Goga: “Nové prieskumy verejnej mienky odhaľujú hlboké sklamanie občanov EÚ z reakcie bloku na pandémiu”

Bratislava 8. júla 2020 (HSP/Foto:Facebook)

Poslanec NR SR za hnutie Sme rodina Ľudovít Goga komentoval počínanie si Európskej únie v boji s koronavírusom, ktorý od začiatku vypuknutia epidémie prebiehal najmä na národnej úrovni jednotlivých krajín. EÚ ako reakciu na prichádzajúcu ekonomickú krízu pripravuje masívne dotačné a záručné schémy, no na ich konkrétnej a finálnej podobe sa členské štáty stále dohadujú.

Ľudovít Goga z vládneho hnutia Sme rodina poznamenal, že reakcie na problematiku “korona” sa vo väčšine európskych krajín stotožňujú. “EÚ je podľa svojich občanov „irelevantná“ a počas pandémie zlyhala v reakcii na Covid-19. Nové prieskumy verejnej mienky odhaľujú hlboké sklamanie občanov EÚ z reakcie bloku na pandémiu, aj keď väčšina z nich tvrdí, že chce, aby krajiny EÚ v budúcnosti užšie spolupracovali, najmä v prípade podobnej krízy,” píše poslanec Goga.

Informoval, že think tank Európskej rady pre zahraničné vzťahy uskutočnil prieskum medzi 11 000 ľuďmi v deviatich krajinách, ktoré tvoria asi dve tretiny obyvateľov EÚ: Bulharsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Prieskum sa uskutočnil v apríli. “Väčšina respondentov v prieskume vo všetkých krajinách uviedla, že EÚ na krízu reagovala nedostatočne, pričom 46% všetkých opýtaných uviedlo, že počas pandémie nesplnila svoju povinnosť, a takmer polovica uviedla, že pri riešení krízy bola únia “irelevantná”. Najviac sa to ukázalo v dvoch krajinách. Takmer dve tretiny Talianov a 61 percent Francúzov uviedlo, že EÚ zlyhala a sklamala svojich občanov.”

“Na otázku, či sa ich postoj k EÚ zhoršil, väčšina opýtaných v Taliansku, Španielsku a Francúzsku uviedla „áno“. Iba štyri percentá Talianov a Nemcov označilo EÚ za „najväčšieho spojenca“ svojej krajiny počas krízy, pričom väčšina označila voľbu „nikto“. Tieto výsledky môžeme označiť ako viac než znepokojujúce. Sklamanie sa však nepremietlo do euroskepticizmu. 63% opýtaných prejavilo potrebu, aby vlády EÚ boli súdržnejšie a pripravenejšie do budúcnosti.”

Goga dodal, že hoci prieskum nepokryl všetky členské krajiny, výsledky odzrkadľujú realitu a všeobecný verejný názor. “Z pohľadu logistiky, vybavenia, výskumu bola zo strany únie nulová podpora alebo kapacita pomôcť. Potvrdzuje to to, čo stále tvrdíme, a to že sa dáva príliš veľký dôraz na zbytočnú byrokraciu a zasahovanie do vnútorných otázok členských štátov presahujúc tak princíp subsidiarity. Únia by sa namiesto prenasledovania politík vlád členských štátov mala do budúcna zamerať na otázky, ktoré skutočne potrebujú kohéznosť.”

Jaroslav Zajac