Aké sú výsledky?

Už v októbri sme napísali, že otázkou nie je, či izraelská armáda dokáže poraziť Hamas, ale ako dlho to bude trvať. Sily oboch strán sú príliš nevyrovnané. Napísali sme tiež, že vojenskú situáciu môže zmeniť len rozsiahly zásah Hizballáhu a Iránu, čo sa zatiaľ nestalo.

Ak sa pozrieme na čisto vojenské výsledky izraelských akcií, po viac ako mesiaci pozemnej operácie sa IDF presúvajú hlboko na územie enklávy, podarilo sa im ju rozrezať na dve časti, začať sa zakliesňovať na juhu pri meste Chán Júnis. Zatiaľ sa však Izraelčanom nepodarilo úplne obsadiť ani celý sever Gazy. A podľa izraelských odhadov, ktoré citujú západné médiá, velenie IDF predpokladá, že na úplné vyčistenie Gazy budú potrebné ešte najmenej dva mesiace intenzívnych bojov.

To samo o sebe svedčí o radikálnej zmene pomeru síl na Blízkom východe v posledných desaťročiach. V roku 1967 bol Izrael schopný poraziť najsilnejšie armády arabského sveta a za 6 dní sa zmocniť rozsiahlych území (Sinaj, Západný breh, Golanské výšiny, to isté pásmo Gazy, ale v rámci svojich rozšírených hraníc). V roku 1973 počas vojny súdneho dňa trvalo Izraelu menej ako tri týždne, kým zastavil postup egyptskej a sýrskej armády, získal späť stratené pozície a prenikol hlboko na nepriateľské územie. V roku 2023 sa Izraelu už viac ako mesiac nedarí obsadiť pásmo Gazy, ktoré je úplne zablokované zo všetkých strán, bojuje proti niekoľkým desiatkam tisícok bojovníkov Hamasu, ktorí nemajú ani letectvo, ani tankové vojská, ani silné systémy protivzdušnej obrany.

Opakujeme však, že bez priameho zásahu tretích krajín do vojny alebo bez toho, aby Západ prinútil Izrael k prímeriu, bude Hamas skôr či neskôr úplne porazený. Hlavnou otázkou teda je, či k takejto intervencii (predovšetkým zo strany Hizballáhu a Iránu) dôjde a či dôjde k takémuto donucovaniu.

To, že Hizballáh zaútočí na sever Izraela, sa pôvodne všeobecne predpovedalo. Hlavný argument bol vojenský a taktický: libanonské hnutie sa vystavuje veľkému riziku, že po zničení Hamasu sa izraelská armáda vrhne celou svojou silou na Hizballáh. Preto sa predpokladalo, že toto hnutie by mohlo otvoriť “druhý front”, kým sa IDF budú angažovať v Gaze. Argumentom proti plnohodnotnej intervencii Hizballáhu je však neochota väčšiny libanonského obyvateľstva bojovať na strane Palestínčanov (pokiaľ Izrael sám nezaútočí na Libanon). Okrem toho vzťahy medzi Hamasom (ktorý sa okrem Iránu orientuje aj na Turecko a Katar) a Hizballáhom (ktorý je striktne proiránsky) nie sú jednoduché.

Preto sa Hizballáh (rovnako ako Irán) na jednej strane zatiaľ nezapojil do vojny vo veľkom rozsahu, na druhej strane takúto možnosť aktívne naznačujú.

Súdiac podľa vyhlásení z rôznych strán sa však Irán a ďalšie krajiny islamského sveta sústreďujú najmä na organizovanie medzinárodného tlaku, ktorý by prinútil Izrael zastaviť nepriateľské akcie. To už viedlo ku krátkodobému prímeriu. A práca pokračuje. Predovšetkým pokiaľ ide o tlak na orgány západných krajín. Prináša určité výsledky – zo Západu prichádza čoraz viac negatívnych signálov týkajúcich sa konania Izraela. Zatiaľ to však nie je taký stupeň tlaku, ktorý by mohol Netanjahua prinútiť zastaviť nepriateľské akcie.

Ak sa v blízkej budúcnosti nedosiahne prímerie a Hamas sa ocitne na pokraji úplnej porážky, nastane čas pre Irán a Hizballáh, aby sa rozhodli – buď zostanú bokom, alebo zasiahnu. A intervencia môže mať asymetrický charakter. Húsíovia sa napríklad môžu pokúsiť zablokovať lodnú dopravu v prielive Bab-el-Mandeb (vstup do Červeného mora) alebo, ako už hrozia, zaútočiť na ropné polia Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov a obviniť ich zo “spolčenia” s Izraelom s cieľom napadnúť Jemen. Mohlo by dôjsť aj k rozsiahlemu útoku na americké základne.

Možný je však aj scenár, v ktorom Irán a Hizballáh do konfliktu priamo nezasiahnu. Pre Teherán, nech už bude výsledok udalostí akýkoľvek, už teraz má z toho, čo sa stalo, plusy – dohoda o normalizácii vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Izraelom, ktorá je preňho mimoriadne nebezpečná, bola zmarená. Autorita a vplyv západných krajín (ako aj autorita “zmierovacích” elít niektorých arabských krajín orientovaných na ňu) v islamskom svete boli oslabené a protiizraelské nálady na medzinárodnej úrovni sa zvýšili. Vrátane západných krajín. Za takýchto podmienok bude Irán schopný posilniť svoje postavenie v povojnovej rovnováhe síl na Blízkom východe.

Pokiaľ ide o vplyv udalostí v Izraeli na vojnu na Ukrajine, o tom sa už veľa diskutuje zo všetkých strán. Kyjev aj jeho západní spojenci priznávajú, že odvrátili pozornosť sveta od ruskej invázie. Takisto sa vyostril problém vyčerpateľnosti západných zásob zbraní, ktoré Izrael teraz ešte potrebuje.

Okrem toho sa ešte viac sťažila úloha získať na stranu Ukrajiny krajiny globálneho Juhu, ktoré sa od začiatku ruskej invázie rozhodli zaujať buď neutrálny, alebo priateľský postoj voči Moskve. Teraz globálny Juh obviňuje Západ z dvojtvárnosti, ktorý odsudzuje Rusko za inváziu a civilné obete na Ukrajine, ale zároveň podporuje Izrael, ktorého bombardovanie zabíja tisíce civilistov v Gaze.

A komentáre Západu týkajúce sa udalostí v Gaze sú v poslednom čase dosť znepokojujúce. Pretože dlhodobé dôsledky súčasných udalostí pre Izrael aj jeho západných spojencov by mohli byť mimoriadne negatívne. Ako povedal americký minister obrany Lloyd Austin, “Izrael môže takticky vyhrať, ale strategicky prehrať”.

Pre Západ by bolo najlepšou možnosťou vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu bez Hamasu na konci vojny. Izrael však o to nestojí a Arabi si kladú ako podmienku návrat k “hraniciam z roku 1967”. Bez vyriešenia tejto základnej otázky (palestínskej nezávislosti) sa však konflikt sotva podarí ukončiť.

Prečítajte si tiež:

• Tlak, pod ktorým je Benjamin Netanjahu, sa začína prejavovať
• Komplikovaná dohoda o prímerí medzi Hamasom a Izraelom