Môj profil 
Predplatné
Denník poukazuje na to, že v súlade s novým maďarským zákonom, tunajšie mimovládne organizácie, presne ako v Rusku, budú musieť dokladovať pôvod financovania a zverejniť zdroje svojich príjmov. Prízvukuje, že nový maďarský zákon kritizovala Benátska komisia, Nemecko a Spojené štáty.
Gazeta Wyborcza poukazuje na to, že nový zákon schválili mimoriadne rýchlo: „Šlo to veľmi rýchlo: v utorok parlament prijal zákon a v piatok ho už podpísal prezident. Premiér Viktor Orbán vysvetlil, že vďaka tomu sa zvýši transparentnosť mnohých organizácií, ktoré budú musieť priznať, odkiaľ a za akým účelom dostávajú finančné prostriedky. Kritici zákona sa však domnievajú, že maďarským úradom nešlo o žiadnu transparentnosť, ale hľadajú možnosti, ako potlačiť mimovládne organizácie v krajine,“ domnieva sa autor článku.
V článku sa kritizuje, že Viktor Orbán v posledných mesiacoch charakterizuje členov mimovládnych organizácií, ako platených politických aktivistov a agentov, ktorí pracujú za peniaze Západu. „Podobný postoj odznel aj počas aprílových „vnútroštátnych konzultácií“, v ktorých vláda vysvetlila verejnosti, že okrem iného, mieni zabrániť mimovládnym organizáciám, aby sa miešali do vnútorných záležitostí krajiny, a chce obmedziť ich „rizikové aktivity“. Tieto konzultácie boli súčasťou kampane, ktorej cieľom bolo mobilizovať voličov vládnej strany,“ tvrdí autor článku.
Ďalej uvádza, že v súlade s novým zákonom, všetky organizácie, ktoré získajú v priebehu roka viac, než 7,2 milióna forintov zo zahraničných zdrojov, budú sa musia zaregistrovať, ako organizácie financované zo zahraničia. A nielen to: budú sa musieť verejne prihlásiť k tejto skutočnosti a pod touto nálepkou sa prezentovať v médiách.
„Podobný, takmer „zákon – dvojča“ prijalo pred niekoľkými rokmi aj Rusko. Mimovládne organizácie financované zo zahraničia sú povinné sa zaregistrovať ako cudzí agenti, čo veľmi skomplikovalo ich činnosť a viedlo ku zníženiu prostriedkov z verejných zbierok. Zástupcovia maďarských nevládnych organizácií sa obávajú, že kvôli tomuto právnemu opatreniu ich očakáva podobný osud,“ prízvukuje autor. Približne rovnaký zákon však platí aj v USA. Nazýva sa zákon FARA.
„Organizácia pre ľudské práva „Hungarian Civil Liberties Union“ už oznámila, že tieto predpisy nemieni dodržiavať. Chystá sa podať sťažnosť na Európsky súd v Luxembursku. To isté urobí aj maďarská pobočka Helsinskej nadácie pre ľudské práva. Podá sťažnosť aj na maďarský Ústavný súd. Prízvukuje, že dovtedy nemá v úmyslu dodržiavať nové predpisy a neprestane vykonávať svoju hlavnú činnosť, ktorá je založená na pomoci ľuďom hľadajúcim azyl (podpora prijímania migrantov). Navyše prízvukuje, že táto organizácia je transparentná, každoročne zverejňuje svoje zdroje financovania,“ cituje Gazeta Wyborcza Andrasa Lederera z Helsinskej nadácie pre ľudské práva.
Poukazuje na to, že za nedodržiavanie nových predpisov mimovládkam hrozia rôzne sankcie od pokuty vo výške jedného milióna forintov až do vylúčenia z registru mimovládnych organizácií. „Martin Schaefer, hovorca nemeckého ministerstva zahraničia povedal, že Berlín je vážne znepokojený novým zákonom. Uviedol taktiež, že s prijatím nových predpisov sa Maďarsko pripojilo k takým krajinám, ako je Rusko, Čína a Izrael, ktoré taktiež majú problémy s tzv. tretím sektorom vo svojich krajinách,“ dodáva.
Cituje aj šéfa maďarskej diplomacie: Peter Szijjarto reagoval, že nemecká kritika nemá žiadne opodstatnenie. Prízvukoval, že by sa Nemecko radšej malo obávať odhalenia viacerých nepriaznivých skutočností, keď budú všetky organizácie nútené predložiť zoznam svojich zahraničných „sponzorov“.
Poukazuje na to, že Benátska komisia vyhlásila, že zákon zasahuje do slobody prejavu a možnosti združovať sa. „Tvrdý postoj k tejto otázke zaujalo americké ministerstvo zahraničia, ktoré odsúdilo maďarské orgány za to, že prezentujú organizácie občianskej spoločnosti, ako pôsobiace v rozpore so záujmami spoločnosti,“ uvádza „hlavný argument“ v závere svojho článku novinár poľskej Gazety Wyborczej.
Eugen Rusnák
