Môj profil 
Predplatné
Duševné poruchy tak okrem utrpenia ľudí výrazne predražujú zdravotný a sociálny systém a znižujú výkonnosť ekonomiky. “Napriek vysokej záťaži na zdravie a náklady, Slovensko vo výdavkoch na starostlivosť o duševné zdravie výrazne zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami. Tento typ starostlivosti tvorí len 2 % z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, kým v Česku je to 5 % a v Nemecku 11 %,” uvádza sa v záverečnej správe.
Priame náklady v zdravotníctve z toho tvoria 480 mil. eur, ktoré zahŕňajú lieky, hospitalizácie a návštevy lekára spojené s duševnými poruchami. Väčšinu tvoria náklady spojené s liečbou fyzických ochorení, ktoré sú dôsledkom alebo sprievodným faktorom veľkej časti duševných porúch. Časť týchto nákladov vzniká kvôli neinformovanosti či nevedomosti pacientov, ale aj lekárov. Ako uviedla Slovenská psychoterapeutická spoločnosť (SPS), veľa pacientov nevie rozoznať panický záchvat od infarktu a volá drahú záchrannú službu. Na druhú stranu pacientov s psychicky podmienenými fyzickými ťažkosťami lekári dlhú dobu posúvajú na drahé vyšetrenia u rôznych špecialistov, psychológ či psychiater je často až poslednou voľbou.
Priame náklady na výdavky na sociálnu podporu podľa druhej revízie výdavkov na zdravotníctvo predstavujú 600 mil. eur. Ide o dávky počas pracovnej neschopnosti, invalidné dôchodky, podpora a sociálne dávky počas nezamestnanosti.
Nepriame náklady na pracovnom trhu tvoria 800 mil. eur a patria medzi ne nezamestnanosť, nižšia produktivita počas pracovnej doby, menej odpracovaných hodín, a tiež vyššia úmrtnosť ľudí v produktívnom veku. Vyše polovica ľudí s poruchou je pritom v produktívnom veku. Okrem nákladov na pracovnom trhu patrí medzi nepriame náklady nižšie vzdelanie, diskriminácia ľudí s duševnými chorobami, záťaž na blízkych a rodinu postihnutých, vyššia kriminálna aktivita páchaná ľuďmi s duševnými chorobami aj voči nim a prehlbovanie sociálnej nerovnosti.
Na Slovensku duševné poruchy zaťažujú ľudí počas života najviac hneď po muskuloskeletálnych ochoreniach a úrazoch, a oveľa viac než kardiovaskulárne či nádorové ochorenia. Zároveň sú duševné poruchy treťou najčastejšou príčinou priznania invalidného dôchodku. “Úmrtia priamo zapríčinené duševnou poruchou tvoria z veľkej časti samovraždy, ktoré sú jednou z najčastejších príčin úmrtí, ktorým sa dalo predísť vhodnou prevenciou. Až 98 % ľudí pred výkonom samovraždy vykazuje známky duševnej poruchy. Samovražda je po automobilových nehodách druhou najčastejšou príčinou smrti u mladistvých,” píše sa v záverečnej správe.
V krajinách OECD sú duševné poruchy vážny problém, na Slovensku sa im však podľa rezortov financií a zdravotníctva nevenuje dostatočná pozornosť. V roku 2017 trpel každý ôsmy obyvateľ Slovenska jednou alebo viacerými duševnými poruchami, najmä úzkostnými poruchami. V rámci krajín OECD zažije jeden človek zo šiestich aspoň raz za život epizódu duševnej poruchy. Podľa výskumov v USA má človek až 50 % šancu, že dostane duševnú poruchu aspoň raz za život, kým u rakoviny alebo cukrovky je to 40 %. Zároveň hrozí, že duševné zdravie bude do roku 2030 hlavnou príčinou zdravotných postihnutí vo vyspelých krajinách.
.jpg)
.JPG)
