Môj profil 
Predplatné
Vražda v paláci
V roku 1115 pred naším letopočtom sa v háreme Ramessa III. odohrala dráma. Jedna z jeho vedľajších žien Teje podnikla spolu so svojím synom Pentawerom pokus o štátny prevrat, počas ktorého mali faraóna zabiť. Pokus sa však nevydaril, verní služobníci vládcu odhalili sprisahanie a odovzdali jeho účastníkov súdu. Tento súd je opísaný v Turínskom kráľovskom papyrose, ale početné podrobnosti sa nevysvetlili.
Vedci totiž nemali istotu, či sa atentát na Ramessa III. skončil jeho smrťou, alebo iba utrpel zranenia. Jeho múmiu našli spolu s ďalšími v 19. storočí v nekropole Dér el–Bahrí neďaleko Luxoru. Tam tiež bola nájdená strašná múmia so stuhnutým výrazom kriku na tvári. Nazvali ju “neznámy muž E“ a predpokladali, že ide o Pentawera. Bol totiž odsúdený na verejnú samovraždu, avšak nie je známe akým spôsobom. Sú hypotézy o jede a pohrebe zaživa.
V roku 2012 obe múmie preskúmal veľký tím vedcov z Egypta, Talianska a Nemecka. Vykonali antropologické a kriminalistické expertízy, DNA testy a počítačovú tomografiu.
Skenovanie múmie Ramessa ukázalo veľkú ranu priamo pod hrtanom. Mäkké tkanivá, priedušnice a všetky orgány v tejto oblasti boli rozstrapkané. Bolo to zjavne príčinou okamžitej smrti.
Po podrobnejšej tomografii objavili rany na chodidlách. Podľa všetkého naňho zaútočili spredu kopijou alebo mečom a zozadu mu podrezali krk dýkou.
“Neznámy muž E“ mal 18-20 rokov. Nebol mumifikovaný tak ako ostatní. Jeho vnútornosti a mozog neodstránili, natreli ho zmesou živice a vápna, preto jeho pokožka nadobudla červenkastý odtieň. Iné múmie omotali bielym plátnom, starostlivo nabalzamovali, kdežto túto zabalili do kozej kože, ktorú považovali za nečistú. Pleť pod pravou dolnou čeľusťou a ľavou stranou krku mal zvráskavenú, pľúca mal nafúknuté. Sú to možné príznaky uškrtenia, aj keď existujú iné vysvetlenia, napríklad mŕtvolný rozklad.
Porovnanie DNA umožnilo dospieť k jednoznačnému záveru, že sa jedná o otca a syna. Znamená to, že neznámy muž je Pentawer. Ide mimochodom o pseudonym, skutočné meno otcovraha nie je známe.
Predsmrtný krik
Rovnaký tím vedcov na čele so Zahi Havassom, hlavným odborníkom na egyptské pamiatky, preskúmal ešte jednu kričiacu múmiu z Dér el–Bahrí. V tvári má výraz bolesti a hrôzy, ústa otvorené v strašnej grimase. Vedcov napadli najohavnejšie spôsoby zabitia. Mali ale pochybnosti, veď narozdiel od Pentawera telo mumifikovali podľa všetkých pravidiel.
Na ľanovom pohrebnom rúchu bolo napísané, že je to kráľova sestra Meritamen. Ale nie je jasné, ktorého kráľa.
Vďaka počítačovej tomografii sa podarilo zistiť, že dáma zomrela vo veku vyše 50 rokov. Mala ťažkú aterosklerózu, čo sa prejavilo na stave artérií.
Spôsobuje to koronárne srdcové choroby a infarkt, hlavné príčiny úmrtí dospelých ľudí v súčasnom svete.
Žena zrejme umrela náhle práve v tejto polohe, so zvrátenou hlavou, otvorenými ústami a prekríženými nohami.
Našli ju po niekoľkých hodinách, keď telo už stuhlo. Vzpriamiť ju nedokázali a nabalzamovali ju v tejto polohe.
Nemeckí vedci preskúmali múmiu z múzea Reiss–Engelhorn. Radiouhlíkový rozbor poskytol približný dátum smrti: medzi rokom 200 pred naším letopočtom a 70 rokom nášho letopočtu. Podľa zubov a antropologických príznakov zistili, že ide o muža starého 35-45 rokov.
Počítačová tomografia odhalila príznaky nádoru hypofýzy a zlého stavu zubov, všetko svedčilo o akromegálii lebky. Túto chorobu diagnostikovali už skôr, pri výskume starých kostier z Egypta, Severnej Ameriky a Mexika. Podľa dnešných dát trpia ľudia na akromegáliu hlavne v mladom a strednom veku, títo pacienti majú veľké riziko úmrtia, hlavne na srdcovo-cievne choroby.
Vedci z Veľkej Británie tiež odhalili starú vraždu. Rúcho z múmie Takabuti z Múzea v Ulsteri bolo vyzliekli v roku 1835. Genóm tejto urodzenej Egypťanky bol blízky európskemu. Mala 33 zubov a nie 32, čo je vzácna mutácia. Žena žila pred 2600 rokmi a zomrela dvadsaťročná.
Skenovanie odhalilo, že srdce Takabuti zostalo nedotknuté, čo nebolo zvykom. Pri balzamovaní tento orgán zvyčajne odstránili a zvážili, aby zistili, aký život mal zosnulý. Na chrbte mala pod ľavým ramenom ranu, zrejme bola dobodaná dýkou. Ranu potom upchali látkou. Dievča malo pokojný výraz tváre a vedci si dlhú dobu mysleli, že mala pokojnú smrť vo vlastnej posteli. Dnes je jasné, že to tak nebolo.
.jpg)
