Môj profil 
Predplatné
Technológie nám v čase pandémie umožnili zostať v kontakte s našimi milovanými. Mnoho ľudí začalo pracovať z domu a spoločnosti mohli naďalej poskytovať svoje služby cez online priestor. Cirkevné spoločenstvá sýtili veriacich Božím slovom cez živé vysielania Bohoslužieb, biblických štúdií či katechéz. Školy zaviedli digitálne vyučovanie.
Internet mnohorakými spôsobmi prekonal zámery, ktoré s nim jeho pôvodní priekopníci zamýšľali. V súčasnosti, ešte viac ako inokedy, môžeme byť vďační za to, ako nám technológia v ťažkých časoch pomohla.
Avšak teraz, keď v koronavírusovej situácii vidíme náznaky zlepšenia – ktoré naisto prichádzajú, aj keď sú predsa len ešte vzdialené – mali by sme sa zamyslieť nad obmedzením technológie a pripraviť sa znovu vstúpiť do živého sveta ľudských interakcií.
Napriek mnohým výhodám, žiť život cez iPady, smartfóny či laptopy nie je to pravé. Sociálny odstup, ktorý bol nevyhnutný na zastavenie rozšírenia pandémie, nás takmer uzamkol do prostredia ilúzie. Každý z nás žil svoju „Truman Show,“ izolovaný život, ktorý protirečil našej povahe a podkopával našu dôstojnosť.
Sme sociálne bytosti, ktoré boli stvorené pre interakciu – osobnú, ekonomickú, politickú – aby sme čelili jeden druhému osobne, pozerali si do očí, čítali v tvári emócie, reagovali na malé odlišnosti v štýle rozprávania či v reči tela. Práve táto komunikácia sa deje v reálnom svete.
Za posledné týždne sme tento typ interakcie museli oželieť. V dlhodobom horizonte nám však jej nedostatok môže priniesť veľké škody. Dôsledky sa môžu prejaviť v narušení sociálneho spoločenstva, v ktorom sa usadí strach namiesto pocitu spolupatričnosti.
Je dôležité otvoriť kostoly. Skúsenosť spoločného slávenia Bohoslužieb sa musí obnoviť čo najskôr, rovnako ako iné komunitné aktivity. Samozrejme, musí sa tak udiať s ohľadom na hygienické nariadenia, ktoré zabezpečia bezpečné prostredie, kde by sa minimalizovalo riziko infekcie (čize zachovať sociálny odstup a podobne.) Avšak aj v prípade obmedzenia počtu ľudí, ktorí by boli prítomní na sv. omši, aj v prípade dodržania odstupov medzi veriacimi, je podstatné, aby kostoly znovu moli plniť svoju funkciu.
O negatívnych dôsledkoch vyplývajúcich z nedostatku osobnej interakcie sa zatiaľ veľa nehovorí. Počujeme najmä živé a hlasné debaty medzi tými, ktorí chcú držať spoločnosť pod zámkom a tými, ktorí nástoja na reštartovaní ekonomiky, aby sme sa vyhli ekonomickej katastrofe. Avšak iba málo pozornosti sa venuje faktu, že sociálna interakcia sama o sebe má tiež vplyv na zdravie. Potrebujeme si byť nablízku. Závisí na tom naše duševné, duchovné a v niektorých prípadoch dokonca aj fyzické zdravie.
Keď sme za posledné týždne žili najmä vo virtuálnom svete, ukázalo sa, akí závislí sme na hŕstke spoločností, ktoré ovládajú internet a náš prístup k informáciám. Veľa sa už popísalo či odvysielalo o cenzúre, či politickej manipulácii cez online priestor.
V súčasnosti Facebook vyhlásil, že zverejňovanie protestov proti štátnym reštrikčným nariadeniam bude blokovať a nebude ich zverejňovať vo feede. Tieto protesty nám ukazujú podstatu kritiky voči karanténe. Myšlienka, že súkromní mediálni operátori si môžu dovoliť svojvoľne zakázať informácie o protestoch je zo svojej podstaty protiústavná a ohrozuje slobodu slova. Sama o sebe môže predstavovať ohrozenie zdravia.
Uzavretie spoločnosti sa dá považovať aj za výbornú skúsenosť na poučenie. Veľa sme toho objavili sami o sebe a o živote zameranom na technológie, ktorý v súčasnosti žijeme.
Snáď si môžeme k srdcu zobrať aspoň jednu radu – a to od pápeža Jána Pavla II: „Nebojte sa!“
Aj keď sa správame obozretne a opatrne, nebojme sa života. Neuzavrime sa pred svetom a nestraťme naše práva a slobody. V konečnom dôsledku buďme pripravení žiť život tak, ako to má s nami v pláne Stvoriteľ – ako ľudské bytosti.
Autor – kňaz Michael P. Orsi v súčasnosti pôsobí na Floride a zasadzuje sa za presadzovanie pro-life hodnôt.
Preložila Viktória Dandárová
.JPG)
