Fico a Hodvábna cesta

Bratislava 2. decembra 2017 (HSP/Foto: Mindop)

Globálna politika je šachovnicou pre veľkých a mocných, tiež pre malých a šikovných. Sme šikovní, alebo iba máme šťastie?

Projekt Hodvábna cesta má podstatne iný dosah, ako premiestňovanie tovaru z bodu A do bodu B. Mocenské tenzie sú o zdrojoch, kontrole nad nimi, prípadne na získaní onej kontroly. Postupným presúvaním reálnej moci zo Západu na Východ sa vytvárajú nové skutočnosti, umožňujúce pripraveným a šikovným zaradiť sa v rámci možností do celého procesu.

Okolo roku 2012 začala Hodvábna cesta naberať reálne kontúry a metamorfovala z vízie na skutočnosť. Hlavnou prioritou, pretavenou do zemepisu, je znovu oživenie kontinentálnych dopravných meridiánov.

Pri takýchto obrovských udalostiach si hlavní hráči robiavyhodnotenia predbežných figúrok v úlohe pešiakov. Slovensko vtedy nedopadlo najlepšie. Hodnotenie Slovenska z čínskej strany ako „krajiny so závislosťou na zahraničných investíciách, s neprijateľnou sociálnou praxou (hlavne cigánske etnikum) a s populistickou vnútornou a vonkajšou politikou“ ale nezabránilo, aby sme sa nevedomky dostali do hľadáčika vyšších síl, mieriacich z Východu na Západ. Číňania použili na kontakt nie zastupiteľstvo, ale, podľa ich zvyku, najprv nenápadnú, no vplyvnú osobu. Riaditeľ jednej z bánk v Honkongu vyslal signál (cez slovenského štipendistu) na Úrad vlády SR a čakal na reakciu.

Premiér Fico je obklopený štábom ľudí, starajúcich sa o jednotlivé rezorty jeho činnosti. Poradca/poradcovia pre zahraničné vzťahy dokážu celkom presne čítať v spleti udalostí, no nedokážu ich aplikovať v prospech Slovenska a už vôbec nie priaznivé okolnosti uchopiť a vytvárať. Preto naša, peniaze milujúca vedúca strana, na čele s Jeho Preosvietenosťou Ficom usúdila, že konečne prišiel čas na poriadny zboj. Precenenie našej strategickej polohy viedlo k krátkozrakému odmietnutiu kontaktu s tým, že podobné záležitosti načim riešiť oficiálnou cestou. A čakali na licitáciu. No k ničomu nedošlo.

Po teste, v ktorom sme skúšku nezložili, Číňania upriamili pozornosť na vždy pružné Maďarsko a zakomplexované Rakúsko. Lenže vývoj posledných rokov znovu posunul záujem na naše územia, pričom Ficovci opäť pochopili dianie ako ekonomický tlak a nie ako globálny politický projekt. Našťastie, tentoraz sa vyváľali vo všetkých zadkoch, hoci Orientálci týmto opovrhujú. Dôležitým výsledkom nie je prvý vlak s kontajnermi a sľub na vybudovanie prekladiska v Bratislave. Privezený tovar je príjemným vedľajším produktom posúdenia krajín V4 ako ostrova relatívnej bezpečnosti v nastávajúcich krušných dobách pre Európu (to vidno na „nečakanom“ presune výrobných kapacít ku nám a k susedom). Hlavným faktom je rátanie so strednou Európou ako takou do budúcnosti v pozícii jestvujúcej štátnosti.

Hodvábna cesta je dynamický projekt so statickými bodmi, pre jasné ukotvenie zámerov a vízií. Toto, našťastie, pochopili v základe ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a šéf služobného úradu Jaroslav Regec, ktorí spoločne vytvorili podmienky pre urýchlené certifikovanie našich potravín pre čínske trhy. Zadefinovali tým dvojsmernosť Hodvábnej cesty a možnosť spätného pohybu na východ.

Premiér Fico si šmahom ruky osvojil ich rétoriku a ako správny populista prevzal celú agendu pod vlastný mediálny vplyv. Dôležitým je ale fakt, že sme dostali druhú šancu. Nie pre našu šikovnosť, to nie. Nastala v zvláštnej a unikátnej konštelácii svetových udalostí, ktorá nemusí trvať večne. K tomu napomohlo májové schválenie koncepcie slovensko-čínskych vzťahov.

Rusi zaraďujú Fica do kategórie populistov, ktorí sú na druhom stupni neobľúbenosti v ich diplomatických kruhoch (vedú fašisti). Napriek tomu svitá nádej, že súdruhovia zo sociálnej demokracie pochopia vektory globalizmu a Slovensko sa stane aspoň stabilným objektom riadenia, keď už nedokáže byť jeho subjektom. Os Peking – Moskva – Berlín je jasne zadefinovaná, odbočky do Astany a Teheránu tiež. Buď nás energia osi posilní, alebo zmätie z povrchu. V mnohom to záleží od nás.

Jaro Frank