Fedor: Bezpečnostné prostredie nebolo takéto nestabilné desiatky rokov

Bratislava 26. mája 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Bezpečnostné prostredie, v ktorom sa Slovensko nachádza, nebolo takéto nestabilné už desiatky rokov. A netýka sa to len relatívne vzdialených konfliktov v Sýrii a severnom Iraku, ale aj blízkej Ukrajiny a situácie na Balkáne

„To, že je zmenené bezpečnostné prostredie, je jednoducho realita. Odohráva sa niečo, čo nie je dobré a my na to potrebujeme byť pripravení. K tomu smerovala aj naša iniciatíva, aby sme hľadali v parlamente spoločnú politickú vôľu k podpore vlády, aby dokázala naprojektovať zvýšené výdavky na obranu,“ povedal v TABLET.TV na margo parlamentnej Deklarácie o podpore obrany Slovenskej republiky poslanec zahraničného výboru NR SR za Most-Híd a bývalý minister obrany Martin Fedor.

Deklaráciu, ktorú predkladal spolu s ďalším exministrom, Martinom Glváčom (Smer-SD), napokon podporilo až 126 poslancov. Požadovala garantovať do roku 2020 postupné navýšenie výdavkov na obranu až do výšky 1,6 percenta HDP. Deklarácia hovorí aj o podpore plánov na modernizáciu a rozvoj bezpečnostného systému SR a Ozbrojených síl SR. NR SR zároveň žiada vládu, aby s parlamentom pravidelne konzultovala avizované plány rozvoja ozbrojených síl. „Je to normálne. A keď sa má jednať o veľké modernizačné projekty, mal by do toho byť zapojený aj parlament. A je to zároveň aj kontrolný mechanizmus voči exekutíve,“ poznamenal Fedor.

Na margo aktuálneho plánu, nakúpiť do roku 2029 obrnenú techniku za 1,2 mld. eur Fedor poznamenal, že sa o ňom uvažovalo už v čase, keď pôsobil na ministerstve obrany. „Toto vôbec nie je novinkou. Pamätám si na svoje pôsobenie na ministerstve obrany, toto bol projekt, ktorý mal mať svoju realizačnú fázu v roku 2010. Takéto obrnené vozidlá sú relevantnou súčasťou ozbrojených síl,“ povedal.

Zároveň ale dodal, že dôležité je aj to, ako sa budú vozidlá obstarávať. „V Európe sú dve hlavné heslá, ktoré sa spomínajú pri investíciách do obrany, a to je väčšia spolupráca a koordinovanosť medzi členskými štátmi,“ povedal s tým, že slabým miestom európskej obrany je jej veľká diverzifikovanosť, keďže si ju štáty riešia väčšinou samostatne.

„NATO poskytuje cez svoje inštitúcie možnosť nakupovať spoločne, čím sa dosahuje nižšia jednotková cena. Spoločný nákup vojenskej techniky umožňujú aj nástroje Európskej únie,“ upozornil.

„Ani jeden štát EÚ samostatne nemá na to, aby bol globálnym hráčom, ale EÚ ako celok áno. Výdavky na obranu členských štátov EÚ, ktoré sú členmi NATO, sú ročne spolu 250 miliárd eur. To by nás radilo medzi globálnych hráčov, ako je USA, Čína a Rusko. Ale sme príliš diverzifikovaní vo výdavkoch, príliš rozbití a neefektívni. Nie vždy dokážeme nájsť spoločnú politickú reč,“ pripomenul Fedor.

V tejto súvislosti komentoval aj tlak exekutívy nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby členské štáty NATO viac investovali do obrany. „Európski členovia aliancie túto oblasť dlhodobo podceňujú. Akoby sme boli uspatí dlhými rokmi relatívnej stability a prosperity. Ešte v minulom roku sa ukázalo, že výdavky dokonca klesali, až o päť percent na desaťročnej báze. Tlak na zvyšovanie výdavkov prichádza aj spoza oceánu a Američania hovoria: Nenechajte nás v tom samých. Predsa nemôžeme celú záťaž bezpečnostných hrozieb ťahať my,“ povedal Fedor.

Na druhej strane, americký prezident sa nevyjadruje príliš diplomaticky a pred časom dokonca nevylúčil za istých okolností možnosť vystúpenia USA z NATO, ak si spojenci nebudú plniť záväzky. „Jeho slovník je naozaj veľmi explicitný, tu v Európe na to nie sme zvyknutí. Ale rezultát je aj v tom, že európske štáty cítia vyššiu potrebu, aby sme kooperovali v rámci Európy. Keď budeme spolu, budeme silní, či už s Amerikou, alebo bez nej,“ povedal Fedor.

„Keď sme sa stali súčasťou EÚ a NATO, ako keby sme si s úľavou povedali: A je to vybavené,“ vysvetľuje exminister. V poradí troch priorít ozbrojených síl bola na prvom mieste schopnosť rýchlo nasadiť ľahké sily vo vzdialených územiach a udržať ich tam, teda schopnosť podporovať misie NATO, na druhom mieste riešenie prírodných alebo priemyselných katastrof na našom území a na treťom schopnosť odolať vojenskému útoku na územie Slovenskej republiky až do príchodu spojeneckej pomoci. „V dnešnej situácii akoby sa zmenilo poradie týchto priorít. Ochrana vlastného územia sa stala ešte vyššou prioritou,“ poznamenal.

Zároveň dodal, že zvyšné dve priority naďalej platia. „Musíme byť schopní vyslať a udržať sily (do zahraničia, pozn. Teraz.sk), príkladom takej misie bol Afganistan. Ak nebudeme my tam, tie sily prídu sem. Islamisti a teroristi prenesú bojisko do našich krajín,“ povedal. Dodal, že na problematických územiach je potrebné pôsobiť aj tzv. mäkkou silou, pomáhať miestnym obyvateľom získať perspektívu, aby sa tak znížilo riziko ich zverbovania teroristami. „Ale na druhej strane, kde nepomôže toto mäkšie vplývanie, musí naozaj nastúpiť hrubá sila. Niektoré extrémistické organizácie, ktoré disponujú aj vojenskou silou, nie je možné inak poraziť. Najmä v Sýrii, severnom Iraku a podobne,“ zdôraznil exminister.

„Po druhé, ak na našom území príde k ekologickej, priemyselnej, alebo akejkoľvek inej katastrofe, ozbrojené sily musia byť pripravené angažovať sa v podpore civilných autorít. Aby dokázali pomôcť občanom,“ dodal na margo úloh ozbrojených síl Fedor.

Z tohto dôvodu podporuje aj snahu ministerstva obrany oživiť myšlienku aktívnych záloh. „Už pri zavádzaní profesionálnej vojenskej služby sa uvažovalo o tom, že sa vytvorí efektívny zálohový systém. Tieto zálohy by mali byť k dispozícii nielen pri vojenskom ohrození štátu, ale i pri záplavách, priemyselných katastrofách, teroristických útokoch. Sú to ľudia, o ktorých štát bude vedieť, že im môže zavolať a na základe dobrovoľnosti ich povolať do nejakej služby,“ povedal s tým, že v Česku sú už do aktívnych záloh zapojené tisícky ľudí.

„A na Slovensku stále častejšie vidíme rôzne paramilitaristické skupinky, ktoré po horách cvičia civilov v branných zdatnostiach. Jednoducho, časť obyvateľstva má k týmto veciam sklon a nebolo by dobré, keby spadali do sféry vplyvu skupín, o ktorých nevieme, len tušíme, odkiaľ sú financované a aký majú cieľ. Je dôležité, aby štát mal kuratelu nad ľuďmi, ktorým poskytne bezpečnostný výcvik,“ uzavrel Fedor.