Bratislava/Bagdad 30. decembra 2015  (HSP/Foto: Anton Frič)

Prinášame vám exkluzívny rozhovor s človekom, ktorý sa ocitol priamo v centre diania jednej z najväčších práve prebiehajúcich humanitárnych kríz, ktorá fatálne mení tvár krajín v dôsledku ohrozenia kresťanov.

Anton Frič je fotograf a občiansky aktivista, ktorý sa v poslednom období venuje najmä situácii utečencov v Iraku. Irak navštívil 5 krát a s utečencami strávil viac ako dva mesiace. Jeho posledná cesta bola spojená s príchodom skupiny irackých kresťanov na Slovensko, ktorých sprevádzal pri ich lete z irackého Erbílu do Košíc.

Situáciu na Blízkom východe poznáte z prvej ruky. Viackrát ste Blízky východ sám navštívili. Kde ste presne boli a ako dlho?

V Iraku som tento rok strávil dva mesiace. Zdržoval som sa v autonómnej oblasti Kurdistan, ktorá je relatívne bezpečná a je aj jedinou funkčnou časťou Iraku. Nachádza sa v nej väčšina utečencov z ostatných častí Iraku a takisto veľa utečencov zo Sýrie. Počas mojich piatich ciest som navštevoval utečenecké tábory a dokumentoval život utečencov. Zameral som sa najmä na kresťanov a Jezídov, ktorí sú najviac postihnutí vyčíňaním Islamského štátu v Iraku.

Hovorí sa, že kresťania sa v Iraku takmer zmizli. Je to iba pôsobením ISIL? Ja mám pocit, že na nich nikomu nezáleží. Prečo na nich nezáleží Európe sa dá pochopiť. Tá už nie je kresťanská. Ale prečo sa za nich nepostaví vôbec nikto?

Takto to nevidím. Podľa mňa väčšine kresťanov v Európe na osudoch ich bratov a sestier v Iraku a na Blízkom východe záleží. Problémom sú ľavicové európske vlády, ktoré nepočúvajú hlasy svojich kresťanských spoluobčanov. V takom Francúzsku sú ignorované miliónové zhromaždenia na podporu kresťanských postojov. Ignoruje ich vláda, ignorujú ich médiá. Vrátane tých našich.

V Iraku aj mnohým moslimom na prítomnosti kresťanov záleží. Kresťania sú väčšinou dobre vzdelaní, prinášajú do spoločnosti kultúru, jemnosť, schopnosť vyjednávať, robiť kompromisy. Obrusujú hrany radikalizmu. Avšak práve ten radikalizmus má v poslednom období navrch. To je aj hlavný dôvod prečo už 1 a pol milióna kresťanov z Iraku odišlo a prečo zostávajúcich ani nie 200 tisíc tam nemá veľkú chuť zostať. Boja sa o svoje životy a o budúcnosť svojich detí. Kresťania sú, paradoxne, spájaní so Západom, ktorý je v očiach moslimov stále spájaný s kresťanstvom. Jedná sa o odveký boj medzi Európou a Blízkym východom. Teraz vyhráva Blízky východ so svojou moslimskou väčšinou.

Niektoré zdroje uvádzajú, že Kurdi a v rámci nich Jezídi nie sú Arabi ani Osmani. Že sú to skôr bieli ľudia s modrými očami a že majú asi pôvodný koreň viac k dnešným Európanom ako k etnikám v oblasti, kde momentálne žijú. Čo si o tom myslíte?

K tomuto sa neviem vyjadriť. Z mojich skúseností sú Jezídi veľmi podobní ostatným etnikám v oblasti, aj keď je pravda, že je medzi nimi viac európsky vyzerajúcich jedincov. Nie som však antropológ, čiže sa k tejto otázke neviem podrobnejšie vyjadriť.

Stručne nám opíšte, ako vyzerá podľa vás situácia na Blízkom východe. Kto sú podľa Vás najväčší hráči a o čo im ide? 

Necítim sa byť kompetentný na opisovanie celkovej geopolitickej situácie na Blízkom východe. V každom prípade však platí, že je to oblasť, ktorá trpí prílišným záujmom Západu už viac ako sto rokov. Od pádu Osmanskej ríše, ktorú si veľmoci ako Veľká Británia a Francúzsko doslova rozkúskovali podľa vlastných a nie podľa miestnych záujmov, je situácia v tejto oblasti napätá a neprehľadná. Olej do ohňa pridala americká invázia v roku 2003, ktorá má najväčší podiel na genocíde kresťanskej komunity v Iraku a v Sýrii. Proti zásahu USA sa stavala aj Katolícka cirkev a mnoho rozumných politikov, ich hlas však nebol vypočutý. Dnes sa do konfliktu zapájajú aj ostatné západné krajiny a v poslednej dobe aj Rusko. Európska angažovanosť je veľmi rozpačitá a skôr to vnímam ako východisko z núdze. Európa nevie čo si počať, a tak zatiaľ poslala lietadlá a vyčkáva, čo sa bude diať. Rusi si bránia svoje záujmy v podobe spriateleného režimu Bashara Assada a svojich vojenských základní. Majú tam jedinú námornú základňu mimo svojho územia a v posledných mesiacoch vybudovali aj veľkú leteckú základňu. Tej sa už, predpokladám, nikdy nevzdajú. Ďalším motívom Ruska je aj likvidácia čečenských teroristov mimo svojho územia. V službách Islamského štátu sú ich tisíce a pre Rusov je pohodlnejšie ich vyhladiť v Sýrii ako u seba, po ich návrate.

Veľa sa hovorí o týraní žien. Je to pravda? K čomu tam dochádza?

Určite dochádza k týraniu žien, rovnako ako aj u nás. Ak máte na mysli únosy, znásilňovanie, sexuálne zotročovanie a vraždenie najmä jezídskych dievčat a žien, tak k tomu dochádza v pomerne veľkom merítku. V rukách Islamského štátu je približne 5 tisíc jezídskych žien a dievčat. Fungujú otrokárske trhy, kde je možné takéto dievčatá kúpiť alebo vymeniť, bežne sa dávajú aj ako dary. Vek nehrá rolu. Bežne sú mnohonásobne znásilňované už 9-10 ročné dievčatá. Mnohé z nich zomierajú na následky zranení spôsobených pri týchto násilnostiach, mnohé páchajú samovraždy.

Ako to v praxi prebieha? Človek si to ani nevie predstaviť. Kúpite si ženu na trhu a tá sa stane vašou manželkou? Alebo ju iba znásilňujete a požičiavate známym? Dovoľuje vôbec niečo také islam? Alebo Islamský štát prevádzkuje rovno „bordely“ pre bojovníkov?

Z toho, čo som sa dozvedel z výpovedí žien a dievčat, ktoré odtiaľ ušli a zo správ, ktoré sa dostávajú do médií, môžem potvrdiť, že existujú priamo trhy so sexuálnymi otrokyňami. Dajú sa kúpiť už od 20-30 dolárov, cena tých najmladších a najkrajších nemá strop. Napríklad v hlavnom meste Islamského štátu Raqqa takéto trhy pravidelne fungujú v hale niekdajšej technickej univerzity. Dievčatá často dávajú bojovníkom do daru k narodeninám alebo pred odchodom do boja. Dochádza k hromadnému znásilňovaniu dievčat pred odchodom na bojisko – na jednej žene alebo dievčati sa vystriedajú za noc desiatky džihádistov. Tieto dievčatá to väčšinou neprežijú.

Keď sa chce, tak v Koráne nájdete ospravedlnenie na akékoľvek zločiny. Našli si aj džihádisti. Podrobne sa obchodovaniu s otrokmi a znásiľňovaniu žien a dievčat venujú aj vo svojom oficiálnom časopise Dabiq.

Ako hodnotíte intervenciu Ruska? Je to podľa vás na prospech alebo na škodu veci?

Angažovanosť Ruska som už popísal vyššie. Všeobecne sa zásah Ruska hodnotí pozitívne. Aj ja sa prikláňam k tomuto názoru. Rusi nemajú škrupule, ktorými sú zviazaní Američania alebo európske štáty. Systém spálenej zeme však môže byť aj kontraproduktívny. Prílišná agresivita môže viesť k radikalizácii ďalších a ďalších ľudí. Už teraz dochádza k spájaniu radikálnych skupín, ktoré predtým často bojovali aj medzi sebou. Ich hlavným nepriateľom sa stáva Rusko a to ich vedie k zlučovaniu ich síl. Celkovo je však angažovanosť Ruska prínosom. Minimálne sa Rusom darí odhaľovať angažovanosť Turecka v pomoci radikálnym skupinám v Sýrii. Takisto odhaľujú obchod so špinavou ropou. Mali by si však urobiť poriadok aj so svojím spriateleným sýrskym režimom, ktorý je tiež aktívne zapojený do kupovania ropy od Islamského štátu. To sa však zrejme vyrieši veľmi rýchlo získaním území, na ktorých sa ropa ťaží. Z predaja špinavej ropy profitujú všetci. A ako vieme, peniaze nemajú nepriateľa. Do obchodu s ropou sú zapojení aj Kurdi a Turci. Momentálne sa najviac ropy z území pod správou Islamského štátu preváža cez územie autonómnej oblasti Kurdistan. V menšej miere priamo do Turecka cez turecko-sýrske hranice.

Prečo podľa vás došlo k zostreleniu ruského lietadla? Ako si tento incident Vy vysvetľujete?

Bolo to upozornenie Rusku aby sa nemiešalo do záležitostí, na ktorých Turecku záleží. Myslím najmä na podporu Turkménov v Sýrii zo strany Turecka. Takisto to bola reakcia na pomerne časté porušovanie vzdušného priestoru Turecka ruskými lietadlami a dronmi. Myslím, že Turci sa prerátali. Nečakali takú reakciu Ruska. Výrazné navýšenie počtu lietadiel a náletov, vyzbrojenie lietadiel strelami vzduch-vzduch a faktické vyhlásenie bezletovej zóny nad územím západnej a severnej Sýrie sú určite prekvapením. Predpokladám, že Rusi sa aktívne zapoja do podpory kurdskej samosprávy v severnej Sýrii a pokúsia sa vplyv Kurdov rozšíriť aj na zostávajúcu časť tureckej hranice, ktorá priamo susedí s územím pod kontrolou Islamského štátu. Sýrski Kurdi vyjdú z toho najlepšie. Sami by nikdy nemali možnosť vyjednať si z režimom Bashara Assada také podmienky, aké majú pod ochranou Ruska. A zároveň Rusov teší, že Turecku vychovávajú nebezpečného protivníka priamo na ich hraniciach. Otázne je, ako dlho táto ruská podpora kurdom vydrží. Ruské zdroje sú obmedzené a očakávam, že takáto aktívna angažovanosť ruskej armády na cudzom území bude z ekonomických dôvodov skoro obmedzená.