Červeným denníčkom tečie do topánok, SIS bude konať

Ako sa vyjadril šéf tajnej služby Pavol Gašpar, do budúcna počíta s intenzívnejším preventívnym monitorovaním činnosti novinárov. Na detaily verejnosť ešte čaká, no v skratke ide o zisťovanie, ktoré osoby či skupiny majú najväčší potenciál radikalizovať spoločnosť (prostredníctvom šírenia nenávistných prejavov).

Ide o logickú reakciu na vlnu nenávistnej rétoriky, ktorá zavalila online priestor po vynesení rozsudku nad atentátnikom Cintulom. Písali sme k tomu samostatný postreh – išlo o desiatky, ak nie stovky (!) komentárov zľahčujúcich, ba dokonca schvaľujúcich teroristický čin. Na vypočutí šéfky policajného zboru potom odznelo, že takto komunikujúce osoby nie sú vyšetrované samostatným tímom, a neexistuje ani celková štatistika podobných výrokov.

A tak musí konať SIS…

Novinári, ktorí sa cítia dotknutí ešte predtým, než by celá iniciatíva bola vôbec spustená (asi vedia, prečo sa tak cítia…), operujú argumentom, že európske normy zakazujú monitorovanie publicistov. Takzvaný Akt pre slobodu médií vyslovene hovorí o možnosti sledovania špionážnym softvérom len v prípade existencie vážneho podozrenia na trestný čin (vrátane terorizmu).

Lenže kto o tom podozrení bude rozhodovať? Tajná služba členského štátu má azda povinnosť zveriť sa svojimi podozreniami – založenými na analýze verejne dostupných výstupov – orgánom EÚ? Taký proces môže byť ťažkopádny a neefektívny.

Zatiaľ čo potenciálni „cintulovci” nikdy nespia…

Zároveň mnoho vecí okolo tejto iniciatívy SIS zatiaľ ani nie je jasných. Podľa vyjadrení Gašpara sa dá predpokladať, že SIS bude monitorovať verejné zdroje (médiá, sociálne siete) a bude vytvárať zoznamy ľudí, ktorí radikalizujú spoločnosť. Teda nebude ich sledovať nejakými sledovacími softvérmi.

Zásadným problémom radikalizácie je, že sa cielene používajú nepravdivé informácie alebo pravdivé informácie sa spájajú do celkov, ktoré sú v konečnom dôsledku nepravdivé. Je normálne kohokoľvek v demokratickej spoločnosti kritizovať. S tým nemôže mať nikto problém, ale je úplne mimo misu, ak sa cielene štve spoločnosť prostredníctvom nepravdivých informácií.

Ďalším veľkým problémom je, ak sú takzvané “hovoriace hlavy” zároveň zahraničnými vplyvovými agentmi, teda sú platení zo zahraničia.

Problémom sú tiež priame verbálne útoky, hlavne ak dehumanizujú časť spoločnosti alebo vyzývajú na násilie.

„Sponzorovaná nenávisť”

Bývalá šéfredaktorka denníka SME Beáta Balogová spustila svoj osobný protiútok. Vraj najviac písaných útokov na novinárov platili politici SMERu. Toto tvrdenie prevzala zo „zistení” Investigatívneho centra Jána Kuciaka a českých kolegov. Akiste relevantné zdroje – ako vtip.

Hovorí v tejto súvislosti o „sponzorovanej” nenávisti, zatiaľ čo vyviňuje vlastné rady – na mysli mám dehumanizačnú výzvu novinára Schutza proti voličom SMERu, za ktorú sa síce v redakcii ospravedlnili, no tam to aj zhaslo. Pritom nešlo o prvý brutálny verbálny útok na spoluobčanov, ktorý tento pán použil vo svojich článkoch.

Práve to je dôvod, preto aby orgány zbierajúce a vyhodnocujúce dáta s ohľadom na ich radikalizačný potenciál konali. Teda v našom prípade – SIS.

Je veľmi smutné, že situácia zašla tak ďaleko, že budú monitorované médiá, ale tie majú vo verejnom priestore jednu z najvyšších autorít a preto aj najväčší potenciál radikalizovať spoločnosť a v nej jedincov, ktorí nakoniec budú strieľať.

Progresívne médiá a aktivisti boli doteraz zvyknutí oliať ideologických nepriateľov špinou, nakresliť na nich terč a buch – nejaký Cintula skoro zabil premiéra. Mali by sa však spamätať, ubrať plyn a uvedomiť si, že každá akcia vyvoláva reakciu. Mali by si uvedomiť, že aj druhá strana, na ktorú oni kreslia terče sa začne brániť. Bude zostavovať zoznamy nežiadúcich progresívnych radikálov, očierňovať ich a špiniť a potom kto bude môcť vylúčiť, že na nich vrátane novinárov nezaútočí tiež nejaký Cintula. Toto chceme?

Práca tajných (spolu s ďalšími zložkami štátu) na chystanej metodike odhaľovania radikalizmu je preto vítaná. Nie je predsa možné donekonečna zhadzovať vlastných spoluobčanov, ponižovať a dehonestovať ich, a takto z nich robiť prípadné terče pre vyšinutých jednotlivcov. Ani novinár totiž nie je nedotknuteľná osoba a nikto predsa nechce, aby sme na seba navzájom strieľali. Spoločnosť sa musí upokojiť a schladiť hlavu.

Či už sa to červeným denníčkom páči, alebo nie.