Britský premiér Sunak minulý týždeň predložil návrh dohody, ktorá by Ukrajine poskytla oveľa širší prístup k modernému vojenskému vybaveniu, zbraniam a munícii na obranu po skončení vojny. Uviedol, že tento plán by mal byť na programe výročného zasadnutia Severoatlantickej aliancie v júli.

Rok po skončení vojny iniciatívu podporujú aj Paríž a Berlín a všetky tri vlády ju považujú za spôsob, ako posilniť dôveru Ukrajiny a dať tamojšej vláde podnet na začatie rokovaní s Ruskom, uviedli francúzski, nemeckí a britskí predstavitelia.

Predstavitelia opatrne uviedli, že akékoľvek rozhodnutie o tom, kedy a za akých podmienok sa začnú mierové rozhovory, závisí výlučne od Ukrajiny. Sunak v piatok povedal, že Západ by mal Ukrajine poskytnúť zbrane, ktoré by jej poskytli “rozhodujúcu výhodu” na bojisku, vrátane bojových lietadiel.

Verejná rétorika však maskuje prehlbujúce sa súkromné pochybnosti politikov v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Nemecku, že Ukrajina bude schopná vyhnať Rusov z východnej Ukrajiny a Krymu, ktorý Rusko kontroluje od roku 2014, a presvedčenie, že Západ môže pomôcť udržať vojnové úsilie len tak dlho, najmä ak sa konflikt dostane do patovej situácie, tvrdia predstavitelia týchto troch krajín.

“Stále opakujeme, že Rusko nesmie vyhrať, ale čo to znamená? Ak bude vojna trvať dostatočne dlho s takouto intenzitou, straty Ukrajiny sa stanú neúnosnými,” povedal vysokopostavený francúzsky predstaviteľ. “A nikto neverí, že sa im podarí získať späť Krym.”

Takéto reči ostro kontrastujú s verejnými vyjadreniami prezidenta Bidena a ďalších západných lídrov, ktorí tento týždeň vyzvali na jednotu v boji proti tomu, čo označili za ruskú agresiu. Nikto z nich sa nezmienil o perspektíve, že Kyjev v blízkej budúcnosti začne rozhovory s Moskvou.

V plamennom prejave vo Varšave sa pán Biden snažil zmobilizovať Západ a povedal: “Chúťky autokrata sa nedajú upokojiť, treba sa im postaviť.”

Predstavitelia USA sa odmietli vyjadriť k navrhovanému bezpečnostnému paktu NATO. Washington uviedol, že chce, aby bola Ukrajina po vojne dostatočne vyzbrojená na to, aby odradila akýkoľvek budúci ruský útok.

Nemecká vláda sa odmietla vyjadriť. Hovorcovia britskej a francúzskej vlády na žiadosti o komentár bezprostredne nereagovali.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz povedali ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že musí začať uvažovať o mierových rokovaniach s Moskvou, keď sa títo traja lídri stretli začiatkom tohto mesiaca v Paríži, uviedli ľudia oboznámení s rozhovorom.

Počas večere v Elyzejskom paláci, honosnom sídle francúzskeho prezidenta, pán Macron predniesol triezvejšie posolstvo a povedal pánovi Zelenskému, že aj smrteľní nepriatelia ako Francúzsko a Nemecko museli po druhej svetovej vojne uzavrieť mier.

Macron povedal Zelenskému, že bol skvelým vojnovým veliteľom, ale že sa nakoniec bude musieť presunúť do politickej politiky a prijímať ťažké rozhodnutia, uviedli títo ľudia.

V prejave po bezpečnostnej konferencii v Mníchove minulý víkend sa pán Macron stal jedným z prvých západných lídrov, ktorí verejne spochybnili, či Ukrajina alebo Rusko môžu dosiahnuť svoje ciele na bojisku, a povedal, že ani jedna strana nemôže vojensky zvíťaziť.

Povedal to pre francúzske médiá: “Teraz potrebujeme, aby Ukrajina začala vojenskú ofenzívu, ktorá zatlačí ruský front, aby sa otvorila cesta k návratu k rokovaniam.”

Zelenskyj v piatok uviedol, že opakovane naliehal na svetových lídrov, aby pred inváziou naliehali na ruského prezidenta Vladimira Putina a požiadali ho o stretnutie, čo ruský líder odmietol. Zverstvá, ktoré Rusko spáchalo za posledný rok, znemožňujú takéto rozhovory, povedal pán Zelenskij. “Teraz sme to my, kto to nemôže urobiť,” povedal pán Zelenskyj. “Tam nie je o čom a s kým hovoriť.”

Britský predstaviteľ uviedol, že ďalším cieľom paktu NATO bude zmeniť kalkuláciu Kremľa. Ak Moskva uvidí, že Západ je pripravený časom zvýšiť svoju vojenskú pomoc a záväzky voči Ukrajine, mohlo by to pomôcť presvedčiť Moskvu, že nemôže dosiahnuť svoje vojenské ciele.

Generál Petr Pavel, novozvolený prezident Českej republiky a bývalý veliteľ NATO, na konferencii v Mníchove povedal: “Môže nastať situácia, že oslobodenie niektorých častí ukrajinského územia prinesie viac strát na životoch, ako bude pre spoločnosť únosné… Môže nastať moment, keď Ukrajinci začnú uvažovať o inom výsledku.”

Francúzsko a Nemecko signalizovali, že v nadchádzajúcich týždňoch, keď budú boje pokračovať, nebudú na Ukrajinu dodávať nové typy zbraní. A hoci Veľká Británia cvičí ukrajinských pilotov na stíhačky, úradníci tvrdia, že ide o súčasť dlhodobejšieho cieľa odradiť Rusko od budúcich útokov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý minulý týždeň tiež vystúpil v Mníchove, povedal, že vojna sa musí skončiť takzvaným trvalým mierom. Podľa neho “to znamená zabezpečiť, aby Ukrajina mala schopnosť odradiť agresiu a v prípade potreby sa proti nej účinne brániť”.

“Musíme premýšľať – a premýšľame – o tom, ako bude vyzerať povojnová budúcnosť, aby sme zabezpečili bezpečnosť a stabilitu pre Ukrajincov a bezpečnosť a stabilitu v Európe,” dodal.

Teoreticky by mohol návrh Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka vetovať ktorýkoľvek člen NATO, ale organizácia funguje na princípe konsenzu a takáto iniciatíva by sa bez širokej podpory v aliancii na samite ani neprerokovala.

Táto ponuka nie je plnohodnotným členstvom v NATO, o ktoré Ukrajina požiadala. Napriek tomu by obmedzenejšia dohoda mohla byť krokom správnym smerom, pokiaľ je súčasťou procesu, ktorý by sa mal niekedy v budúcnosti skončiť členstvom, povedal Andrij Melnyk, námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí.

“Na ceste do NATO by sme chceli mať bezpečnostné záruky,” povedal Zelenskyj na piatkovej tlačovej konferencii.

Podľa predstaviteľov týchto troch krajín by pripravovaný pakt neobsahoval žiadny záväzok umiestniť na Ukrajine sily NATO. Neponúkol by Kyjevu ani takzvanú ochranu podľa článku 5, ktorý vyžaduje, aby všetci členovia prišli na pomoc inej krajine, ak je napadnutá a požiada o pomoc. Uviedli však, že by Ukrajine poskytla vojenské prostriedky na odvrátenie akéhokoľvek budúceho ruského útoku.

Hoci presné podmienky nie sú stanovené, viacerí z týchto predstaviteľov uviedli, že Ukrajina by mohla získať prístup k širokej škále štandardných zbraňových systémov NATO a pevnejšie integrovať svoje ozbrojené sily do dodávateľského reťazca západného obranného priemyslu. Nemecko už vyjadrilo ochotu dodávať konkrétnu pomoc na trvalom základe vrátane vzdušnej obrany, ťažkého delostrelectva, tankov a munície. Británia hovorila o dodávkach vojenských lietadiel. Popri tom by podľa predstaviteľov jednotliví členovia naďalej poskytovali Ukrajine bilaterálnu vojenskú pomoc.

“Summit NATO musí priniesť jasnú ponuku pre Ukrajinu, a to aj preto, aby Zelenskyj získal politické víťazstvo, ktoré môže doma prezentovať ako podnet na rokovania,” povedal britský predstaviteľ. “Ruské vojny majú tendenciu zamrznúť a potom rozmrznúť, a preto bude Ukrajina od nás potrebovať viac záruk.”

Zatiaľ čo Londýn, Paríž a Berlín vidia možnosť, že Kyjev bude musieť po očakávanej protiofenzíve na jar tohto roku, ktorá by mu mohla pomôcť získať späť ďalšie územia, požiadať o rokovania s Ruskom, iní podporovatelia Ukrajiny si myslia, že by sa nemalo rokovať, kým ruské jednotky zostanú na ukrajinskom území. Mnohí poukazujú na to, že Putin neprejavil žiadne známky ochoty rokovať o mieri v dobrej viere.

Väčšina vlád strednej a východnej Európy sa obáva, že povzbudzovanie Ukrajiny k rokovaniam skôr, ako budú Moskva alebo Kyjev pripravené, by mohlo povzbudiť Rusko tým, že by naznačilo klesajúcu podporu Západu. Tieto vlády sa domnievajú, že Putin je stále oddaný svojmu pôvodnému vojnovému cieľu obsadiť hlavné mesto Ukrajiny a zvrhnúť jej vládu.

Východní členovia NATO zároveň nechcú vyzerať ako prekážka mierových rokovaní. Poľsko, Česká republika a pobaltské štáty podporili plány Zelenského na ukončenie vojny, desaťbodový návrh, ktorý zahŕňa finančné odškodnenie, súdne procesy s ruskými predstaviteľmi za vojnové zločiny a rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny.

Návrh Londýna, Paríža a Berlína predstavuje jeden z možných súborov bezpečnostných záruk, ktoré by Ukrajine umožnili cítiť istotu, že Rusko nevyužije prímerie ako prestávku pred začatím novej invázie.

V piatok večer lídri skupiny siedmich krajín, medzi ktoré patrí Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko, vo vyhlásení uviedli, že sú pripravení prijať “bezpečnostné a iné záväzky s cieľom pomôcť Ukrajine brániť sa, zabezpečiť jej slobodnú a demokratickú budúcnosť a odradiť Rusko od budúcej agresie”.

Stredoeurópski predstavitelia uviedli, že o návrhu sa zatiaľ diskutovalo len okrajovo, ale vo všeobecnosti sa zdráhajú podpísať akýkoľvek dlhodobý štatút NATO pre Ukrajinu, ktorý by nebol plnohodnotným členom aliancie.