Môj profil 
Predplatné
Komisia pripomenula, že EÚ sa odkláňa od krízového riadenia migrácie a je potrebná dohoda o stabilnej a nadčasovej migračnej a azylovej politike EÚ z dlhodobého hľadiska, aby sa udržalo tempo vo všetkých oblastiach – vnútorných aj vonkajších.
Predseda EK Jean-Claude Juncker zdôraznil, že hoci sa už EÚ odkláňa od krízového režimu, je zrejmé, že migrácia bude pre Európanov aj naďalej predstavovať výzvu. “Európa naliehavo potrebuje mať k dispozícii prostriedky na to, aby mohla riadiť migráciu v budúcnosti zodpovedne a spravodlivo. Za posledné tri roky sme dosiahli značný pokrok, ale teraz je čas zmeniť návrhy na právne predpisy a tie premietnuť do praxe,” uviedol v správe pre médiá.
EÚ sa v uplynulých troch rokoch podarilo vyvinúť nový prístup k riadeniu migrácie, aby podporila tie štáty, ktoré sú vystavené najväčšiemu tlaku, posilnila ochranu vonkajších hraníc EÚ a zintenzívnila aj spoluprácu s partnerskými krajinami mimo EÚ. Vďaka koordinovanej činnosti sa podarilo upokojiť nestálu situáciu a znížiť nelegálne príchody utečencov do EÚ v roku 2017 o 63 percent. Avšak tento trend sa v budúcich rokoch môže meniť, najmä ak zohľadníme aj faktory, ako je zmena klímy. Bezpečnostná situácia a demografický vývoj v európskom susedstve tiež naznačujú, že migrácia bude aj v ďalších desaťročiach predstavovať veľkú výzvu.
Komisia preto predkladá odporúčanie “komplexného prístupu”, podľa ktorého majú lídri EÚ pokračovať v začatej práci tým, že zaistia rýchly pokrok pri reforme spoločného azylového systému EÚ, posilnia partnerstvá s tretími krajinami, vytvoria ďalšie legálne cesty do Európy pre migrantov a zabezpečia dostatočné finančné prostriedky do budúcnosti.
“Sústrediť sa iba na vnútorný rozmer a podporu členských štátov nestačí. Zároveň by ani vonkajšia migračná politika sama problém migrácie pre Európu nevyriešila,” uvádza sa v správe eurokomisie.
Komisia upozornila, že berúc do úvahy rôzne postoje k reforme dublinského systému by riešením mohlo byť prijatie prístupu, pri ktorom by sa zložka povinného premiestňovania uplatňovala na vážne krízové situácie, zatiaľ čo v menej problematických situáciách by premiestňovanie bolo založené na dobrovoľných záväzkoch členských štátov. S cieľom poskytnúť okamžitú pomoc členským štátom pri ochrane vonkajších hraníc musí EÚ úplne sfunkčniť novú Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, aby dokončila budovanie účinného systému riadenia vonkajších hraníc. Členské štáty musia do marca 2018 zabezpečiť, aby všetky prostriedky a ľudské zdroje potrebné pre rezervy rýchleho zásahu v rámci agentúry boli pripravené na nasadenie.
V oblasti spolupráce s tretími krajinami akčný plán EK požaduje úplné vykonávanie dohody EÚ a Turecka, intenzívnejšiu spoluprácu s partnermi z tretích krajín a agentúrami OSN. EÚ musí byť pripravená zmobilizovať ďalšie zdroje pre nástroj EÚ pre utečencov v Turecku, posilniť strategické partnerstvo s Africkou úniou a jej členskými štátmi, realizovať prvú vlnu projektov v rámci vonkajšieho investičného plánu a doplniť zložku pre severnú Afriku v rámci trustového fondu EÚ. S cieľom zabrániť nelegálnej migrácii a narušiť obchodný model prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi musí EÚ ponúknuť alternatívu k nebezpečným cestám a otvoriť bezpečné a legálne cesty pre osoby, ktoré skutočne potrebujú ochranu. To bude od členských štátov vyžadovať, aby do mája 2019 presídlili ďalších 50.000 zraniteľných utečencov.
Riadenie migrácie si vyžaduje veľké finančné investície. Od roku 2015 EÚ zvýšila finančné prostriedky vo Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a Fonde pre vnútornú bezpečnosť a pre agentúry EÚ o takmer 75 percent. Komisia odporúča, aby vedúci predstavitelia EÚ našli spôsob, ako zaručiť financovanie vonkajšieho rozmeru migrácie a zabezpečiť rýchlu mobilizáciu zdrojov na riešenie základných príčin migrácie a zabezpečenie ochrany utečencov a migrantov.
