EÚ môže byť silná, len ak sú silné členské štáty, tvrdí Szijjártó

Bratislava 7. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Salvatore Di Nolfi)

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v piatok v Bratislave vyhlásil, že Európska únia (EÚ) môže byť silná, len ak sú silné jednotlivé členské štáty. Szijjártó sa v rámci bezpečnostného fóra Globsec 2019 Bratislava Forum spolu s ďalšími hosťami zúčastnil na panelovej diskusii, ktorá sa venovala májovým voľbám do Európskeho parlamentu (EP) a budúcnosti EÚ

“Myslím si, že musíte rešpektovať vôľu ľudí,” povedal Szijjártó a dodal, že vôľu ľudu reprezentujú údaje, čísla a percentá počas volieb do EP. Pripomenul výsledok maďarskej vládnucej strany Fidesz. “Strana Fidesz získala najväčšiu podporu, viac ako 52 percent, čo musí rešpektovať každý,” povedal.

“Európska únia môže byť znovu silná v prípade, ak sú silné aj členské štáty,” povedal a vyjadril presvedčenie, že Európska ľudová strana (EPP) by mala byť pripravená a otvorená spolupracovať s úspešnými politickými stranami z pravej strany politického spektra. Spolupráca s talianskou stranou Liga Severu je podľa maďarského ministra takisto dobrá možnosť. Strana Fidesz je podľa neho teraz časťou EPP a chce pokračovať v rámci EPP.

Rumunský minister pre európske záležitosti George Ciamba poukázal na nárast volebnej účasti v májových voľbách do EP. Podľa neho je v EÚ priestor na ambicióznejší strategický program. Rumunské predsedníctvo v Rade EÚ malo podľa neho vplyv na mnohé záležitosti v súvislosti s občanmi Únie a teraz je čas využiť pozitívnu atmosféru.

Riaditeľka nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP) Daniela Schwarzerová dodala, že okrem vyššej účasti bolo ďalším pozitívnym prekvapením volieb to, že protieurópske sily síce zaznamenali mierny nárast, čo sa týka počtu kresiel, ale nie taký výrazný, ako sa očakávalo.

Volebnej kampani v ČR porovnaní s rokom 2014 podľa českého ministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka nedominovali domáce záležitosti, ale záležitosti, ktoré sa týkajú európskej budúcnosti a ktoré si vyžadujú riešenie na európskej úrovni, vrátane bezpečnosti a migrácie.

Záujem o účasť na voľbách do určitej miery zvýšili aj politické rozpory v súvislosti s proeurópskymi skupinami a euroskeptikmi v Európe.

“Bezpochyby, fragmentácia vedie ku komplikáciám,” povedal v súvislosti so zmenami a fragmentáciou EP súčasný prezident Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie Mikuláš Dzurinda. Preto podľa neho nebude vždy jednoduché bojovať a dosiahnuť výsledný kompromis.

Centrum Wilfrieda Martensa podľa jeho slov pracuje na koncepte európskej federalizácie, čo však neznamená pokračovanie centralizácie.

Podľa centra je možné mať silné členské štáty, ale aj veľmi silné a rešpektované európske inštitúcie.

“Odkaz prichádzajúci z európskych volieb je povzbudzujúci,” povedala podpredsedníčka progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP Maria Joao Rodriguesová. Účasť bola podľa nej vyššia, a to vyjadruje myšlienku, že občania rozumejú, prečo je potrebné, aby EÚ riešila nové výzvy, ako klimatická zmena a digitálna transformácia, sociálna spravodlivosť dokonca daňová spravodlivosť. Rodriguesová podľa svojich slov takisto súhlasí s tým, že je možné mať silné štáty a takisto silnejšiu EÚ. Národná suverenita však podľa nej musí byť založená na zdravých demokratických štandardoch a EÚ musí zabezpečiť ich rešpektovanie vo všetkých členských štátoch.

Podľa Szijjártóa je najdôležitejšie zabezpečiť, aby sa debata o budúcnosti EÚ uberala rozumným smerom. Szijjártó vyjadril výhrady v súvislosti s niektorými návrhmi na ďalší postup EÚ, ako napríklad harmonizácia daní a kolektivizácia dlhu. “Najskôr by sme mali vyriešiť otázku migrácie, mali by sme priniesť naspäť bezpečnosť na tento kontinent, mali by sme byť schopní chrániť vonkajšie hranice,” povedal a pripomenul aj opatrenia v oblasti životného prostredia a hospodárstva.

Účastníci debaty sa venovali aj téme rozširovania Európskej únie. Petříček v tejto súvislosti vyjadril optimizmus. Podľa neho existuje množstvo dôvodov, prečo by EÚ mala otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Szijjártó spomenul pokrok Srbska v oblasti prístupu krajiny do EÚ. Dzurinda pri prijímaní nových členov zdôraznil najmä dôležitosť rešpektovania princípov právneho štátu.