Bratislava 17. novembra 2018 (HSP/Foto: SITA- Diana Černáková)
V predvečer 29. výročia Nežnej revolúcie sa na námestiach siedmich slovenských miest, a tiež v Londýne a Dubline, konali zhromaždenia „Za slušné Slovensko“. Zaznelo na mítingoch s poradovým číslom desať niečo nové?
Keby bolo zámerom NAKA pomôcť organizátorom „slušných“ demonštrácií rozpútať ich s novou intenzitou, aby sa pritom mohli zviezť na vlne osláv 17. novembra, zvolili by si termín na ich vypočúvanie práve takto. „Vyšetrovateľ nám povedal, že on by to hodil do koša, ale na príkaz riaditeľa NAKA musí konať,“ povedal vtedy líder „slušniakov“ Juraj Šeliga.
Rečníci preto neboli obmedzení len na témy Kuciak a korupčne-mafiánsky štát, ale mohli pospomínať aj na Nežnú revolúciu a urobiť paralely s dneškom. A dokonale to využili. Že v akej nedemokratickej dobe žijeme, ako bezuzdná moc opäť okliešťuje demokraciu, ako opäť vypočúvaním zastrašuje nevinných občanov, a tak podobne. Pravda, najmä tým, ktorí sa narodili až po „Nežnej revolúcii“ trochu unikli určité jemné rozdiely v reáliách doby spred 29 rokov a dnes, ale to sa dá mládeži odpustiť, podobne ako môžeme napríklad Šeligovi prepáčiť vetu „dobre si všetci pamätáte na to, ako Mečiar chcel urobiť zo Slovenska čiernu dieru“.
Moderátori Karolína Farská a Juraj Šeliga, v niektorých momentoch pripomínajúci trochu dvojicu Vacvalová a Andrásy v relácii „Čo dokáže ulica?“ najprv na pódiu privítali zástupcov študentského koordinačného výboru z roku 1989 a po nich zástupcov vtedajších revolucionárov: Martina Bútoru, Petra Zajaca a Fedora Gála.
Bútora sa pohoršoval nad tým, ako si niekto môže myslieť, že niekto sa pokúša zo zahraničia organizovať prevrat. Trochu si to síce odporuje s tvrdeniami iných uctievačov liberálnej demokracie, ktorí naopak tvrdia, že sa to deje, že z istej krajiny sú tu platení ľudia, aby nám našu demokraciu rozvrátili, ale tento zdanlivý rozpor by sa dal vysvetliť. Totiž možno to je tak, že tieto pokusy zasahovať nám zvonka do našich vecí prichádzajú iba z tej jednej zlej a nedemokratickej krajiny, a z iných svetových strán je to úplne vylúčené – to by celý zdanlivý nesúlad vysvetľovalo.
Aj Zajac usilovne spájal roky 1989 a 2018 a pohoršoval sa, že ficovci obviňujú „slušniakov“ z pokusu o prevrat, pričom veľmi logicky to vztiahol na všetkých prítomných, na desaťtisíce všetkých tých protestujúcich na uliciach. No uznajte, aká blbosť, že by ich všetkých Soros platil. Po takomto intelektuálnom výkone pána Zajaca by sa človek až zahanbil za takú kacírsku myšlienku, že by úplne stačilo, keby niekto dal inštrukcie (a možno aj finančnú injekciu) len pár konkrétnym a úplne nenápadným ľuďom.
Intelektuálnym a humanistickým vrcholom večera však bol nesporne Fedor Gál. Prítomným oznámil: „Národovecké žvatlanie je nanič. Vaša misia je búrať ploty medzi národmi, medzi štátmi a nie ohradzovať sa kecmi.“ A doplnil to prianím: „Nezabudnite na tých, ktorí nesedia za plnými stolmi, aj oni sú my.“ Keby azda niekto chcel hľadať nejakú súvislosť medzi slovami pána Gála a globálnym dokumentom OSN o celosvetovej migrácii, ktorý má byť podpísaný o pár týždňov v Marrákeši, tak nech nehľadá, žiadna súvislosť tam nie je a nikdy nebola.
Na scénu prišli potom herci, tí istí ako zvyčajne, a hovorili to, čo zvyčajne herci hovoria: dramatické etudy.
Novinárka Pavla Holcová, ktorá spolupracovala so zavraždeným Jánom Kuciakom, povedala, že treba spoločne čeliť zlu – nielen Slovensko, ale aj Česko, kde prezident pózuje so zbraňou, na ktorej je napísané „na novinárov“. Aj tu vidno, akú mentálnu silu má vizionársky intelekt týchto demokratických žurnalistov, keď títo vidia, čo by naozaj málokto iný zbadal: napríklad nebezpečenstvo, ktoré na demokraciu číha v podobe zlostného starca nad hrobom – veď ten by nepochybne bol schopný tou zbraňou priamo na tlačovke začať páliť po čestných a objektívnych novinároch, a tým rozpútať proruský prevrat. Práve takých ľudí potrebujeme najviac, ktorí vedia spoľahlivo odlíšiť takéto skutočné nebezpečenstvo od zdanlivého (ako napríklad keď USA podľa vyjadrenia svojej predstaviteľky vynaložili na Ukrajine 5 miliárd dolárov na budovanie demokracie, v dôsledku čoho sa krajina naozaj pustila do jej budovania).
Holcová tiež ilustrovala nebezpečenstvo, ktoré hrozí demokracii na príklade, že v Česku si predseda vlády kúpil najväčší mediálny dom, aby on mohol diktovať verejnú diskusiu. Teda v Česku už nebude určovať povolené témy jednofarebná univerzálna majiteľka pravdy, nikým nevolená mediálna trieda zamestnancov mainstreamových médií kontrolovaných nadnárodnými korporáciami, ale im do toho chce kafrať aj mediálny dom reprezentujúci líniu nejakého politika, ktorého volili státisíce ľudí. Skrátka hrôza.
O tom, že Maďarsko a Orbán je dnes pre „demokratické“ médiá niečím podobným ako Severná Kórea a Kim Čong-un, prišiel povedať svojich pár slov kovaný disident havlistického typu Miklós Harasti z Maďarska. Povedal, že krajiny V4 obsadili politici, ktorí si berú príklad od autokratov Erdogana a Putina a „robia z bojovníkov za ľudské práva sprisahancov proti národu, napríklad aj z takých ľudí ako George Soros“.
Šeliga potom informoval prítomných o tom, že už vznikla aj iniciatíva „Slušné Česko“. Bratom Čechom môžeme len poblahoželať a dúfať, že sa budú aj v tomto smere rozvíjať naše bratské vzťahy: napríklad by sme im mohli pre ceremoniálne účely zapožičať nejaké kuciakovské relikvie.
Ako ďalší boli v programe akcie neodmysliteľní zástupcovia mimovládok a po nich Farská a Šeliga uviedli hudobných hostí slovami: „Žiaľ, na Slovensku žijú aj ľudia, ktorí sú utláčaní a žijú v chatrčiach, preto príde zahrať rómska skupina Sendreiovci.“ Čiže nepovedali, že Rómovia sú na Slovensku utláčaní, ako by si to niekto mohol úplne nesprávne vysvetľovať.
Ešte bol priestor pre zástupcov vedeckej obce a napokon prišli na pódium opäť herci. „Je čas, aby všetky tie svine išli už do prdele,“ vyslovil jeden z nich svoje slušné posolstvo. A potom nasledoval ešte jeden zástupca mediálnej triedy a po rozlúčke moderátorského dua sa akcia skončila štátnou hymnou.
Ivan Lehotský
16.4°C
Pondelok 
Utorok 
Pondelok 
Streda 
