Svet 9. júna 2016 (HSP/independent/Foto:TASR/AP-David Keyton)
Autori 10. výročnej správy Svetového indexu mieru môžu spočítať už len prstoch dvoch rúk tie krajiny, ktoré nie sú v nejakom konflikte alebo im priamo nehrozí
Na svete je už skutočne veľmi málo krajín, ktoré sa necítia byť nejako ohrozené. Neustále konflikty na Blízkom východe, nedostatočné riešenie utečeneckej krízy a rôzne teroristické útoky to v porovnaní s minulým rokom ešte viac zhoršili.
Think-tank Inštitút pre ekonomiku a mier (IEP) opätovne vymenoval Island za najviac pokojné miesto na svete, nasleduje Dánsko, Rakúsko, Nový Zéland a Portugalsko. Sýria bola samozrejme opäť označená za najmenej bezpečnú krajinu. Pri pohľade na posledných 10 rokov sa však našlo za celý ten čas len 10 “pokojných” krajín: Botswana, Čile, Kostarika, Japonsko, Maurícius, Panama, Katar, Švajčiarsko, Uruguaj a Vietnam.
Zaujímavé je, že z európskych krajín je v desaťročnom pohľade len jedna, ktorá sa nemusí niečoho obávať. Do úvahy sa pritom berie celý rad faktorov, vrátane akceptovania práv druhých, nízka úroveň korupcie, voľný prístup k informáciám, či dobre fungujúca vláda.
Britský The Independent si všíma každoročný pokles Brazílie, ktorá má momentálne blízko pred letnými olympijskými hrami, čo navyšuje počet bezpečnostných pracovníkov nasadených zo strany štátu.
Ale snáď najviac pozoruhodný je tohtoročný index mieru pre región Blízkeho východu. “Ak sa pozrieme na svet celkovo, stal sa o niečo menej pokojný za posledných 12 mesiacov. Ale keď by sme sa pozreli na index Blízkeho východu počas posledného desaťročia, svet sa zdá byť pokojnejší,” konštatuje zakladateľ IEP Steve Killelea.
V porovnaní s minulým rokom sa situácia pre celkovo 81 krajín stala pokojnejšou a pre 79 sa zhoršila. Zistil sa však aj taký fakt, že pokojnejšie si dokonca polepšili a tie menej pokojné si pohoršili, čo poukazuje na vyššiu nerovnosť “mieru” vo svete. “Hlavným dôvodom toho je naša neschopnosť riešiť konflikty, ktoré sa objavujú. Konflikty v Afganistane a Iraku trvajú už viac ako desať rokov, potom sa preliali do Sýrie v roku 2011, potom do Líbye a Jemenu. Takže zlyhanie je skutočne kľúčom k problému,” vysvetľuje Killelea.