Nové snímky s vysokým rozlíšením odhaľujú magnetické vlákna široké až 500 kilometrov, v ktorých prúdi plazma s teplotou milión stupňov. Objav prináša nový pohľad na intenzívnu atmosféru našej domácej hviezdy.
Pôvodné dáta zachytil koronálny snímač s vysokým rozlíšením (Hi–C) v roku 2018. Ako už názov napovedá, tento ďalekohľad je navrhnutý tak, aby urobil vo vysokom rozlíšení snímky slnečnej korony; Hi-C dokáže rozpoznať objekty na Slnku s veľkosťou iba 70 kilometrov, čo je 0,01 percenta jeho celkovej veľkosti.
“Až doteraz slneční astronómovia skutočne sledovali našu najbližšiu hviezdu v štandardnej definícii, zatiaľ čo výnimočná kvalita dát poskytovaných ďalekohľadom Hi–C nám umožňuje prvýkrát preskúmať škvrnu Slnko v ultra–vysokom rozlíšení,“ ozrejmil solárny fyzik Robert Walsh z University of Central Lancashire (UCLan) vo Veľkej Británii.
“Ak sledujete futbalový zápas v televízii v štandardnom rozlíšení, futbalové ihrisko vyzerá zeleno a jednotne. Sledujte rovnaký zápas v ultra–HD a jednotlivé steblá trávy na vás môžu vyskočiť – a to je to, čo sme schopní vidieť s obrázkami Hi–C,” dodal.
Tento ultra–HD pohľad znamená, že skôr neviditeľné časti Slnka sa teraz dostali do jasného pohľadu, a to nám môže napovedať viac o tom, ako presne je tajomná magnetická atmosféra Slnka tvorená.
Magnetické pole a plazmové vlákna, ktoré tvoria vonkajšiu vrstvu Slnka, sú dôležitou súčasťou mechanizmu, ktorý produkuje slnečné búrky – činnosť, ktorá nás môže nakoniec ovplyvniť aj tu na Zemi. “Akonáhle budeme vedieť viac o tom, ako sú tvorené, môžeme sa na ne lepšie pripraviť,“ hovoria vedci.
Je tu ešte veľa neznámych o štruktúrach vo vonkajších vrstvách Slnka, a tam je veľa neznámych udalostí v tesnej blízkosti hviezdy, ale nedávne pokroky vo vede a teleskopii začínajú odhaľovať niektoré vrstvy tajomstva.
Je potrebný ďalší výskum, aby vedci pochopili novoodhalené plazmové vlákna a ich funkciu, ale skutočnosť, že ich vôbec môžeme vidieť, je obrovským krokom vpred.
“Je to fascinujúci objav, ktorý by mohol lepšie informovať o toku energie cez vrstvy Slnka a nakoniec až na Zemi,” uviedol solárny fyzik Tom Williams z University of Central Lancashire.



















