19:30 – Administratíva USA pripravila memorandum o sankciách proti Číne za nákup ruskej ropy, ale Trump si to rozmyslel, píše The Wall Street Journal.

„Administratíva pripravila memorandum, v ktorom bol uvedený balík sekundárnych sankcií proti Číne za nákup ruskej ropy… Tento memorandum bol zaslaný Trumpovi na konečné rozhodnutie. Ešte pred stretnutím s Putinom na Aljaške však Trump rozhodol proti balíku sankcií, čiastočne aby sa vyhol priamej odvetnej reakcii zo strany Pekingu. Prezident sa obával, že Čína opäť obmedzí prístup USA k svojim zriedkavým zemským magnetom, ktoré sú dôležitou súčasťou obranných aj komerčných technológií,” uvádza sa v článku.

19:20 – Rozhodnutie o „reparačnom úvere“ pre Ukrajinu by malo byť prijaté do Vianoc, vyhlásila dánska premiérka Frederiksenová.

„Samozrejme, existujú technické detaily, ale v prvom rade ide o politické rozhodnutie. Domnievam sa, že musíme konať tak, aby sme mali rozhodnutie do Vianoc. Aby sme mohli zabezpečiť financovanie Ukrajiny na nasledujúce roky,“ povedala.

Pripomíname, že včera bolo rozhodnutie o „reparačnom úvere“ odložené do decembra kvôli námietkam viacerých krajín.

18:30 – Rokovania o dodávke rakiet Tomahawk Ukrajine pokračujú, vyhlásil britský premiér Keir Starmer.

„Všetci na tom pracujeme,“ dodal.

18:25 – Veľká Británia poskytne Ukrajine 5 tisíc rakiet na posilnenie protivzdušnej obrany.

Vyhlásil to Starmer, informujú ukrajinské médiá.

17:55 – Francúzsko poskytne Ukrajine „ešte viac“ stíhačiek Mirage a ďalšie protilietadlové rakety Aster pre systémy SAMP/T, vyhlásil prezident Macron počas stretnutia „Koalície ochotných“.

17:00 – V Pokrovsku sa situácia naďalej komplikuje, „postupne strácame kontrolu nad viacerými oblasťami“. O tom píše ukrajinský vojak s prezývkou „Mučnoj“.

Podľa jeho slov prebiehajú v mikrorajóne Sobačevka vo východnej časti Pokrovska urputné boje o každý dvor. Rusi kontrolujú jeho väčšinu a „vyzerá to, že tento sektor je už na pokraji úplného odtrhnutia – je len otázkou času, kedy sa nepriateľ definitívne upevní“.

Na sever od centra sú ukrajinské sily „v nevýhodnej pozícii, hustá paľba a neustále nálety nedávajú oddych, kozákov je potrebné z tohto miesta urgentne stiahnuť“.

Najvytrvalejšie sa ukrajinské ozbrojené sily držia v priemyselnej zóne na západe, kde Ukrajina podľa informácií „Mučnoja“ kontroluje viac ako polovicu územia.

Severne od železnice sa Rusi „snažia rozvinúť úspech a už vstupujú do oblasti Dinas, ktorá je druhou líniou mesta“. „Nepriateľ koná rýchlo, prerušuje naše trasy presunu a postupne nás tlačí. Napriek tomu boj stále pokračuje, ale cítiť, ako mesto postupne dusia tlaky,“ informuje vojak.

„Tempo nepriateľa svedčí o tom, že Pokrovsk vstupuje do najťažšej fázy bojov,“ dodáva „Mučnoj“.

Na mape Deep State nie je zobrazená väčšina týchto postupov RF, o ktorých píše vojak, ale nedávno sa rozšírila „sivá zóna“, ktorá sa priblížila k železničnej trati v centre Pokrovska (čo už oficiálne potvrdili aj ozbrojené sily Ukrajiny).

16:10 – Špeciálny predstaviteľ ruského prezidenta Kirill Dmitriev pricestoval do USA na oficiálne rokovania, tvrdí televízna stanica CNN.

Očakáva sa, že Dmitriev sa stretne s predstaviteľmi Trumpovej administratívy, aby pokračoval v diskusiách o vzťahoch medzi oboma krajinami.

15:20 – V Kramatorsku sa v blízkosti osobného vlaku zrazil dron, informuje Ukrajinská železničná spoločnosť.

Poškodené sú okná v troch vagónoch, nikto nebol zranený.

Odborníci už skôr varovali, že Rusko začalo systematicky ničiť lokomotívy, aby „vyradilo“ celú železničnú sieť Ukrajiny.

14:30 – Putin chce túto zimu doviesť Ukrajinu k humanitárnej katastrofe, vyhlásil Zelenskyj v Londýne.

Pripomíname, že Rusko už útočí na ukrajinský energetický sektor, konkrétne na ťažbu plynu.

Z tohto dôvodu bude Ukrajina potrebovať takmer 2 miliardy dolárov na dovoz plynu túto zimu, potvrdila dnes premiérka Sviridenko.

Kabinet ministrov vyčlenil 200 miliónov dolárov. 150 miliónov sa očakáva od Nórska, 60 miliónov od Nemecka. Diskutuje sa aj o úveroch od EBRR a EIB. Celková suma je však stále ďaleko od 2 miliárd dolárov.

13:40 – Špeciálny predstaviteľ Kremľa Dmitrijev pricestoval do USA na rokovania s Trumpovým tímom, informuje CNN s odvolaním sa na zdroje.

Pripomíname, že plánované stretnutie Trumpa a Putina sa neuskutočnilo.

12:45 – Sankcie Trumpa proti ruskej rope môžu spôsobiť problémy s dodávkami aj Ukrajine, vyhlásil riaditeľ poradenskej spoločnosti „A-95“ Sergej Kujun.

Poznamenal, že spoločnosti „Lukoil“ a „Rosneft“ sú dodávateľmi maďarských a slovenských rafinérií, ktoré dodávajú palivo Ukrajine.

„Ak sa u nich vyskytnú problémy a my odtiaľ dodávame palivo, bude pre nás problematické ho tam nakúpiť, pretože dôjde k poklesu výroby,“ hovorí Kujun, ale predpokladá, že konečný spotrebiteľ túto nepríjemnosť nepociťuje.

11:49 – Včerajšia správa o tom, že EÚ sa nedokázala dohodnúť na poskytnutí „reparačného úveru“ Ukrajine z mrazených ruských aktív, je pre Kyjev mimoriadne znepokojujúcim signálom s potenciálne veľmi vážnymi dôsledkami.

Už sme písali, že na budúci rok by Európa mala na základe požiadaviek ukrajinských orgánov vyčleniť 120 miliárd dolárov vo forme priamej pomoci aj vo forme dodávok zbraní. A keďže sklady európskych armád sú už prakticky vyprázdnené, môžu odovzdať len novo vyrobené zbrane alebo zbrane zakúpené od iných krajín (predovšetkým od USA). To znamená, že to budú aj reálne výdavky peňazí.

Potom, čo Trump odmietol pokračovať v akejkoľvek pomoci Ukrajine – poskytovať peniaze alebo dodávať zbrane zadarmo, celá táto obrovská suma 120 miliárd dolárov padla na plecia Európy. A to napriek tomu, že európska ekonomika a financie prežívajú zďaleka nie najlepšie časy.

Preto v Európe už otvorene vyhlásili, že nie je možné nájsť žiadny iný spôsob, ako pokračovať vo financovaní Ukrajiny aspoň na súčasnej úrovni, okrem použitia zmrazených ruských aktív.

Preto včera Kyjev vkladal veľké nádeje do rozhodnutia o poskytnutí „reparačného úveru“ vo výške 140 miliárd eur.

Rozhodnutie však nebolo prijaté. Bolo odložené na december a zatiaľ nie je isté, či bude vtedy schválené.

11:23 – Premiér Bavorska Markus Söder vyzval na obmedzenie vstupu mladých ukrajinských mužov do Nemecka, informuje DW.

„Nikomu nepomôže, ak do Nemecka príde ešte viac mladých ľudí z Ukrajiny namiesto toho, aby bránili svoju vlasť,“ vyhlásil v rozhovore pre denník Bild.

Predseda Kresťansko-sociálnej únie, ktorá je súčasťou vládnej koalície, navrhuje obmedziť pravidlá prijímania ukrajinských utečencov na úrovni celej Európskej únie.

„Potrebujeme ukrajinských vojakov, aby bránili svoju krajinu. Naša solidarita zostáva, ale vyžaduje si jasné pravidlá a zodpovednosť na oboch stranách. Ak sa to nepodarí urobiť dobrovoľne (zo strany Ukrajiny – pozn. red.), potom by mala byť smernica o masovom príleve (tiež smernica o dočasnej ochrane – pozn. red.) obmedzená na úrovni EÚ,” vyhlásil Söder.

09:38 – Z troch variantov sankcií navrhnutých Trumpovi si vybral stredný.

Z troch variantov sankcií navrhnutých Trumpovi si vybral stredný – nie najmiernejší, ale ani najprísnejší, informuje The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje.

Varianty sankcií boli vypracované už pred niekoľkými mesiacmi pre prípad, že by sa Trump rozhodol konať.

Prezidentovi USA boli predložené tri plány: prísny variant zameraný priamo na ruský priemysel a vysokopostavených ruských vedúcich pracovníkov; stredný variant zameraný na ruský energetický sektor; a miernejší variant, ktorý zahŕňa obmedzenejšie sankcie. Trump si vybral stredný variant.

Zdroje v Bielom dome uisťujú, že sankcie uvalené na spoločnosti Rosneft a Lukoil môžu radikálne zmeniť situáciu v ekonomike Ruskej federácie, vzhľadom na to, ako veľmi je závislá od vývozu ropy a plynu.

Trumpova trpezlivosť sa vyčerpala, keď usúdil, že Putin ťahá čas a nie je naklonený mieru, keď naďalej sledoval zábery útokov na Ukrajinu. Americký prezident zrušil plánovaný summit s Putinom v Budapešti, považujúc ho za stratu času, a o niekoľko hodín neskôr Rusko zasadilo masívny úder ukrajinskej energetike, po ktorom polovica krajiny zostala bez elektriny.

„Teraz je otázkou, či sme svedkami zásadnej zmeny Trumpovej stratégie, alebo ide len o dočasné opatrenie,“ hovorí Andrew Weiss z Carnegieho nadácie.

09:30 – Aby ukončil vojnu na Ukrajine, Trump má v úmysle vyvíjať tlak nielen na Putina, ale aj na Zelenského, vyhlásil predstaviteľ USA v NATO.

„Prezident Trump sa snaží nájsť spôsoby, ako pokračovať v tlaku na Vladimira Putina, pokračovať v tlaku, úprimne povedané, na Vladimira Zelenského, a tiež nájsť nové spôsoby, ako pokračovať v tlaku, aby sa obe strany posadili za rokovací stôl a dohodli sa na prímerí, ukončili vojnu a jednoducho prestali zabíjať,“ uviedol Matthew Whitaker v relácii Newsmax.

Dodajme, že „ide jednoducho o krutú zákopovú vojnu, v ktorej nikto nevyhráva“.

09:29 – Nemecký kancelár Merz vyhlásil, že nemecké dcérske spoločnosti spoločnosti Rosneft by nemali podliehať novým americkým sankciám.

„Vychádzam z toho, že príslušná výnimka bude udelená aj spoločnosti Rosneft,“ povedal po samite EÚ v Bruseli.

Merz spresnil, že rokovania s Washingtonom o tejto otázke budú pokračovať. Podľa jeho slov sú dcérske spoločnosti ruskej spoločnosti fakticky kontrolované Berlínom a zohrávajú dôležitú úlohu v zabezpečení energetickej bezpečnosti krajiny.

07:55 – Belgicko nepodporilo vyvlastnenie aktív Ruskej federácie, vyplýva to z výňatku zo záverečného vyhlásenia samitu o Ukrajine, ktorý zverejnila agentúra Reuters.

Belgicko súhlasilo len s formuláciou, že „musia zostať zmrazené až do ukončenia konfliktu“.

07:47 – Krajiny EÚ neprijali žiadne rozhodnutie o poskytnutí Ukrajine takzvaného „reparačného úveru“ z mrazených aktív Ruska, informuje agentúra Bloomberg.

Podľa informácií tohto vydania Európska únia odložila do decembra rozhodnutie o využití mrazených aktív Ruskej centrálnej banky na pomoc Ukrajine.

Stalo sa tak po tom, ako Belgicko požadovalo väčšie záruky, že nebude niesť zodpovednosť za riziká spojené s úvermi v hodnote 140 miliárd dolárov.

Lídri EÚ požiadali Európsku komisiu, aby pripravila varianty na posúdenie počas nasledujúceho samitu.

Ako sme už písali, Ukrajinu čakajú veľmi vážne ťažkosti, ak EÚ neprijme rozhodnutie o reparatívnom úvere.

07:45 – Maďarský premiér Viktor Orbán zablokoval závery Európskej rady o podpore Ukrajiny na rok 2026, informuje EP s odvolaním sa na zdroj.

Podľa neho za dokument hlasovalo 26 z 27 krajín EÚ. Maďarský premiér tieto závery nepodpísal.

Orbán sám vyhlásil, že navrhne lídrom EÚ, aby zatiaľ neprijímali žiadne rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny, vzhľadom na pretrvávajúcu možnosť konania samitu USA – Rusko.

07:42 – V noci drony zasiahli energetiku v Kirovogradskej oblasti. V Novoukrajinskom okrese dochádza k výpadkom elektrickej energie, informuje OVA.

Podľa údajov Ukrajinskej železničnej spoločnosti bola poškodená železnica. Niektoré vlaky meškajú a boli presmerované na náhradné dieselové lokomotívy.

07:36 – Ukrajina a Západ by mali súhlasiť s odovzdaním Donbasu Rusku, aby sa ukončila vojna. Takýto názor vyjadril na stránkach britského denníka The Guardian vedecký pracovník Carnegieho nadácie Christopher Chivvis.

Domnieva sa, že západné sankcie ani dodávky zbraní neprinútia Rusko sadnúť si za rokovací stôl za podmienok, ktoré stanovuje Kyjev.

„Nesmiete očakávať, že tieto dodatočné sankcie (proti Lukoil a Rosneft – pozn. red.) ukončia vojnu v blízkej budúcnosti, pokiaľ nebudú spojené s otvorenejšou pozíciou Západu pri rokovaniach. To môže znamenať dohodu, ktorá bude pre Rusko o niečo výhodnejšia ako tá, ktorú by uprednostnil Západ. Keby vojna skončila napríklad okupáciou Donbasu Ruskom, bol by to nespravodlivý výsledok pre Ukrajinu a sklamanie pre jej podporovateľov, ale stále lepší ako mnohé alternatívy,“ napísal Chivvis.

Stratégia sankcií a vojenskej pomoci Kyjevu „spomalila pokrok Ruska, ale nepresvedčila Putina, aby ukončil agresiu“.

Podľa neho ani dodávky „Tomahawkov“ a konfiškácia ruských aktív „sotva budú tým šokom, ktorý je potrebný na zásadnú zmenu priebehu vojny a donúti Kremľ kapitulovať pred podmienkami Ukrajiny v rokovaniach“.

„Nedávno oznámené sankcie na ropu a plyn zvyšujú tlak, ale prišli po mnohých rokoch sankcií, na ktoré sa Rusko prispôsobilo. EÚ prijíma 19. balík sankcií proti Rusku a ich účinok sa znižuje, pričom podpora Moskvy zo strany Číny zmierňuje ich efekt,“ píše Chivvis.

Tiež neverí v efekt „Tomahawkov“.

„Ešte v roku 2023 Ukrajina  žiadala o tanky „Abrams“ pod zámienkou, že zvrátia situáciu, ale nič také sa nestalo . Dlho očakávané F-16 sa tiež nestali tou čarovnou paličkou, ktorú niektorí očakávali, rovnako ako minuloročné oslabenie obmedzení na diaľkové údery Ukrajiny na Rusko,“ pripomína expert.

„Na jednej strane zástancovia zvýšenia tlaku tvrdia, že seriózne rokovania sú teraz bezvýznamné, pretože Putin je pevne rozhodnutý podrobiť si celú Ukrajinu. Na druhej strane tvrdia, že mierne posilnenie vojenského alebo ekonomického tlaku ho nejako vystraší. Ale ak je Putin skutočne posadnutý myšlienkou nadvlády nad celou Ukrajinou, prečo by sme mali očakávať, že mierne posilnenie tlaku niečo zmení?“ píše Chivvis.

Predpokladá, že „niektorí údajní podporovatelia Ukrajiny možno tajne uprednostňujú pokračovanie vojny, napríklad aby odrazili ruskú hrozbu a obmedzili ju na Ukrajinu“.

„Ale niekoľko rokov bez pokroku by nás malo prinútiť všetkých prehodnotiť, čo USA skutočne môžu dosiahnuť na Ukrajine za prijateľnú cenu. Neochota uznať a prijať obmedzenosť americkej moci je refrénom, ktorý sa tiahne celou históriou účasti Washingtonu vo Vietname, Iraku a Afganistane,“ uzavrel expert.