Pamätný deň SR – Deň černovskej tragédie je pripomenutím udalostí z roku 1907

V Černovej, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou Ružomberka, sa 27. októbra 1907 obyvatelia obce vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Proti ich nesúhlasu sa úradmi nariadená vysviacka katolíckeho kostola skončila krviprelievaním, ktoré nastalo po tom, ako komando uhorských žandárov začalo do protestujúceho davu strieľať.

Kostol, o vysvätenie ktorého išlo, si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský kňaz, černovský rodák Andrej Hlinka (1864 – 1938). Základný kameň stavby posvätili 20. apríla 1906 a už na jeseň 1907 čakal na vysviacku dokončený kostol.

Suspendácia Hlinku

Obyvatelia Černovej chceli, aby novopostavený kostol vysvätil práve Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Aj preto chceli černovskí veriaci s vysviackou počkať, kým sa situácia okolo Hlinku nevyrieši. Cirkevná vrchnosť však rozhodla, že kostol vysvätí dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907.

Dedinčania sa proti rozhodnutiu vzbúrili, pričom došlo ku konfliktu medzi nimi a žandármi. Streľba žandárov do protestujúceho davu si vyžiadala 15 obetí, 12 ľudí bolo ťažko zranených a desiatky utrpeli ľahšie zranenia. V súdnom procese v marci 1908 odsúdili z organizovania nepokojov 40 mužov a žien na súhrnný trest 37 rokov väzenia.

Protest významných osobností

Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí ako nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol napokon posvätil Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Udalosť z Černovej prispela k diskreditácii Uhorska v očiach celej Európy a jej dôsledky sa ukázali aj pri negatívnom hodnotení štátu a jeho politiky na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919 a pri príprave Trianonskej mierovej zmluvy.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.

Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. Výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997.