Môj profil 
Predplatné
Na úvod si Zdechovský kladie otázku či je tomu stále tak, že sloboda je základom liberálnych hodnôt. “Vo svojej modernej podobe už nie je o ideológii obhajujúcej elementárne ľudské slobody či slobodné podnikanie, ale pravým opakom zmieneného,” dodáva europoslanec. Podľa neho sa liberáli snažia aj o posilnenie úlohy štátu, ktorý sa má starať napríklad aj o to, ako vychovávať deti.
Snažia sa o rovnosť, ktorá ako tvrdí Zdechovský, by mala byť podľa nich vo všetkom. Ich mottom je “rovnaké práva pre všetkých”, najradšej vždy a za všetkých okolností. Lenže to vôbec nie je pravicové a liberálne vlastne len k pár zástupcom menšín. Prečo teda nehája aj postoje väčšiny?
Zdechovský následne uvádza tri oblasti, kde sa socialisti a liberalisti zhodnú.
1. Najlepší záujem dieťaťa– najviac liberálne krajiny majú najväčšie problémy so zasahovaním štátu do rodiny. Správny liberál totiž niečo ako tradičnú rodinu považuje za absolútny prežitok. Moderné je, aby deti mali v rodných listoch len matku, prípadne dve matky alebo úplne najlepšie dvoch otcov, ktorí si kúpia vajíčko od anonymnej darkyne, ďalej si prenájmu maternicu, teda nejakú ženu ochotnú im za balík peňazí donosiť umelo oplodnené vajíčko a ihneď po pôrode sa bábätka vzdať = pripraviť ho o kojenie i polovicu zdravotnej dokumentácie. Stačí predsa láska a dobrá starostlivosť, biologická väzba či záznamy o rodinnej anamnéze sú podradné. Dôležitejšie je, že sa nejak budú rodiť deti (pri tom nezabudnúť hneď vzápätí osláviť povolenie potratov) a nejaký jedinec vraj bude šťastný (na úkor iného). K tomu, aby toto šlo, pokojne prepíšu celé rodinné právo a vytvoria x ďalších zákonov. Bez ohľadu na zásahy do rodín, kedy sa stráži, aby dieťa bolo vychovávané dostatočne progresívne, liberálne i moderne. To znamená jedine dialógom, bez trestov, domácich úloh a akýchkoľvek povinností.
2. Migranti majú mať rovnaké alebo väčšie práva ako občania EÚ– neraz som bol svedkom toho, ako liberáli hlasujú na európskej úrovni spoločne so socialistami a všeobecne s celou ľavicou proti slobode a spolupodieľajú sa tak na presadzovaní progresivistickej ľavicovej agendy – príkladom môže byť návrh Dublin IV (permanentný a povinný prerozdeľovací mechanizmus na utečencov), kde bola spravodajkou Cecilia Wikströmova, ktorá je z liberálnej frakcie ALDE (pozn. v ČR reprezentuje ANO 2011) alebo napríklad tzv. globálne pakty OSN k migrácii, ktoré tiež chcú hlavne rovnaké práva pre všetkých, pretože prečo by Eritrejec nemohol pracovať a cestovať rovnako, ako môže Švédka žiť napríklad v Grécku? On chce ísť do EÚ, takže podľa liberálov na to má mať právo.
3. Podpora gender ideológií– správny liberál podporuje gender, je predsa absolútny prežitok riadiť sa niečim, ako je pohlavie, všetko je to len sociálny konštrukt, všetci môžeme robiť absolútne čokoľvek. Aby to lepšie vysvetlili, budú nabádať rodičov, aby neobliekali dievčatá do červeného, chlapcom dávali bábiky, filmárom nakazovať, aby natáčali filmy s akčnymi hrdinkami a z chlapov robili mamľasov. A nadávať všetkým, ktorí sa pohoršia nad mužom v šatách, lodičkách a krajke, pretože keď to chce, musíme byť liberálni a nad touto extravaganciou nadšene jasať. Odsúdiť je možné len veľký výstrih Jitky Čvančarovej.
Na záver Zdechovský dodáva, že liberáli v mnohých krajinách robia všetko preto, aby dosiahli takýto štát a namiesto slobody občanov nás zviažu stovkami nových zákonov a sankciami za ich porušovanie.
“Ako v tomto kontexte opakujem pomerne často, cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. A v posledných rokoch boli liberáli hlavnými cestármi.”
