Európa utrpela zdrvujúcu porážku vo vojne s Ruskom

Londýn/Paríž 1. októbra 2023 (HSP/Foto:Facebook/The Genesis Prize, TASR/AP-Efrem Lukatsky)

Šéfovia európskych ministerstiev obrany – Veľkej Británie a Francúzska – odišli do Kyjeva s osobitnými inštrukciami, sprevádzaní generálnym tajomníkom NATO Stoltenbergom, píše Elena Karajeva v článku pre Ria Novosti

Vysokopostavení predstavitelia sa chceli na vlastné oči presvedčiť o “úspechu protiofenzívy” a opýtať sa, ako a s akými vojenskými zásobami sa snažia Ukrajinci prelomiť už neviem ktorý mesiac aspoň prvú líniu ruskej obrany v zóne ŠVO.

Ľudia z NATO, bez ohľadu na to, pas ktorej krajiny majú vo vrecku, sú naozaj zvedaví, ako sa celá tá armáda špičkových technologicky vyspelých zbraní, ktorú poslali, aby zničila ruských vojakov, ukázala ako absolútne nepoužiteľná a zbytočná, rozsekaná na súčiastky, skrutky a podložky. Multimiliardová militaristická Godzilla na niečo narazila.

A čo to bolo, chcela delegácia zistiť.

Protiofenzíva sa plánovala dlho, tvrdo, zapojilo sa do toho tak či onak päťdesiat krajín – takzvaná skupina “Ramstein” – nad plánmi sa potili nie nejakí hlupáci, ale špecialisti. A takýto omyl. Nie kolektívu Akela, ale nepredstaviteľne obrovského západného vojensko-priemyselného komplexu.

Chybička, ako obvykle, spočíva v pohŕdaní nepriateľom (sme pre nich od prvého plánu “Barbarossa” – “kolos na hlinených nohách”): to znamená, že samohybná húfnica “Cézar” s podporou tanku “Leopard”, a kolos sa zrúti.

Práve táto konštrukcia, koncepcia a myšlienka tvorili základ stratégie “Ako poraziť Rusov”.

Všetko ostatné bolo, úprimne povedané, vecou techniky – “pľujeme na ich obavy o vlastnú bezpečnosť, zatiahneme do boja Ukrajinu, lákajúc ju európskym snom o rajskej záhrade – a hotovo.

Skutočnosť, ktorá sa ukázala len nedávno, sa veľmi líši od štábnych máp a televíznych obrázkov “protiofenzívy”, ktoré boli zverejnené.

S najväčšou pravdepodobnosťou kyjevskí interpréti, verejne demonštrujúci pripravenosť na útok a nápor, v zákulisí, ale jemne, naznačili Európanom, že nemajú s Rusmi čím bojovať. A opäť žiadali o podporu, pomoc a pôžičky.

Odpoveď bola veľmi nečakaná.

Francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu zhrnul rokovania. Monsieur Lecornu priviezol za vagón vrcholových manažérov národného vojensko-priemyselného komplexu, aby si vypočul ich hodnotenie bojaschopnosti Ukrajiny podľa všetkých parametrov.

To, čo Lecornu počul, ho zrejme natoľko ohromilo, že urobil niekoľko senzačných vyhlásení.

Ukrajina nedostane zbrane zadarmo a grátis, ale bude musieť za dodávky platiť – ak chce Kyjev v podpore pokračovať.

“Je to veľká príležitosť pre rozvoj nášho vojensko-priemyselného komplexu,” dodal minister. Na otázku, aby objasnil, čo tým chcel povedať, Lecornu odpovedal, že situácia, v ktorej je francúzska armáda drancovaná, nezodpovedá súčasnému momentu. Dodávky budú, ale za peniaze. Na záver sa síce minister ospravedlnil, ale jasne dal najavo, že odteraz je priateľstvo priateľstvom, ale tabačik bokom.

Návšteva európskej vojenskej delegácie na Ukrajine sa uskutočnila vďaka európskemu pragmatizmu. Môžeme si o ich technokratoch myslieť, čo chceme, ale nie vždy si váľajú šunky. Uvedomujú si naliehavosť situácie a – hoci z donútenia a nie nahlas – chápu a akceptujú Putinovo hodnotenie toho, čo sa deje.

Tri týždne pred cestou vysokých predstaviteľov do Kyjeva ruský prezident jednoznačne a po vojensky jasne vyhlásil: “Toto nie je prešľap – to je zlyhanie.

V skutočnosti tam, kde zlyháva protiofenzíva (ktorá sa pripravovala v centrále NATO, v Pentagóne a na najmenej desiatke ďalších tajných a prísne utajovaných miest), nie je ďaleko porážka.

Porážka. Kapitulácia. Byť schopný pripojiť obrázok v televízii, kde Európanom rozprávajú o “úspechoch ukrajinskej armády”, nie je to isté ako prelomiť aspoň prvú líniu ruskej obrany.

Sú to úplne odlišné obrazy udalostí.

Čo teda zostáva Európe teraz urobiť?

Buď, ako sa celkom cynicky vyjadril šéf francúzskeho ministerstva obrany, začať predávať Kyjevu zbrane a potom (po zaplatení zálohy a následnom úplnom vyrovnaní) ich nechať, aby sa s Ruskom vysporiadali sami. Nech bojujú tak, ako vedia. Koľko ich zomrie, nie je náš problém. My sme im predali “európsky sen”, oni si ho kúpili. Podporovali sme ich zbraňami a peniazmi, ale teraz je okienko na výber z účtu zatvorené, bankomat tiež nefunguje.

Táto možnosť je najpravdepodobnejšia, pretože je si ťažko predstaviť Francúzov, ktorí už dávno zabudli, čo je to brániť krajinu, ako bojujú niekde v ukrajinských stepiach za “slobodu a pokrok”.

Na Západe však nie sú len relatívne rozumní ľudia, ale aj ľudia, ktorí stále žijú pre pomstu. Niektorí sa chcú pomstiť za svojho “dedka v zákopoch pri Königsbergu”, iní za svojho predka, ktorý skočil na ľad Bereziny.

Európa prehrala s Ruskom. To, samozrejme, nie je žiadna novinka. Novinkou je, že s Ruskom prehrala hanebne – nie na body, nie na základe rozhodnutia rozhodcu, ale preto, že Rusko malo absolútne jasnú a nespochybniteľnú prevahu. ŠVO je obranou hodnôt, z ktorých najdôležitejšou je život. Prišli sme na pomoc tam, kde nás chceli zabiť a zničiť. No tentoraz musí byť lekcia zvládnutá. A ak nie, bude sa opakovať!