolu. Už v polovici septembra 1968 prijalo Národné zhromaždenie zákon, ktorý obnovil cenzúru a následne aj zákon obmedzujúci základné práva a slobody občanov.

Na nátlak Moskvy súhlasilo vedenie KSČ aj s revíziou Akčného programu ÚV KSČ, ktorý sa po auguste 1968 paradoxne stával programom politickej opozície. Na rozdiel od signatárov Moskovského protokolu sa občianske hnutie postavilo nielen na obranu Akčného programu, ale dožadovalo sa aj uznania výsledkov mimoriadneho XIV. zjazdu KSČ. Stanoviská a postoje občianskeho hnutia, reprezentovaného najmä študentským a odborovým hnutím, ako aj intelektuálnymi kruhmi, oslovovali aj členskú základňu KSČ a vyvolávali vo vedení KSČ značnú nervozitu. Napätie v spoločnosti eskalovalo až v takej miere, že Predsedníctvo ÚV KSČ bolo nútené vyzvať svoj politický aktív a stranícke organizácie, aby otvorene podporovali „zdravé sily v KSČ“ (signatárov Moskovského protokolu) a politiku normalizácie vytýčenú na novembrovom pléne ÚV KSČ.

Rezolúcia, prijatá na novembrovom pléne ÚV KSČ (14.-17. 11. 1968), bola prvým pokusom o komplexné zhodnotenie pojanuárového vývoja.  V porovnaní s Moskovským protokolom bol v rezolúcii evidentný posun v hodnotení pojanuárového vývoja. Vedenie KSČ začalo oficiálne pripúšťať existenciu pravicových a oportunistických síl aj v KSČ, čo vyvolalo všeobecný nesúhlas a odpor. V reakcii na občianske hnutie proti politike normalizácie Dubček na zasadnutí ÚV KSČ vyhlásil: „Najväčším úskalím konsolidačného procesu sú však postoje, ktoré priamo obviňujú politické vedenie z kapitulantstva a zrady a vyvolávajú protisovietsku psychózu, ktoré v snahe hnať ľudí do katastrofy cieľavedome vystupujú proti záverom bratislavského prehlásenia a Moskovského protokolu.“ Cesty reformných komunistov a občianskej spoločnosti sa začali evidentne rozchádzať.

Ratifikáciou zmluvy o „dočasnom pobyte“ sovietskych vojsk na území ČSSR (18. 10. 1968) a schválením rezolúcie novembrového pléna ÚV KSČ splnil Dubček úlohu, ktorú od neho Moskva očakávala. Následne sa začala pripravovať pôda na jeho odvolanie z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Napriek doznievajúcim prejavom sympatií verejnosti bola pozícia Dubčeka vo vedení KSČ veľmi labilná. Rozpoltení reformní komunisti si uvedomovali, že Dubček nemá podporu Moskvy, čo bolo nevyhnutnou podmienkou pre výkon tejto funkcie v štátoch sovietskej sféry vplyvu. Naviac, Dubček nedokázal zjednotiť nielen vedenie KSČ, ale ani reformných komunistov. Namiesto očakávanej konsolidácie vnútropolitická kríza čoraz viac eskalovala – spory okolo obsadenia funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia, hroziace generálnym štrajkom a protesty proti okupácii formou sebaupaľovania, vybičovali emócie do krajnosti. Protisovietske demonštrácie, v marci 1969, ako reakcia na víťazstvo česko-slovenského hokejového družstva nad zbornou, stali sa poslednou kvapkou, ktorá prispela k odvolaniu Dubčeka z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Verejným tajomstvom bolo, že na provokáciách proti sovietskym inštitúciám a okupačným jednotkám sa aktívne podieľali aj príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí sa infiltrovali medzi demonštrantov.

.

V snahe stabilizovať vnútropolitickú situáciu začali reformní komunisti hľadať alternatívu za Dubčeka, ktorý vo funkcii očividne zlyhával. Postupne sa čoraz viac zjednocovali na podpore predstaviteľa slovenských reformných komunistov, Gustáva Husáka, najmä keď, podobne ako predtým Novotný alebo Dubček, mal aj podporu Moskvy, ktorá bola pri voľbe prvého tajomníka ÚV KSČ nevyhnutná. Na zasadnutí Ústredného výboru KSČ (17. 4. 1969) požiadal Dubček o uvoľnenie z funkcie a  do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ navrhol Gustáva Husáka. Zo 182 členov ÚV KSČ podporilo v tajných voľbách Gustáva Husáka 156 členov, proti boli 22 a 4 členovia nehlasovali. Došlo aj k reorganizácii výkonných orgánov ÚV KSČ. Zrušený bol výkonný výbor a v novozvolenom 11-člennom Predsedníctve ÚV KSČ získali prevahu reformní komunisti. Alexander Dubček naďalej zostal členom predsedníctva.  Ústredný výbor KSČ odporučil Ústrednému výboru Národného frontu, aby navrhol Dubčeka do funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia.

Personálna výmena vo vedení KSČ nevyvolala v komunistickej strane a ani v česko-slovenskej spoločnosti žiadne reakcie, ktoré by vzbudzovali pozornosť. V zahraničných médiách prevažovali komentáre, ktoré pozitívne hodnotili zmenu vo vedení KSČ. Reformní komunisti očakávali od Husáka, že zjednotí KSČ a skonsoliduje spoločnosť, najmä vzťahy so ZSSR. Vo všeobecnosti totiž prevažovala obava, že okupačné vojská zasiahnu do chaotického vnútropolitického vývoja a vedenia KSČ sa zmocnia promoskovskí „internacionalisti“ . To bol jeden z hlavných dôvodov prečo podporili Gustáva Husáka, ktorý dostal na aprílovom pléne ÚV KSČ mandát vyviesť Česko-Slovensko z hlbokej spoločenskej krízy. Vo svojom   improvizovanom prejave sa Husák zameral na riešenie dvoch základných úloh: politickú konsolidáciu a  ekonomické problémy. Neopomenul pritom ani prípravu mimoriadneho XIV. zjazdu KSČ, ustanovujúceho zjazdu Komunistickej strany českých krajín (v tejto súvislosti zvažoval aj opätovné zvolanie zjazdu KSS) a prípravu volieb. Gustáv Husák presadzoval nielen federalizáciu politického systému, ale aj federalizáciu komunistickej strany. V očiach Moskvy bola federalizácia komunistickej strany v zásadnom rozpore s leninskými princípmi výstavby  strany marxisticko-leninského typu a hodnotila to ako prejav nacionalizmu a revizionizmu.

Od nástupu do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ Husák odmietal politické procesy a represie. Voči oponentom presadzoval metódu dialógu a dohody. V polemike s členom ÚV KSČ, K. Kosíkom, vyhlásil: „o trestoch a vylučovaniach, keď to bude treba, budeme hovoriť vtedy, keď nebude žiadnej inej pomoci.“ Podstatu Husákovej politiky vyjadrovalo biblické: „kto nie je proti nám, je s nami!“ Jeho programom bolo: plniť moskovské dohody a zároveň, v podmienkach okupácie, pokračovať v demokratizácii a reforme socialistického systému. Odmietal návrat k 50. rokom. Snahou Husáka bolo zabrániť hromadným politickým čistkám a predovšetkým dosiahnuť úplný odchod sovietskych vojsk z územia ČSSR. Toto bola jeho osobná ambícia s ktorou nastupoval do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Spoliehal sa pritom aj na sľuby Leonida I. Brežneva.

Z hľadiska politiky normalizácie, stanovenej Moskovským protokolom a novembrovou rezolúciou ÚV KSČ, nepredstavuje voľba Husáka prvým tajomníkom ÚV KSČ žiaden medzník a ani žiadnu zmenu politickej orientácie. Husák kontinuálne nadviazal na normalizáciu tak, ako ju presadzoval Alexander Dubček. Inú možnosť ani nemal. Keď hodnotíme výsledky normalizácie s polstoročným odstupom môžeme objektívne konštatovať, že v podstate by mala rovnaký dopad na česko-slovenskú spoločnosť a to bez ohľadu na to, či by namiesto Husáka stál na čele KSČ Dubček, Černík, Štrougal. ZSSR mal totiž dostatok prostriedkov (vrátane mocenských), aby presadil takú podobu normalizácie, o akú sa usiloval – stabilizovať a upevniť svoju hegemóniu v Česko-Slovensku. V ČSSR nebola v roku 1968 žiadna kontrarevolúcia, socialistické zriadenie nebolo ohrozené. Mýtus o kontrarevolúcii účelovo slúžil Moskve len na zdôvodnenie vojenskej intervencie, ktorej cieľom bolo natrvalo umiestniť na česko-slovenskom území sovietske vojská.

Gustáv Husák nemal k dispozícii žiadne dobré riešenie – existovalo len zlé a horšie riešenie. Politické čistky v KSČ sa museli na nátlak Moskvy zopakovať, keďže Brežnevovi sa prvé výsledky čistiek nepozdávali. Nápomocní mu boli pritom najmä „internacionalisti“ okolo predsedu Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ Miloša Jakeša. Moskva taxatívne stanovila kvóty, koľko členov musí byť vylúčených z KSČ. Brežnev priamo úkoloval Dubčeka a následne Husáka a ultimatívne žiadal, aby bezpodmienečne splnili to, čo od nich požadovalo politbyro ÚV KSSZ. Politika normalizácie, realizovaná Dubčekom a Husákom, bola typickou politikou menšieho zla, ktorú v rozhodujúcej miere determinovali zahranično-politické faktory – okupácia Česko-Slovenska Sovietskou armádou a nerovnoprávne postavenie KSČ a ČSSR vo vzťahu ku KSSZ a Zväzu sovietskych socialistických republík.

Ján Bobák

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Marek Brna

Branislav Čech

Miroslav Urban

Milan Šupa

René Pavlík

Gustáv Murín

.
.
.

Komu tým prospeje?

FB stránka Hoaxy a podvody si vychvaľuje Tomáša Druckera pomaly ako svojho. Na čej strane vlastne minister stojí?

09. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov

.

Advokát čurillovcov prestrelil. Inšpekcia na neho podáva trestné oznámenie

Úrad inšpekčnej služby si vyprosuje naratív advokáta Petra Kubinu, vníma to ako zastrašovanie, ba až vyhrážanie. ÚIS preto podáva trestné…

09. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Trump sa pustil do Putina. Kremeľ reaguje

Kremeľ v stredu vyhlásil, že nie je rozrušený vyjadreniami amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého Vladimir Putin v ich telefonátoch…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Olach pre HS: Na sieti sa zaregistroval ako trinásťročné dievča. Odkrýva tak, akí nebezpeční muži tam na nich číhajú

Ako mnohí z nás, aj Rudolf Olach pred niekoľkými rokmi videl dokument V sieti, ktorý sa zaoberá témou pedofilov a…

09. 07. 2025 | Rozhovory | 12 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Rozhovory | 12 min. čítania | 0 komentárov

Žilinka zamietol návrh na zrušenie obvinenia Bombicovi

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zamietol návrh Davida Lindtnera, obhajcu obvineného Daniela Dombica, na zrušenie obvinenia jeho klienta podľa paragrafu 363…

09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Smutné: Skončili ako Pat a Mat slovenskej umeleckej scény

Aktivista Juraj Štubniak píše, že čert a progresívne formy života nikdy nespia, s čím sa nedá nesúhlasiť. Ich útok sa…

09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Medzi obeťami povodní v Texase sú aj sestry. Z poslednej správy, ktorú dievčatá poslali rodičom než ich naveky odniesla voda, behá mráz po chrbte

Bleskové povodne v Texase si vybrali za obeť aj členov rodiny Harberovcov. Rodičia sa dívali, ako chatku s ich dcérami…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

„Ak zaútočíte na Taiwan, zbombardujem Peking.“ Myslel si, že som sa zbláznil. Trump o rozhovoroch s Putinom a Si Ťin-pchingom

Televízia CNN zverejnila zvukový záznam z roku 2024, v ktorom Donald Trump na stretnutí so sponzormi svojej kampane rozpráva o…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Na školách prebieha progresívna LGBTI indoktrinácia. A potuluje sa po nich Púchovský. Minister reaguje: Žiadna indoktrinácia neprebieha”

Školské aktivity nad rámec učebných osnov musia rešpektovať princíp politickej, ideologickej a náboženskej neutrality, rovnako musí byť dodržané právo rodiča…

09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
.

Arogancia predsedníčky Európskej komisie a pokrytectvo europoslancov za PS dosiahlo svoj júlový vrchol

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a jej tím budú zajtra, teda vo štvrtok 10. júla, čeliť hlasovaniu o…

09. 07. 2025 | | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | | 5 min. čítania | 0 komentárov

Proces s atentátnikom pokračuje. Prehrali výpoveď premiéra: “Bol som celý čas pri vedomí…”

Na Špecializovanom trestnom súde , pracovisko Banská Bystrica, pokračuje druhým dňom súdny proces s atentátnikom Jurajom Cintulom, ktorý vlani 15.…

09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov

Heredoš podáva podnet na Igora Matoviča

OZ Voľná zóna má spracovaný podnet na Igora Matoviča, ktorý sa týka nákupu testov na COVID-19 cez trnavskú firmu. Do…

09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Toto „nie je vhodné publikovať!“ Dikastérium pre náuku viery zverejnilo stanovisko k duchovnej skúsenosti v Litmanovej

Dikastérium pre náuku viery v stredu 9. júla zverejnilo oficiálne stanovisko k mariánskej úcte na hore Zvir v Litmanovej, ktorá…

09. 07. 2025 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov
.

Európska komisia je úderníkom liberálneho mediálneho teroru

„Ochrana mediálneho pluralizmu a slobody médií, ako aj podpora nezávislých médií a novinárov patria medzi hlavné priority Európskej komisie, preto…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

Od anarchie nás delia milimetre

Atentátnik čelí spravodlivosti, a výsledok procesu ukáže, nakoľko je Slovensko ešte krajinou, v ktorej platí zákon a poriadok…

09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Aktualizované 09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Francúzsky minister obrany vyhlásil, že požiadavka Ruska na demilitarizáciu Ukrajiny je neprijateľná

“Našou absolútnou červenou čiarou je demilitarizácia Ukrajiny. Nemôžeme odmietnuť vstup Ukrajiny do NATO a zároveň – súhlasiť aj s tým,…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Sloboda tlače vs. sloboda slova

Zahraničnopolitický redaktor portálu EUobserver minulý týždeň vyzval  na „vojnu“ proti slovenskej a maďarskej vláde. Je to len jeden z množstva…

09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

USA sa chvália podporou pre Ukrajinu, v skutočnosti však recyklujú „staré, nebezpečné vybavenie“

Veľká časť vojenskej pomoci, ktorú USA poskytli Ukrajine, je nielen stará, ale v niektorých prípadoch je pre vojakov nebezpečná. Najnovšie…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Stanovisko ministerstva k Správe o právnom štáte

Dňa 8. júla 2025 Európska komisia zverejnila Správu o právnom štáte 2025, vrátane Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu…

09. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj poveril ministra obrany a hlavného veliteľa, aby „zintenzívnili všetky kontakty s americkou stranou“

“Teraz sú potrebné politické vyhlásenia a rozhodnutia a je potrebné ich čo najskôr realizovať, aby sme ochránili našich ľudí, naše…

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Cenový kompas alebo cenový úskok? Ako vláda zakrýva infláciu cez webovú stránku

Štát spustil Cenový kompas ako údajne revolučný nástroj v boji proti vysokým cenám potravín. V skutočnosti ide len o marketingové…

09. 07. 2025 | Komentáre | 7 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Komentáre | 7 min. čítania | 0 komentárov

Choroba, ktorá postihuje čoraz viac Sloveniek v produktívnom veku. Pozor, na tieto príznaky!

Svalové zášklby, kŕče, pocity úzkosti, búšenie srdca či poruchy spánku – to sú len niektoré z príznakov tetánie, ktorá postihuje…

09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ministerstvo zahraničných vecí USA potvrdilo obnovenie vojenských dodávok pre Ukrajinu

Hovorkyňa ministerstva Tammy Bruceová uviedla, že USA zostávajú “najväčšími podporovateľmi Ukrajiny” a dodávky zbraní budú pokračovať

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Verejný ochranca práv hovorí o “poplatkovej fantázii” v zdravotníctve a žiada účinnú právnu kontrolu

Verejný ochranca práv, Róbert Dobrovodský, sa v rámci svojej činnosti stretáva so sťažnosťami podávateľov na úhradu poplatkov a spoluúčasti za…

09. 07. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov

.

Svätec dňa: Svätá Veronika Giuliani

Narodila sa 27. decembra 1660 v Mercatello v strednom Taliansku v rodine skromných pomerov. Bola najmladšia zo siedmich detí a…

09. 07. 2025 | Svetonázor | 5 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Svetonázor | 5 min. čítania | 0 komentárov

Test osobnosti: Spôsob, akým si dávate ruky za chrbát, odhaľuje vašu vnútornú silu a autoritu

Test osobnosti: Spôsob, akým si dávate ruky za chrbát, odhaľuje vašu vnútornú silu a autoritu. Pozorovali ste niekedy, ako sa…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

Ďalší incident s Macronom a jeho manželkou

Televízia upozornila na skutočnosť, že Brigitte Macronová nepodala prezidentovi ruku po príchode do Británie na stretnutie s princom Williamom a…

08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ľudská psychológia je plná záhad: Tieto nové zistenia vás prinútia zamyslieť sa

Ľudská psychológia je plná záhad: Tieto nové zistenia vás prinútia zamyslieť sa. Ľudská psychológia je jedným

09. 07. 2025 | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Výskyt aj spôsobené škody v dôsledku prírodných živlov na Slovensku každoročne rastú. Kto nemá svoje bývanie poistené, má najvyšší čas tak urobiť, keďže pravidelne sa opakujúca letná sezóna extrémneho počasia už začala. Čakať a poisťovať sa na poslednú chvíľu podľa predpovede počasia pritom nemá zmysel, poisťovne majú totiž pre povodeň a záplavu zvyčajne čakaciu dobu.

16:06

Grécko na tri mesiace pozastaví všetky azylové konania pre migrantov prichádzajúcich na lodiach zo severnej Afriky, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis. Tento krok súvisí s nárastom počtu migrantov prichádzajúcich z Líbye, keďže iba v posledných dňoch sa ich na ostrove Kréta vylodilo viac ako 2000.

16:05

Poslanci Európskeho parlamentu prijali rezolúciu, v ktorej dôrazne odsúdili pokračujúce vojnové zločiny páchané Ruskom na Ukrajine. Vyjadrili tiež podporu ich prebiehajúcemu vyšetrovaniu Medzinárodným trestným súdom (ICC). Za navrhovaný text hlasovalo 507 členov EP, 77 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.

16:04

Litva a Fínsko plánujú od budúceho roka začať s vlastnou produkciou protipechotných mín s cieľom zásobovať seba i Ukrajinu. Obe krajiny v uplynulých mesiacoch schválili odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín a po uplynutí šesťmesačnej lehoty môžu začať s výrobou.

15:59

15:39

.

USA majú už len štvrtinu rakiet Patriot potrebných pre vojnové plány Pentagónu

USA majú už len štvrtinu rakiet Patriot potrebných pre vojnové plány Pentagónu, informuje The Guardian s odvolaním sa na svoje…

08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

EÚ zvažuje, že v rámci budúceho sedemročného rozpočtu pridelí Ukrajine 100 miliárd eur

EÚ zvažuje, že v rámci budúceho sedemročného rozpočtu pridelí Ukrajine 100 miliárd eur, informovala agentúra Bloomberg

09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
09. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Smiešne jednoduché tipy a triky, ktoré úplne fungujú

Existuje veľa tipov a trikov, ktoré v skutočnosti nefungujú. Veď je to smiešne. Ale je veľa takých, ktoré skutočne fungujú!…

09. 07. 2025 | 0 komentárov

Generálny prokurátor podal protest v prípade nevyhovenia infožiadosti na MV

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal protest v prípade rozhodnutia Ministerstva vnútra SR čiastočne nevyhovieť infožiadosti o zoznam pasažierov letu vládneho…

08. 07. 2025 | Aktualizované 08. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
08. 07. 2025 | Aktualizované 08. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Medvedev reagoval na Trumpove hrozby

Dmitrij Medvedev reagoval na Trumpove hrozby, že uvalí clá na krajiny podporujúce BRICS

08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
08. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Marek Brna

Branislav Čech

Miroslav Urban

Milan Šupa

René Pavlík

Gustáv Murín

.
.
.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov