Prudký nárast cien energií spojený s vojnou na Ukrajine začína mať vo Francúzsku vážny vplyv na obete, ktorých pád tvrdo zasahuje verejnú mienku, a to prakticky aj symbolicky. Francúzske pekárne zatvárajú jednu za druhou, pretože nedokážu zaplatiť prudko rastúce účty za elektrinu. Odhaduje sa, že v súčasnosti hrozí zatvorenie 33 000 remeselných pekárov.

V regionálnej tlači sa už niekoľko týždňov objavujú titulky o zatváraní pekární v celej krajine – za dramatických okolností a s hlbokými ľudskými tragédiami. Mnohí remeselníci upiekli poslednú várku chleba na Nový rok, než nadobro zatvorili svoje brány. Niektoré z nich boli podniky, ktoré v malých mestách fungovali niekoľko desaťročí, prosperujúce a dobre zavedené rodinné podniky, ktoré už nedokázali zvládnuť rastúce náklady na výrobu.

V prípade niektorých obchodov energetická kríza ešte znásobuje dôsledky pandémie. Úvery so štátnou zárukou, ktoré boli prijaté na pokrytie šoku v rokoch 2020 a 2021, sa teraz musia splácať počas ďalšej finančne katastrofálnej situácie. Nárast cien energií sprevádza aj zdražovanie základných surovín používaných na výrobu chleba: 45 % v prípade múky, až 100 % nárast v prípade masla, nehovoriac o cukre a soli.

Denník Le Parisien uverejnil svedectvo Nathalie a Jeana-Marca, pekárov z Feucherolles v Ile-de-France. Keď im bola automaticky predĺžená zmluva s dodávateľom elektrickej energie EDF, dostali list, v ktorom im bolo oznámené, že ich nová tarifa za elektrinu bude v marci 2023 desaťkrát vyššia. To znamená, že ich mesačný účet za elektrinu sa zvýši z 3 000 eur na 30 000 eur.

“Ani so štátnou pomocou to nezvládneme,” hovorí pekár. “Ak sa pre nás nič neurobí, nemá to cenu. Skončím s podnikaním a zmením zamestnanie,” dodáva trpko. Oznámil, že v januári zvýši cenu svojej bagety aspoň o 10 centov, aby hneď neskrachoval, ale to určite nebude stačiť.

Keď zanikne pekáreň – v malých vidieckych mestách je to často posledný zostávajúci podnik -, šok pre obyvateľov a stálych zákazníkov je hlboký. Štát sľúbil, že prijme opatrenia, aby zabránil hromadnému zatváraniu týchto prevádzok, ale vytvoril na to úplne nevhodný systém.

Minister hospodárstva Bruno Le Maire navrhol “colný štít” pre pekárov, ktorý však funguje len v určitých špecifických prípadoch. Väčšina remeselníkov nespadá do jeho pôsobnosti – 80 % pekárov k nemu nemá prístup a hrozí im zatvorenie.

Tarifný štít je zameraný na pomoc malým podnikom, ale pekári a mäsiari ho nemôžu využívať, pretože ich zariadenia – elektrické pece alebo chladničky – sú príliš energeticky náročné. Vláda stanovila maximálnu spotrebu 36 kVA, aby bolo možné využívať “štít”. Väčšina pekárov túto hodnotu výrazne prekračuje. Okrem toho sa pomoc vzťahuje len na 15 % zvýšenie účtu, čo vo väčšine prípadov nestačí. Bruno Le Maire prisľúbil ďalšiu pomoc; zníženie účtu o 20 % v roku 2023. Aj to však zďaleka nedosahuje potrebnú výšku.

Vzhľadom na význam chleba v jedálničku Francúzov, ale aj v ich kolektívnej predstavivosti, by rastúci počet zatvorených pekární mohol byť signálom vážnej sociálnej vzbury.

V dňoch 5. a 6. októbra 1789 sa dav rozhnevaných žien vydal na pochod na Versailles, aby protestoval proti nedostatku chleba po slabej úrode. Ich zhromaždenie sa nieslo v duchu hesla: “Chyťme pekára, pekárku a malého pekára (le boulanger, la boulangère et le petit mitron),” teda kráľa, kráľovnú a malého následníka trónu. Bastila padla niekoľko mesiacov predtým, ale Francúzi sa nedali nasýtiť veľkorysými ideálmi. Cena chleba bola veľmi vysoká a zaťažovala domácnosti.

Sprievod niekoľkých tisícok Parížanov, najmä žien, sa vydal z centra Paríža do Versailles, kam dorazil po šesťhodinovom pochode v daždi. Úkryt našli v sále Národného zhromaždenia a svoje sťažnosti oznámili kráľovi, ktorý dal do Paríža poslať vozy s chlebom. Poslanci zároveň využili príležitosť, aby kráľ podpísal návrh ústavy a Deklarácie práv človeka a občana, o ktorých poslanci hlasovali v lete. Táto epizóda ukazuje, ako hlboko sa symbolika nedostatku chleba zapísala do politického podvedomia Francúzov.

Esejista Joseph Macé-Scaron pripomenul túto nespornú pravdu koncom decembra na CNews: “V dejinách Francúzska, keď sa dotknete pekárov, úprimne povedané, veci sa pokazia.” Majúc na mysli slávnu revolučnú epizódu pochodu na Versailles, pripomenul, že prezident Valéry Giscard d’Estaing draho politicky zaplatil za svoje rozhodnutie zrušiť cenový strop na chlieb, čo malo za následok zvýšenie cien v 70. rokoch.

Na 23. januára sa v Paríži plánuje veľká demonštrácia pekárov na výzvu organizácie Collectif pour la Survie des Boulangers et de l’Artisanat, ktorú založil pekár Frédéric Roy.

Za týchto podmienok má zaradenie francúzskej bagety na zoznam svetového dedičstva UNESCO pred niekoľkými týždňami trpkú príchuť. Pre pekára Jérémyho Ferrera, remeselníka z Meaux, s ktorým sa rozprával Euractiv, “to nič nezmení”. Musel prepustiť svojho jediného zamestnanca, už zvýšil cenu svojej bagety a stráca zákazníkov, ktorí nedokážu držať krok so zvýšením ceny základného výrobku každodennej spotreby. Najviac sa obáva, že tradičné pekárne nakoniec zaniknú v prospech supermarketov predávajúcich lacný priemyselný chlieb.