Európsky parlament odhlasoval transformáciu online politických kampaní

Bratislava 5. februára 2023 (HSP/Politico/Foto:TASR/AP-Francisco Seco)

Európsky parlament vo štvrtok odhlasoval obmedzenie spôsobu, akým môžu byť politické reklamy zamerané na voličov v EÚ, v snahe zabrániť manipulácii pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024, informuje POLITICO

Európski zákonodarcovia schválili pozíciu inštitúcie k návrhu súboru pravidiel EÚ na stanovenie pravidiel transparentnosti a ochrany osobných údajov pre politickú reklamu na platformách ako Facebook a Google. Hlasovanie prebehlo v pomere 433 ku 61, pričom 110 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Hoci zákon, ktorý Európska komisia predložila v novembri 2021, sa ešte musí prerokovať s krajinami EÚ, politici by mohli byť obmedzení na poskytovanie platených politických správ používateľom na online platformách len na základe troch informácií vrátane jazyka, ktorým hovoria, či sú prvovoliči, a ich všeobecnej polohy, a to do 60 dní od volieb alebo referenda.

Mimo týchto období by bolo povolené používať všetky údaje s výnimkou citlivých informácií, ako je sexuálna orientácia a politické sympatie, a kampaní založených na online profilovaní voličov.

“Strany nebudú mať možnosť vysielať určitým skupinám voličov jedno posolstvo a iným úplne protichodné posolstvo, ako to robia teraz,” povedala poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Zelených Alexandra Geese.

To je v príkrom rozpore so súčasným politickým reklamným prostredím, kde politické strany mohli malým skupinám voličov zobrazovať rôzne personalizované reklamy na základe ich správania na internete a množstva osobných informácií na internete, ako je etnický pôvod a náboženské presvedčenie.

Takéto možnosti viedli k niektorým zneužívajúcim praktikám, ako napríklad škandál spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá ovplyvnila voľby v USA v roku 2016 a referendum o brexite. Zahraničné vlády tiež využívali mikrotargeting na zasievanie nesúhlasu a nedôvery medzi miestnymi voličmi.

Európsky parlament tiež navrhol zakázať skupinám so sídlom mimo EÚ kupovať politické reklamy zobrazované občanom bloku a požadovať od veľkých sociálnych médií, aby v databázach v reálnom čase zverejňovali informácie o reklamách, ktoré zobrazujú. 

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu však narazia na určitý odpor krajín EÚ v Rade, ktorá vo veľkej miere podporila cielenú reklamu s určitými obmedzeniami používania citlivých údajov.

Ďalšie obmedzenia pre cielené politické reklamy

Väčšina krajne pravicových poslancov Európskeho parlamentu zo skupín ako ID a ECR a menšina liberálnych a stredopravých zákonodarcov, ako napríklad Svenja Hahnová z Renew a Angelika Nieblerová z EPP, s obmedzeniami nesúhlasila a tvrdila, že príliš obmedzia politické kampane na internete a stranám predražia oslovenie konkrétnych skupín ľudí, ktorých chcú presvedčiť.

Dita Charanzová z Renew uviedla, že obmedzenia sú “za hranicou”, keďže EÚ už má vlastné pravidlá ochrany osobných údajov, všeobecné nariadenie o ochrane údajov a ustanovenia v zákone o digitálnych službách. Obmedzenia zo strany Parlamentu sú podľa nej “de facto úplným zákazom”.

Sociálnodemokratická poslankyňa Európskeho parlamentu Marie-Manuel Leitão Marquesová však zopakovala názor väčšiny v Parlamente a uviedla, že dohoda “rešpektuje schopnosť politikov viesť kampaň, ale zabezpečuje, že komory ozveny, bubliny a segmentácia voličov sa budú vytvárať ťažšie”.

Hlavnou prekážkou bude presvedčiť krajiny EÚ v Rade počas rokovaní, ktoré by sa mohli začať už tento mesiac, v snahe dokončiť súbor pravidiel pred aprílom 2024, teda pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Krajiny EÚ sa v decembri dohodli na miernejších zmenách návrhu Komisie. Chcú, aby online platformy zabezpečili výslovný súhlas ľudí s cielením personalizovaných politických reklám na základe ich citlivých údajov, ako je náboženstvo a sexuálna orientácia. Podľa pozície Rady by Komisia mohla byť poverená aj prehodnotením pravidiel o cielení politickej reklamy do roku 2026.

Niektorí zákonodarcovia však svoje šance vidia optimisticky.

Anna Donáthová z Renew uviedla, že dohoda v Parlamente získala “veľmi veľkú väčšinu zahŕňajúcu hlavné politické skupiny”, zatiaľ čo krajiny EÚ boli v postoji k cielenej reklame rozdelené.

Nemecko, Španielsko, Chorvátsko a Luxembursko sa pokúšali dosiahnuť dohodu o zákaze používania citlivých údajov na cielenú politickú reklamu, ale nepodarilo sa im to. Berlín tiež presadzoval úplný zákaz personalizovanej reklamy pre politikov.

Hlavný zákonodarca tohto zákona, Sandro Gozi z Renew, sa odmietol vyjadriť.