Londýn 3. apríla 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Matt Dunham)
Po otrave bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa sa celá Európa stmelila proti Moskve, ktorej správanie dosiahlo novú úroveň „bezzásadovosti“, píše The Guardian. Súčasne ale predviedol Skripaľov prípad zvláštnu zraniteľnosť „izolovanej“ Veľkej Británie a teda i absurditu brexitu, dodávajú noviny
Jednota Európy v reakcii na otravu bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa bola dosiahnutá ani nie tak „diplomatickým manévrom” Theresy Mayovej, ako „podstatou a rozsahom hrozby pre bezpečnosť Európanov”, píše novinárka The Guardian Natalie Nougayrède.
Na rozdiel od situácie v roku 2003, kedy európske štáty uvažovali o existencii zbraní hromadného ničenia v Iraku, dnes vyslovili všetky európskej krajiny úplnú istotu, že na otrave má vinu Moskva, pripomína autorka článku. Avšak v prípade Skripaľa predviedla Veľká Británia svoju slabosť. „Moskva zasadila ranu Británii, pretože je to najslabšia časť Európy, krajina, ktorej izolácia sa dá spozorovať najlepšie,” píše Natalie Nougayrède.
Hlavnou príčinou európskej tvrdosti v Skripaľovom prípade sa stal fakt, že európski lídri „spozorovali, ako bola prekročená nová hranica”. Na rozdiel od vraždy Alexandra Litvinenka v Londýne v roku 2006, bol plyn A-234 nasadený proti nevinným občanom. Podľa Mayovej sa v rizikovej zóne ocitlo 130 ľudí.
Preto je vraj skutok v Salisbury úplne zvláštnym, ide dokonca o kategóriu „terorizmus”, myslí si novinárka. „A stmelil Európu, čo ale nie je dôvodom k upokojeniu. Po Kryme, vojne na Ukrajine, rinčaní jadrovými zbraňami a kybernetických útokoch dosiahlo správanie Ruska novú úroveň bezzásadovosti, ktorá ohrozuje každého. A po tomto stmelení si európski úradníci znovu uvedomili absurditu brexitu,” napísala na záver Natalie Nougayrède z The Guardian.