Bratislava 7. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavol Novák)
Laureát Nobelovej ceny biskup Desmond Tutu vyzval na bojkot fosílneho priemyslu. Europoslanca Martina Hojsíka z Progresívneho Slovenska, ktoré sa titulovalo ako najzelenší hlas v politike, zaujíma, čo na túto a iné klimatické témy hovoria slovenskí biskupi. Konferencia biskupov Slovenska sa pritom enviromentálnej problematike venuje už značnú dobu
„Desmond Tutu je bojovníkom za spravodlivosť a ľudské práva. Najväčšia výzva, ktorej dnes čelíme a vyvíja tlak aj na ľudské práva je klimatická kríza. Je načase, aby sa celá spoločnosť, nielen hŕstka ochrancov životného prostredia pridali do boja za záchranu klímy,“ uviedol Hojsík.
Europoslanec ocenil, že sa Desmond Tutu jasne vyjadril proti používaniu fosílnych palív a vyzval k bojkotu a ukončeniu investícií do fosílneho priemyslu. Tutu okrem iného poukázal na to, že žijeme v dobe, ktorej vládne chamtivosť.
„Zmeniť sa musí nielen priemysel, ale aj finančný sektor. Viete napríklad, či penzijný fond, kde máte peniaze z druhého piliera investuje do ťažby uhlia alebo ropy? Aj naša štátna Eximbanka podporuje vývoz fosílnych elektrární, napríklad na Kubu, zatiaľ čo by mala podporiť export technológií obnoviteľných zdrojov energie a podporiť tak premenu slovenského priemyslu na udržateľný,“ dodáva europoslanec.
Vo svojom príspevku k ekologickej téme tiež uviedol, že klimatická kríza bola dlho na periférii ale ide o vážnu celospoločenskú tému, do ktorej sa teraz musia zapojiť predstavitelia všetkých sfér spoločnosti aj cirkví.
… už v roku 2015
O stanovisko k výzve progresívneho europoslanca sme požiadali Konferenciu biskupov Slovenska. Hovorca KBS Martin Kramara vysvetlil, že o téme fosílnych palív veľmi jasne hovorí encyklika pápeža Františka Laudato si, ktorú KBS vydala ešte v roku 2015.
V bode 23 sa uvádza: „Ľudstvo je povolané uvedomiť si nevyhnutnosť zmien v životnom štýle, vo výrobe a spotrebe, aby bolo možné bojovať s otepľovaním alebo aspoň s ľudskými príčinami, ktoré ho spôsobujú a zosilňujú. Je pravda, že existujú aj iné faktory (ako sopečná činnosť, zmeny obežnej dráhy a zemskej osi, solárny cyklus), ale mnohé vedecké štúdie naznačujú, že väčšia časť globálneho otepľovania za posledné desaťročia je spôsobená veľkou koncentráciou skleníkových plynov (oxidu uhličitého, metánu, oxidu dusného a ďalších), vznikajúcich najmä v dôsledku ľudskej činnosti. Ich koncentrácia v atmosfére znemožňuje, aby sa teplo slnečných lúčov odrážaných od zeme rozplynulo v priestore. Umocňuje to najmä model rozvoja založeného na intenzívnom využívaní fosílnych palív, ktoré sú v centre svetového energetického systému. Vplyv má aj rastúca prax meniť pôvodné využívanie pôdy predovšetkým odlesňovaním na poľnohospodárske účely.“
V ďalšom bode, 26, sa píše, že je naliehavý a bezodkladný rozvoj politiky, ktorá by v budúcich rokoch radikálne znížila emisie oxidu uhličitého a ostatných znečisťujúcich plynov, napríklad nahradením fosílnych palív a rozvojom obnoviteľných zdrojov energie. A tiež to, že je potrebné rozvíjať adekvátne technológie akumulácie.
Najkonkrétnejšie sa však téme fosílnych palív venujú v bode 165. V tomto bode sa píše, že technológia založená na fosílnych, veľmi znečisťujúcich palivách – najmä na uhlí, ale aj na rope a v menšej miere na zemnom plyne – musí byť postupne a bez meškania nahradená.
„V očakávaní širokého rozvoja obnoviteľných energií, ktorý by už mal prebiehať, je legitímne voliť si menej škodlivú alternatívu, či prijímať prechodné riešenia. Medzinárodné spoločenstvo však nedospelo k náležitej dohode, pokiaľ ide o zodpovednosti tých, ktorí majú znášať väčšie náklady na tento energetický prechod. V posledných desaťročiach otázky životného prostredia podnietili širokú verejnú diskusiu, ktorá v občianskej spoločnosti viedla k pozoruhodnej angažovanosti a veľkorysej obetavosti. Politika a priemysel reagujú pomaly a zďaleka nedosahujú úroveň svetových výziev. V tomto zmysle možno povedať, že ak ľudstvo postindustriálneho obdobia možno zostane v pamäti ako jedno z najnezodpovednejších v dejinách, žiada sa, aby ľudstvo na začiatku 21. storočia vstúpilo do pamäti preto, že veľkodušne zobralo na seba svoju vážnu zodpovednosť. “
Environmentálna subkomisia KBS
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) sa enviromentálnej problematike venuje už desaťročie. V roku 1999 bola založená Environmentálna subkomisia Konferencie biskupov Slovenska ako poradné združenie KBS zamerané na teologické aspekty ochrany prírody a životného prostredia a problematiku zodpovednosti Katolíckej cirkvi za Božie dielo stvorenia.
Aj na poslednom októbrovom stretnutí sa KBS pridala k hlasom, ktoré upozorňujú na klimatické zmeny a varujú pred ich negatívnymi následkami. Environmentálna subkomisia KBS zároveň upozornila na výrazný pokles biodiverzity, na rozvoj kultúry konzumu a vyhadzovania, kde vec či pôžitok je viac ako vzťah.
„My ľudia, ako slobodné a rozmýšľajúce bytosti sme zodpovední za tento vývoj, za svoj postoj k ostatným vrátane budúcich generácií, ako aj k prírode a životnému prostrediu okolo nás,“ píše sa vo výzve komisie, ktorú agentúre SITA poskytol hovorca Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie Michal Pavlišinovič.
Preto KBS vyzvala všetkých ľudí za aktívny prístup k riešeniu týchto spoločných problémov. „V každodennom živote presadzujeme dobrovoľnú skromnosť, uprednostňujeme nízko-emisnú dopravu, obnoviteľné zdroje energií, predchádzame vzniku odpadov, konzumujeme predovšetkým lokálne a sezónne potraviny, chránime vodné zdroje a prírodné ekosystémy,“ vyzýva KBS.
Vo svojom stanovisku KBS dodáva, aby sme žili „tak, aby sa aj deti našej i ďalších generácií mohli tešiť z krásy prírody okolo nás a dobrým vzťahom medzi nami. Len spoločnými silami môžeme ochrániť Božie stvorenstvo okolo nás. Nie je totiž možné chrániť ľudský život bez toho, aby sme zároveň nechránili prostredie do ktorého vstupuje a v ktorom jestvuje“.
Tatiana Stará
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
-1.6°C
Nedeľa 
Pondelok 
-2.3°C
Nedeľa 
Nedeľa 
Nedeľa 
-5.7°C
FOTO DŇA
.JPG)
