V Gruzínsku sa objavila “hrozba pre euroatlantickú budúcnosť” krajiny – aspoň to tvrdí americké ministerstvo zahraničných vecí. A skutočne, Tbilisi prijalo zákon, ktorého cieľom je bojovať proti zahraničnému vplyvu, a to vôbec nie Ruska, ale USA, Sorosa a viacerých západných mimovládnych organizácií. Paradoxom je, že Gruzínci to urobia s pomocou dokumentu, ktorý kedysi vznikol v samotných USA.

Právny výbor gruzínskeho parlamentu v pondelok večer schválil v prvom čítaní hneď dve verzie návrhov zákonov o agentoch zahraničného vplyvu. “Oba návrhy zákonov boli prijaté jednomyseľne,” uviedol následne predseda výboru Henri Ohanashvili.

Zasadnutie trvalo deväť hodín – za hukotu protestného zhromaždenia pred budovou a za neustálych hádok medzi opozíciou a vládnucou stranou Gruzínsky sen vo vnútri. Ráno dokonca došlo na začiatku zasadnutia k potýčke, keď Levan Chabeišvili, líder Saakašviliho strany Jednotné národné hnutie, napadol Ohanashviliho v snahe narušiť zasadnutie. Poslanci boli nakoniec oddelení a potom súdni vykonávatelia násilím vyviedli opozičného lídra a skupinu ďalších odporcov zákona zo sály.

Protesty sa konali aj na ulici. Zástupcovia mimovládnych organizácií, strán, ako aj aktivisti požadovali zamietnutie iniciatív, keďže podľa nich sú tieto dokumenty v rozpore s európskym smerovaním Gruzínska a zároveň kopírujú podobnú ruskú legislatívu. Zhromaždenie vysielali miestne televízne kanály. Vchody do parlamentu strážili posilnené policajné oddiely. Do samotnej budovy bol obmedzený vstup.

Spravodajca novín VZGLJAD informoval, že demonštranti spálili ruskú vlajku. Beka Kvachantiradze, protestujúci, ktorý spálil ruskú vlajku, povedal, že “Rusko je ríša zla. “Celé ruské impérium by sa malo premeniť na popol. Rusko je okupant, v Gruzínsku by nemalo byť nič ruské,” povedal.

Demonštranti, ktorí držali gruzínske vlajky, vlajky EÚ a ukrajinské vlajky, kričali: “Nie ruským zákonom!”. Iniciátorov návrhu zákona z hnutia Ľudová moc a členov vládnuceho Gruzínskeho sna, ktorí dokument podporili, nazvali “otrokmi” a “Rusmi”. Na budovu napísali “Revolúcia”. Opoziční poslanci sľúbili davu, že budú naďalej fyzicky brániť prijatiu zákona v parlamente. Nezávislý opozičný poslanec Roman Gociridze v pondelok varoval pred “príchodom roku 1937”. “Gruzínsky sen vedie krajinu do izolácie,” povedal. – “My to však nedovolíme.

Teraz, keď iniciatívy schválil odborný výbor, musí ich posúdiť celý parlament. Ako však autori návrhov už prisľúbili, ak ich parlament schváli v prvom čítaní, dokumenty budú zaslané Benátskej komisii pri Rade Európy na posúdenie.

Gulbaat Rtskhiladze, bývalý zamestnanec kancelárie gruzínskeho prezidenta a vedúci Inštitútu Eurázie, vysvetľuje, že parlament posudzuje hneď dva návrhy zákonov o zahraničných agentoch – “americkú” a “gruzínsku” verziu. Prvá verzia je len prekladom zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA) prijatého v USA v roku 1938 do gruzínčiny. Gruzínska verzia je podľa poslancov vládnej koalície vylepšenou a zušľachtenou verziou FARA, pretože americká verzia sa považuje za príliš prísnu.

Inými slovami, v skutočnosti oba návrhy zákonov nie sú ruské, ale americké. A budú ich posudzovať v Európskej únii.

“Najviac sa diskutuje o gruzínskej verzii. Opozícia sa zároveň dopúšťa demagógie, keď oba dokumenty nazýva “ruskými dokumentmi”. V skutočnosti sa však do demagógie zapájajú aj úrady, keďže samotní ľudia z vládnuceho tímu kedysi pracovali v mimovládnych organizáciách, ktoré financoval Západ. Napríklad predseda parlamentu Šalva Papuašvili získal vzdelanie na Západe a sám dlho pracoval v týchto prozápadných mimovládnych organizáciách. Takže je načase dešifrovať všetkých agentov západného vplyvu,” povedal Rtskhiladze v rozhovore pre noviny VZGLJAD.

Ako pripomína TASS, podľa gruzínskej verzie by agentom zahraničného vplyvu mala byť právnická osoba, ktorej viac ako 20 % finančných prostriedkov pochádza zo zahraničia. Podľa dokumentu môžu byť zahraničnými agentmi aj médiá, iniciatíva sa však nevzťahuje na fyzické osoby. Americká verzia sa vzťahuje nielen na právnické osoby, ale aj na fyzické osoby a predpokladá trestnoprávnu zodpovednosť. Autori myšlienky – verejné hnutie Ľudová sila a lídri vládnucej strany Gruzínsky sen – zároveň tvrdia, že nový zákon je potrebný pre transparentnosť práce subjektov financovaných predstaviteľmi zahraničných štátov.

K chóru odporcov zákona sa medzitým v pondelok pridala aj veľvyslankyňa USA v Tbilisi Kelly Degnanová, ktorú citovali noviny Civil Georgia. Podľa nej je zákon zbytočný, pretože zahraničná pomoc v Gruzínsku je už teraz plne transparentná. Podľa Degnanovej sa od balíka zákonov “očakáva stigmatizácia občianskej spoločnosti, umlčanie nezávislých médií a disidentských hlasov, ako sa to stalo v Rusku. Jej kolega, nemecký veľvyslanec Peter Fischer, poznamenal, že postoj EÚ k zákonu zostáva rovnaký, pričom sa odvolal na skoršie vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, že “prijatie zákona by bolo v rozpore s ašpiráciami Gruzínska na členstvo v EÚ, ako aj s normami a hodnotami EÚ.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price začiatkom marca uviedol, že iniciatívy nie sú v súlade s ašpiráciami gruzínskeho ľudu. Price však neuviedol, odkiaľ vie o týchto ašpiráciách viac ako poslanci legitímne zvoleného gruzínskeho parlamentu. “Každý, kto návrh zákona podporí, bude zodpovedný za ohrozenie euroatlantickej budúcnosti Gruzínska,” pohrozil Price, v ktorého krajine tento zákaz platí.

Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí sa tiež snažil nejako vysvetliť paradox, že Washington ostro odsudzuje Tbilisi za to, že sa snaží kopírovať právny akt, ktorý už dávno platí v samotných USA. Podľa Pricea sa gruzínsky návrh zákona líši od amerického zákona, ktorý “sa zaoberá len agentmi cudzích štátov”. Gruzínski poslanci medzitým zdôrazňujú, že jedna z dvoch verzií doslovne kopíruje FARA.

Ďalší americkí diplomati “hovoria, že v tomto prípade vám náš zákon vôbec nesedí”, vysvetľuje Gulbaat Rtskhiladze.

“Naše úrady sú v tejto veci stále v polemike so Západom, vlastne sa trochu zľakli a rozhodli sa ustúpiť, Vypustiť paru svojej nespokojnosti. Keď sa vášne upokojia, plánujú sa k problému vrátiť. Preto sa rozhodli poslať projekty Benátskej komisii Rady Európy,” naznačil expert.

“Komisia spravidla neodmieta dokument ako celok, ale dáva rôzne rady, napríklad: túto formuláciu by bolo lepšie formulovať inak. V skutočnosti však komisia zruší hlavné postuláty oboch návrhov zákonov, vrátane toho “amerického”. Našim orgánom zasa zostane priestor na rôzne interpretácie verdiktu komisie. Vládnuca strana dúfa, že takýmto trikom sa vyhne novej vlne hnevu Američanov,” je presvedčený expert.

Stojí za zmienku, že samotný príbeh so zákonmi sa začal v júni minulého roka, keď gruzínska vláda dostala úder kvôli rozhodnutiu Bruselu udeliť Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín EÚ. Vedenie EÚ vtedy Gruzínsku navrhlo, aby “pokračovalo v reformách. To vyvolalo obrovskú nevôľu prozápadných síl, ktoré obviňovali Gruzínsky sen z marenia európskej integrácie. Na čele protestov stáli mimovládne organizácie financované EÚ a USA vrátane Sorosovej nadácie. Aktivisti týchto mimovládnych organizácií zvolali do Tbilisi zhromaždenie a legitímnej gruzínskej vláde predložili “ultimátum”, v ktorom požadovali, aby odovzdala moc “technickej vláde ľudového súhlasu”. Samozrejme, nikto sa ultimátom neriadil. Odvtedy však vládnuca koalícia začala pripravovať opatrenia na obmedzenie ambícií prozápadných MVO (mimovládok).

Mimochodom, ako protiváhu k dvom “protizápadným” zákonom predložila opozícia začiatkom marca tretí, podobný návrh zákona “O ochrane pred vplyvom okupačnej krajiny – Ruskej federácie”. Cieľom iniciatívy je identifikovať skryté zdroje špecificky ruského vplyvu v krajine a osoby, ktoré konajú “proti štátnym záujmom”. Beka Liluašvili, autor návrhu, poslanec strany Za Gruzínsko, vyhlásil: “Nepriateľ musí byť nazvaný nepriateľom. Je pozoruhodné, že líder tejto strany, bývalý premiér Giorgi Gakharia má diplom z Moskovskej štátnej univerzity.

Zákon o aký sa momentálne usilujú v Gruzínsku, by veľmi potrebovalo aj Slovensko. Potrebný je nie preto, aby sa mohli agenti cudzieho vplyvu mohli zatvárať do basy, ale len preto, aby boli identifikovaní a museli sa označovať cudzí agent. To by úplne postačilo, lebo publikum – občania SR, by vedeli identifikovať za koho títo ľudia kopú a chápali by tak, prečo hovoria to čo hovoria, keď je to často proti záujmom občanov.

Hlavné správy sú pranierované lebo občasný dopisovateľ sa zaplietol s ruskou tajnou službou GRU. Keby však bol prijatý zákon o cudzích agentoch, zistili by sme, že nie len niektorí novinári z mainstreamu, ale celé redakcie by sa museli označiť ako cudzí agenti.

Zároveň odpor USA a EÚ voči prijatiu tohto zákona v Gruzínsku jasne hovorí, komu títo agenti cudzieho vplyvu slúžia a koho záujmy v Gruzínsku presadzujú. Odpor USA voči prijatiu zákona, ktorý u nich skoro storočie platí, je samozrejme obzvlášť zábavné a hovorí za všetko.

My – USA vás môžeme cez našich agentov ovplyvňovať, ale vy nás nie, my totiž máme proti takým pokusom legislatívu. Aj vy chcete takúto legislatívu, no čo si to dovoľujete? Veď vy nie ste demokratická spoločnosť.

Vy nemáte právo brániť sa proti nášmu vplyvu, dalo by sa stručne zhrnúť pozícia Západu a korporátnych vlastníkov, nie len v Gruzínsku.