Rozsiahle personálne čistky zamerané voči Gülenovým stúpencom, ktoré Erdogan nariadil po neúspešnom prevrate z 15. júla 2017, boli podľa správy pripravené už dávno pred týmto dňom. Táto udalosť bola podľa INTCEN vhodnou zámienkou na spustenie represií voči prívržencom Gülenovo hnutia a tureckej opozícii.
“V pozadí prevratu môže byť skupina dôstojníkov z radov gülenovcov, kemalistov, oponentov (režimu) alebo oportunistov… Je nepravdepodobné, že by v tom zohral nejakú úlohu sám Gülen”, uvádza sa v správe.
Možné je podľa autorov dokumentu aj to, že armádni dôstojníci z Gülenovej siete mali informácie, že Erdogan chystá proti nim tvrdé opatrenia. Mohli sa preto odhodlať k pokusu o jeho odstránenie.
Podľa INTCEN sa Erdogan snažil o rozloženie Gülenovho hnutia, lebo vplyvného duchovného vnímal ako jedinú prekážku stojacu v ceste k zavedeniu prezidentského režimu v Turecku.
Fethullah Gülen od roku 1999 žije v exile v USA, to mu však nebráni riadiť sieť svojich prívržencov v Turecku a po celej Európe.
Spravodajský útvar EÚ však podľa EUobserver nešetrí ani Gülena, ktorého opisuje ako lídra “antisemitského a protikresťanského hnutia”, ktorému sa podarilo vytvoriť rozvetvenú štruktúru s pobočkami v asi sto krajinách v Európe, Severnej Amerike, Južnej Amerike, Afrike a Ázii.
Ide o sieť, ktorá zahŕňa 160 elitných škôl, pričom ich najlepší študenti dostávajú špeciálne večerné kurzy mimo vzdelávacích inštitúcií a mimo kontroly zodpovedných orgánov. INTCEN upozorňuje, že Gülen uskutočňuje svoje ciele prostredníctvom vlastných imámov a že jeho prívrženci prenikli do tureckých štátnych štruktúr.