Zaslepenosť eurosojuzu

Progresívne sily v europarlamente chcú odstrihnúť členské štáty od ruských energií čo najskôr. Po prvotnej myšlienke k roku 2027 sa teraz hovorí o možnosti ukončiť príjem ruskej ropy a plynu už na budúci rok. A keby len to – existuje snaha stopnúť aj dovoz jadrového paliva (od ruského uhlia už je EÚ odstavená). Čo je vzhľadom na to, že naše atómové elektrárne sú špecificky nastavené na príjem práve ruskej formy tohto paliva, nonsens.

Vo vzduchu preto visia otázniky: O koľko by sa nám takýto úlet predražil? A kto to zaplatí? Refunduje Brusel našej vlasti vzniknuté manko? Navyše, ešte ani nie je pripravená adekvátna náhrada…

Ódor má jasno. Vsjo jasno

Tento gordický uzol sa snažila rozťať Monika Beňová (SMER) v diskusii s Ľudovítom Ódorom. (PS) Podľa expremiéra nie sú ruské zdroje ani lacné, ani spoľahlivé – síce neuviedol žiaden dôkaz, ale nech si teda myslí svoje, má na to právo. Moralizovanie by však do politiky ťahať nemal. Lenže toto robia opozičníci radi; viniť Moskvu z konfliktu na Donbase, a tým podmieňovať „nevyhnutnosť” odstrihnutia sa od ruských zdrojov. Lebo zo ziskov Gazpromu sa nekupujú lízatká, hovorí europoslanec.

Beňová upozornila svojho oponenta, že EÚ mala pôvodne smerovať k energetickej nezávislosti, a nie k výmene jednej závislosti na druhej – výpadok ruských energií totiž bude suplovať do značnej miery USA (napr. fosílne palivá nakúpi Únia v objeme 750 miliárd).

Ale o to tak trochu aj išlo, nemyslíte? Žmurk, žmurk.

Vtipnejší vyhráva

Ódor si však zrejme pomýlil reláciu. Jemu nejde o výhodný obchod pre Slovensko, jemu nejde o blahobyt našich občanov. Najradšej by rovno žaloval Gazprom, lebo mu vadí jedno s druhým…

Ale najviac mu očividne prekáža všetko, čo je ruské.

Urobil si tiež z vojny na Ukrajine svoju agendu: Americké zdroje sú lepšie preto, lebo USA „nevraždí ľudí” u našich susedov, a neposiela drony nad Poľsko. Jasné, Putin osobne sa hrá s tlačítkami a vysiela bezpilotné lietadlá až do Lisabonu. S medzipristátím na tankovanie v Drážďanoch, ktoré, mimochodom, zbombardovali svojho času anglosasi (v plameňoch a troskách zahynulo približne 25 000 civilistov), rovnako ako Hirošimu a Nagasaki; ale to je premlčané a schválené, pretože oni sú tí dobrí, a tak plošná likvidácia civilného obyvateľstva v mene víťazstva dostáva zelenú.

Tomu sa hovorí, že dejiny píšu víťazi…

Záhoráci na diaľnici

Podľa Ódora sú všetci múdri, s výnimkou Maďarov a Slovákov. Lebo my si vraj ideme svoje, v protismere k európskym tendenciám, ako ten Záhorák na diaľnici (veď vravím, že si splietol reláciu). Takto podľa neho hájime záujmy „vojnového zločinca.”

Demagógia a šírenie propagandy mimo vecnej roviny, to je jeho modus operandi. Aspoň niečo mu ide. Za ten plat ujde, no nie?

Beňová upozornila, že určovanie cien LNG z USA má iné pravidlá, než poskytovali ruskí partneri. Asi nestačí miera našej ekonomickej a hospodárskej závislosti od Západu. Ale od začiatku ide o toto – najprv si (po roku 1989) podrobili naše trhy, prevzali od štátu kľúčové strategické podniky, a teraz už bude zo Slovenska profit úplný.

Kruh sa uzatvára.

Nech zaplatia Rusi!

Ódor dokonca oceňuje bruselskú snahu dať Ukrajine pôžičku zabezpečenú ruskými aktívami. Síce nie je právnik, ako sám uznáva, no verí, že existuje možnosť ako to legálne urobiť. Už sme počuli progresívcov v inej relácii otvorene hovoriť o tom, že ruské aktíva treba jednoducho zobrať.

Inými slovami: ukradnúť.

Ospravedlňujú to, opäť, ruskou agresiou. Lenže pozor! Ak náš sused v ulici bije svoju ženu, dáva to nám právo porušiť zákon, a okradnúť suseda? Je to pokrivkávajúca analógia, ale asi mi rozumiete.

Po ďalšie: Aká bude globálna biznisová dôveryhodnosť Únie, ak na drzovku siahne na cudzie peniaze? Vy by ste asi tiež takému subjektu svoj kapitál nezverili. Niet divu, že napríklad Belgicko je proti využitiu zmrazených aktív – niekto si tam očividne uvedomuje následky.

Kam sa to rútime?

Európa ide cestou zadlžovania. Aj vzhľadom na ďalšie výdavky na zbrojenie, ktoré tiež ospravedlňujú (ako ináč) vojnou na Ukrajine. Čo sa bude diať, ak tento trend bude pokračovať, nie je celkom jasné. Hovorí sa o kompenzáciách napríklad z „digitálnej dane” pre technologické firmy, lenže otázka je, ako podobné „opatrenia” zasiahnu konečného spotrebiteľa, teda občana.

Radšej si vytiahnite golier, priatelia; čakajú nás tuhé časy.

Prečítajte si tiež:

Na čo Ukrajine poslúži „reparačná pôžička“, prečo EÚ trvá na tomto pláne a prečo je pre lídrov tŕňom v oku?