Môj profil 
Predplatné
Turecká líra je pod silným tlakom na devízovom trhu. Zdá sa, že centrálna banka v Ankare doteraz nevypracovala žiadne opatrenia proti tomuto vývoju. Jednou z možností by bolo zvýšiť úrokové sadzby, aby investori boli ochotní investovať do tureckej meny. Mohlo by sa to však stať len proti želaniam prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý už nejaký čas vyzýva na nižšie kľúčové úrokové sadzby. S poklesom líry je v stávke aj ďalší rozvoj tureckej ekonomiky.
Za jedno euro je v súčasnosti potrebné vyplatiť 4,67 líry. Pred rokom bola cena na úrovni 3,50 líry za euro. Voči euru líra devalvovala takmer o 30 percent a voči doláru približne o 14 percent z približne 3,40 líry na súčasných 3,94 líry.
Podľa pozorovateľov existuje mnoho príčin slabosti líry. Avšak centrom turbulencie okolo meny je jej vlastná centrálna banka, ktorá pravdepodobne nie je ochotná ani schopná ani len premýšľať o zvyšovaní úrokových sadzieb. Napriek trendu devalvácie sa šéf centrálnej banky Murat Cetinkaya drží svojho pokojného očakávania. Okrem všetkých nových problémov domácej ekonomiky poukazuje len na predpokladaný očakávaný pokles inflácie v nadchádzajúcich mesiacoch.
Takto predstavitelia národnej banky demonštrujú lojalitu voči svojmu prezidentovi a podporujú jeho názor na menovú politiku, ale ich manévrovací priestor je veľmi obmedzený – s možnými smrteľnými dôsledkami pre tureckú ekonomiku. Erdogan sa už nejaký čas vníma ako odporca zvyšovania úrokových sadzieb v boji proti inflácii. Chce posilniť ekonomiku krajiny. Preto trvá na nižších úrokových sadzbách na podporu investícií a súkromnej spotreby prostredníctvom lacných úverov. V súčasnosti v Turecku prebieha obrovské rozširovanie infraštruktúry: ulice, letiská a iné verejné budovy rastú ako huby po daždi.
Existujú však náznaky, že plán neústupného prezidenta neuspeje. Medzinárodní investori dlhopisov sa sťahujú z Turecka. Zatiaľ čo inflačný cieľ tureckej centrálnej banky je päť percent, miera inflácie krajiny sa v nedávnej minulosti zvýšila na 11,9 percenta. Takže o turecké štátne dlhopisy (s aktuálnou úrokovou sadzbou približne dvanásť percent), berúc do úvahy stratu kúpnej sily, nie je takmer žiadny záujem – reálna úroková sadzba je prakticky nulová. A Turecko zaostáva, keďže výnosy dlhopisov na medzinárodnej úrovni vzrastajú.
Výsledkom je, že investori presunú svoj kapitál z Turecka do dlhopisov iných krajín. Napríklad desaťročné štátne dlhopisy v USA teraz dosahujú 2,4 % podiel. Úroveň výnosu je vyššia ako miera inflácie. A to znamená, že aj po odpočítaní inflácie dosahujú investori do amerických dlhopisov zisk. Naopak, nemôžu očakávať, že budú ziskoví aj pri tureckých dlhopisoch – najmä preto, že miera inflácie v krajine v súčasnosti rastie. A vzhľadom na očakávané zvýšenie úrokových sadzieb amerického Federálneho rezervného systému v nasledujúcom roku sa tento vplyv bude naďalej zintenzívňovať.
V dôsledku toho Turecku hrozia značné ťažkosti. Pri odchode čoraz väčšieho počtu medzinárodných investorov je pre ambiciózne vládne programy k dispozícii menej kapitálu. Nehovoriac o investíciách súkromného sektora. Či už Siemens, BASF, Daimler alebo E.ON: Turecko je dôležitým ekonomickým partnerom a krajinou pre nemecké spoločnosti. Približne 6 800 nemeckých spoločností je zastúpených v štáte s investíciami vo výške 9 miliárd eur.
Avšak krach tureckej líry môže byť len špičkou ľadovca. Existujú oprávnené pochybnosti o ekonomických údajoch uverejnených tureckou vládou. Keďže ekonomický rast Turecka v prvej polovici roka, zverejnený tureckým štatistickým úradom, je viac ako päť percent, čo vyvoláva pochybnosti ekonómov.
.jpg)
.jpg)
