Fínsko vstúpi do NATO bez Švédska uprostred sporu o pálenie koránu

Helsinki 26. januára 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Vesa Moilanen/Lehtikuva via AP)

Prezident Erdogan doteraz blokoval ponuky oboch krajín a využíva svoje veto ako politickú páku v snahe prinútiť Švédsko a Fínsko, aby splnili jeho požiadavky, píše Tamás Orbán pre The European Conservative

Ak bude súčasná situácia pretrvávať, Fínsko musí zvážiť vstup do NATO bez Švédska, vyhlásil v utorok fínsky minister zahraničných vecí.

Toto vyhlásenie prišlo v čase, keď turecká vláda, ktorej námietky sú jedinou zostávajúcou prekážkou pred úspešným vstupom severských krajín do NATO, uviedla, že bude naďalej vetovať prijatie Švédska kvôli protestu v Štokholme, ktorého účastníci podpálili Korán.

Spoločné členstvo oboch škandinávskych krajín v NATO zostáva “prvou možnosťou”, ale “musíme samozrejme posúdiť situáciu, či sa nestalo niečo, čo znamená, že z dlhodobého hľadiska už Švédsko nemôže napredovať,” povedal minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. Dodal však, že je ešte “príliš skoro na to, aby o tom hovorili”.

Severské krajiny – obe desaťročia presadzovali politiku vojenskej neutrality – podali žiadosť o členstvo v NATO spoločne v máji minulého roka po ruskej invázii na Ukrajinu. Prijatie do NATO si vyžaduje jednomyseľnú podporu členských štátov; Helsinki a Štokholm zatiaľ získali podporu všetkých členov okrem Ankary. Švédsko a Fínsko čakajú aj na ratifikáciu Maďarska, ale Budapešť už prisľúbila, že ich vstup schváli v priebehu nasledujúceho mesiaca.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan doteraz zablokoval ponuky oboch krajín a využíva svoje veto ako politickú páku v snahe prinútiť Švédsko a Fínsko splniť jeho požiadavky vrátane vydania viac ako 130 politických disidentov a členov kurdských skupín označených za “teroristov”.

V pondelok prezident Erdogan vylúčil, že dá zelenú prijatiu Švédska do NATO po proteste proti páleniu Koránu, ktorý sa uskutočnil cez víkend vo švédskom hlavnom meste. Kontroverzné scény, ktoré sa odohrali v Štokholme, vyvolali v Turecku protesty a v tureckom vedení vyvolali pobúrenie.

“Tí, ktorí umožňujú takéto rúhanie pred naším veľvyslanectvom (v Štokholme), už nemôžu očakávať našu podporu pre svoje členstvo v NATO,” uviedol prezident Erdogan vo svojej prvej oficiálnej reakcii. “Ak nebudete rešpektovať náboženské presvedčenie Tureckej republiky alebo moslimov, nedostanete od nás žiadnu podporu pre (členstvo v) NATO.” Udalosti, ktoré sa odohrali v Štokholme, označil za útok na 85 miliónov tureckých občanov.

Švédsky protest, ktorý vyvolal diplomatický spor, sa uskutočnil pred tureckým veľvyslanectvom a so súhlasom švédskej polície. Akciu zorganizoval a uskutočnil Rasmus Paludan, líder dánskej krajne pravicovej politickej strany Tvrdá línia. Paludan, ktorý má dvojité občianstvo Švédska a Dánska, sa už predtým zúčastnil na viacerých demonštráciách za pálenie Koránu.

Švédske orgány Paludanove akcie obhajovali s odvolaním sa na slobodu prejavu, ale zároveň ich odsúdili ako zbytočné a neúctivé. Švédsky premiér Ulf Kristersson v reakcii na Paludanov protest napísal na Twitteri: “Sloboda prejavu je základnou súčasťou demokracie. Ale to, čo je legálne, nemusí byť nevyhnutne vhodné. Pálenie kníh, ktoré sú pre mnohých sväté, je hlboko neúctivý čin. Chcem vyjadriť sústrasť všetkým moslimom, ktorí sú urazení tým, čo sa dnes stalo v Štokholme.”

Freedom of expression is a fundamental part of democracy. But what is legal is not necessarily appropriate. Burning books that are holy to many is a deeply disrespectful act. I want to express my sympathy for all Muslims who are offended by what has happened in Stockholm today.

— SwedishPM (@SwedishPM) January 21, 2023

Diplomatická patová situácia medzi Tureckom a severskými krajinami pravdepodobne zostane nevyriešená ešte niekoľko mesiacov, keďže prezident Erdogan sa pripravuje na júnové voľby a jeho pevný postoj v súčasných rokovaniach s NATO mu pomáha mobilizovať svojich voličov. Ak by Ankara medzitým umožnila Fínsku vstúpiť do vojenskej aliancie samostatne, Helsinki budú túto ponuku vzhľadom na svoju oveľa väčšiu blízkosť k Rusku dôrazne zvažovať. Spoločné prijatie však zostáva pre Helsinki preferovanou možnosťou.