Dozvedel som sa, že mesto Trebišov má meno vlastnícke od nejakého veľmoža Trebiša, či Terebeša. Alebo je to od vraj slovanského slova trebište = predkresťanské obetište, dokonca to vraj znamenalo aj obetnú hostinu. Jeden prameň tvrdí, že slovo trebiti znamená vyklčovať, čistiť les. Pretože sa zaoberám Sedmohradskom, vnikol som aj do rumunského jazyka, kde slovo treaba znamená práca, činnosť. Mám za to, že toto slovo patrí medzi najstaršie slová ľudstva, Slovanov. Pretože Slovania žili istú dobu (najmenej 600 rokov) aj v Rumunsku, to slovo sa tam zachovalo rovnako, ako množstvo iných slovenských slov v dnešnej rumunčine. Podľa rumunského historika Luciana Boiu až 30%. Nie, nie je to preto, lebo sa tam pred 280 rokmi nasťahovalo pár Slovenov.

Toponymum trebište nachádzame nielen na Slovensku – Trebišov, Trebichava a v Česku – Třebíč, Třebiště u Tábora, Třeboň, Česká Třebová, Moravská Třebová. Trebište je v Bulharsku, Chorvátsku, dokonca aj na severe Talianska pri Bolzane je Trebich (ch čítaj ako č – Trebič). Zaujímavé miesto je Trebichino a Trebishte v Severnom Macedónsku na holom kopci Mavrovo (1890m), na ktorom je miesto Manastirište (miesto, kde bol niekedy malý drevený benediktínsky kláštor sv. Maura. Benediktíni prichádzali najmä tam, kde boli tradičné významné staroverské obetištia, aby novou vierou prekryli tú „nesprávnu“. Tento fakt by mohol podporiť to, že tieto  miesta boli prastarými obetištiami. A to dávno pred príchodom kresťanstva. Kto bol nositeľom a zachovávateľom tohto slova? Germáni? Obetištia boli aj Božište = Pozsonium (Bratislava), Buzica a Svätuša, Svätuša = Šaca, Šivetice = Svätice na východe SR.

Aj názov pohoria Tríbeč sa pýta zaradiť medzi tieto toponymá. Samozrejme. Najmä preto, lebo na jeho kopcoch bolo množstvo, možno slovanských hradísk a to už v dobe bronzovej. Podrobným radarovým skenovaním boli nájdené aj mnohé osady mimo hradísk. Spolu s vinicami, záhradami, poliami. Všetko v dnešných lesoch Tríbeča. Ale tu by sme sa asi opreli práve o spomenutý význam slova trjebiť – vyklčovať, čistiť les. Myslel som si to do chvíle, kedy som videl historickú mapu. Na nej je územie Slovanov ako Slavonic tribes. Slovanské kmene. Áno, angličtina má množstvo slov z latinčiny. Aj slovo tribes = kmene. Slovo trebiť, treaba, práca vôbec nemusí mať spoločný význam so slovom tribes – Tribeč. Už ho vnímam ako označenie miesta, kde žije nejaký kmeň, kmene. Azda slovanské. Myslím, že osídlenie Tríbeča slovanské bolo, rovnako, ako osídlenie rovín okolo riek. A to dávno pred „sťahovaním národov“!

Pozrime sa na zloženie obyvateľstva Nitry r. 1869. Mala 10 893 obyvateľov, z toho 3141 Židov. R. 1910 16 419, z toho 9754 Maďarov, Slovákov 4929, Nemcov 1636. V tom bolo aj cca 4000 Židov. Neodškriepiteľný fakt, ktorý je ale dobový, nehovorí o zložení obyvateľstva v praveku, stredoveku. Uviedol som to len kvôli oponentom, ktorí by sa pokúsili negovať prevahu slovanského obyvateľstva. ALE je fakt, že r. 396 dobili Nitru Vizigóti a vládol tu ich kráľ Rosemund, po jeho smrti manželka Fritigil, ktorá pôvodne silná ariánka, aj tu zriadila zrejme prvé rímskokatolícke biskupstvo s biskupom Sunniom, vo Vatikánskom archíve uvedený ako prvý RKC biskup v Nitre. Hoci jeden významný profesor povedal, že Fritigil v Nitre je fabulácia, existuje rukolapný dôkaz, že aj profesor sa môže sakramentsky mýliť! Vláda Vizigótov v Nitre pravdepodobne skončila r. 477 smrťou jej syna Hunimunda a návratom obyvateľov Nitry k ariánstvu. Spomínam toto preto, lebo nad pôvodom názvu mesta Nitra sa špekuluje. Práve v súvislosti s Gótmi je mne najpravdepodobnejší pôvod gótsky. V ich reči Netra = had. Rieka Nitra sa hadí, skrúca okolo mesta a hradu rovnako, ako rieka Natraby okolo mesta Natraby (Nitra) v južnom Švédsku, odkiaľ Góti a aj časť Slovanov pôvodne prišli. Tam je množstvo toponýmií, ktoré sú dnes zhodné s našimi (Granum – Hron, Bohuš, Bohemia, Bistra, Sala, Tarna (Trnava), Krasjon, Lemesjo, Blatnik, Krokom, Rodon, Hornmyr, Drobak, Bellvik, Ravnesen (Rovná zem), Bogajell, Skela a pod. Viac v mojich knihách Naše dejiny úplne inak a Reppertum. Dokonca v susedstve Natraby je aj rieka Morum (Morava) s mestom Morum. Spoločnú toponýmiu slovenskú vo Švédsku objavil hlavne pán A. F. Zvrškovec, ktorý tam žije a úspešne báda aj v historiografii. Takže súvis názvu Nitra môže byť práve v tom, že Slovania žili spolu s Gótmi veľmi dávno v južnom Švédsku aj s hadiacou sa riekou okolo mesta Nitra – Netra – Natraby.

Áno, sú takí, čo vysvetľujú názov mesta od tamilského slova nitram – mesto sľubov, či Nitrahwa – trhovisko. Nikto ale nevysvetlil názov mesta presvedčivo. Jazykovedci Šmilauer, Ondruš, aj historik prof. Varsík sa domnievajú, že je to od základu slova vnútro – nitro (dnes česky).

Pokúsil som sa ísť cestou latinskou. Ak Tríbeč by mohol mať základ v latinskom tribes, dal som si do latinského prekladača názvy, ktoré som nevedel vysvetliť okolo Nitry. A tak mi na prekvapenie prekladač ponúkol toto:

Nitra = liehovina (vinice – víno – alkohol) kto to tu vysadil, ako prvý? Dávam prednosť vzniku názvu z gótskeho Netra.

Čermáň – nitrianske sídlisko, (latinsky č sa píše ch) – cher man = bohatý muž, boháč

Zobor – kopec a sídlisko v Nitre. Vie sa, že je od suburum, suburbium = pod mestom, pod sídlom. Najstarší názov je v tvare Zuburiensis, zoborský (kláštor) z r. 1111. Sub je latinsky pod. Pod sídlom (urbium). Pokojne to môžeme brať ako pod hradiskom na Zobore – Urbiu. Vôbec sa to slovo nemusí vzťahovať na mesto Nitru, ale na staršie hradisko na Zobori. Niektorí sa domnievajú, že je to od slova zbor – cirkev. Je to skôr želanie, ako fakt. Posledná známa verzia je o veľmožovi Zoborovi, ktorého Maďari obesili na tom kopci.

Ghimes (hrad nad Jelencom) – cigáň

Čab, dedina nad Nitrou Chab = chyža, izba, dom

Kovarce, kovar, lat. – bojovať  (Iste, ponúka sa tu kováč – Kvád = Quadorum…)

Lefantovce – Elefant = slon

Veľký Kesov – kes = syr

Solčany – solcha = brázda

Kolon – Kolíňany (podobne Kolín nad Rýnom). Toto označenie mohlo mať len miesto, kde bývali vyslovene rímski občania. Vysvetľujem v románe Helena a jej dynastia.

Oponice – oponovať, opon = oproti, súper, proti

Kostoľany – castellum = murovaná stavba, kostol

Klasov – klasa = trieda

Lapáš – lapas = blato…

Komiatice – Komnatice – komnata = izba

Z uvedeného možno nadobudnúť podozrenie, že niektoré názvy aj na Slovensku sa formovali z latinčiny. Samozrejme, áno. Aj. Najmä v dobách od nepamäti, kedy Sloven chcel byť viac, ako sused. Trvá to dodnes. Najprv na odlíšenie sa od „obyčajných“ ľudí používali latinčinu. Potom to bola maďarčina, nemčina. Dnes je to angličtina. Pozrite sa okolo seba. Samý PUB, už nie krčma, samé anglické názvy. Anglikanizmy v našom jazyku ho doslova pŕznia aj tam, kde máme naše slovenské slovo. Nitra, ktorá si rada hovorí, že je matkou slovenských miest. A je medzi prvými v opičení sa! Svoje urobili aj zápisy názvov. Kto vedel v stredoveku písať? Mnísi. Akým jazykom písali? Latinsky. A tak komolili a zavádzali, ako chceli. A my máme problém.

Práve som počul rozhovor jednej obyvateľky Nitry. Nejdem bývať na dedinu, bola by som sellaňa. Potreba byť NIEKÝM viac, aspoň niekým z mesta, nie z dediny, je stále aktuálna. Tento fakt nám zaviedol polatinčovanie, pomaďarčovanie, ponemčovanie a teraz poangličtenie. Stále sa musíme niekomu bez hrdosti pchať do análu! Deformujeme sami, čo príde na jazyk. Ingrediencie namiesto surovín, hajlajt, fejk, nastajlovaný… hrozné!

Tríbeč je najpravdepodobnejšie z latinčiny – miesto, kde žijú kmene, tribes. Nie z miesta, kde sa konajú obety. Hoci sa celkom uričte konali aj tu.

Možno som pre vás priniesol zopár novostí a iný spôsob zistenia pôvodu niektorých názvov na Slovensku. Z latinčiny. Nanútenej, alebo chcenej – móda, ako je dnes – chceme byť in! Je tých názvov omnoho viac. Treba hľadať. Napríklad Trakovice. Na východe, aj na západe. Od latinského trahere – preťahovať. Plť, alebo čln cez rieku lanom. Tých názvov z latinčiny je viac, ako si myslíte! Ešte dám jedno: časť Stupavy sa volá Mást. Z latinského mast = mušt = šťava. Toto mám od nebohého pána A. Semeša. Aj tam sú a boli od dávna vinice…

O prítomnosti Rimanov na našom území svedčia vojenské tábory napr. Stupava, Rusovce, Cífer Pác, Piešťany, Trenčín, Bernolákovo, Nitra, Vráble (Fidvár), Veľký Kýr, Dudince, veľký tábor v Hrhove okr. Rožňava, Kostoľany nad Hornádom. A možno aj villa Casa – Košice. Caso via – košická cesta. Casa je aj v rumunčine dom. Miesto na bývanie. Villa – valal. Prečo až tam? Lebo opál – kameň šťastia v Ríme! Takže sa nečudujme, že zopár slov a názvov máme z latinčiny a ani o tom nevieme.