Strana Dobrá voľba bývalého ministra zdravotníctva a na chvíľu aj vnútra, Tomáša Druckera, mala v najnovšom prieskume agentúry Focus 4% hlasov a je teda už len krôčik od vstupu do parlamentu.

Je zjavné, že Druckerová strana cieli na voličov vládnej strany SMER-SD. Čo je však táto neznáma strana zač? Akých ľudí má v popredí? Aké majú názory a hodnotové nastavenie? V popredí na kandidátke strany Dobrá voľba sú osoby ako Lucia Kurilovská, Katarína Cséfalvayová, či Peter Kresák.

Poďme si ich ale rozobrať po poriadku. Najprv sa pozrieme na lídra strany Tomáša Druckera.

Ten sa zviditeľnil hlavne ako minister zdravotníctva. Do funkcie ho nominovala vládna strana SMER-SD. Drucker bol však považovaný za krízového manažéra, ktorý nemal silné väzby na SMERáckych predstaviteľov.

Po situácii ohľadom vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky a potom ako Robert Kaliňák odstúpil zo svojej funkcie sa stal Drucker na malú chvíľu aj ministrom vnútra, no po tom, čo neodvolal policajného prezidenta Tibora Gašpara, odstúpil aj z tohto rezortu. Neskôr založil stranu Dobrá Voľba.

Hodnotové nastavenie Tomáša Druckera je zjavne liberáne. Keď bol ešte vo funkcii ministra zdravotníctva, kvôli prilákaniu Európskej agentúry pre lieky (EMA) vyhlásil nasledovné:

“Už od korunovácie Márie Terézie žilo v Bratislave množstvo národností, Nemcov, Židov, Maďarov, to je dedičstvo, na ktorom staviame. Môj otec je žid, mama katolíčka a myslím, že máme veľké porozumenie aj pre LGBTI komunitu.” Písali sme o tom tu.

Dvojkou na kandidátke strany Dobrá voľba je rektorka Akadémie Policajného zboru, Lucia Kurilovská. Tá pri kandidatúre na sudkyňu Ústavného súdu podporila LGBTI agendu:

“Som rozhodne za registrované partnerstvá, žijeme už v 21. storočí, keď sa menia určité postoje, a nemyslím si, že by toto mohlo byť na ujmu komukoľvek. Mohlo by to priniesť osoh tým, ktorí sa rozhodnú takto žiť,” uviedla Kurilovská.

Podobne je to aj s potratmi. Kurilovská uviedla, že žena má mať právo v plnej miere rozhodovať o “svojom tele”.

Kurilovská však “zabudla” na to, že aj to dieťa by malo mať právo na život. Našťastie Kurilovská nakoniec stiahla kandidatúru na Ústavný súd. Viac sa dočítate tu.

Z desiateho miesta na Druckerovej kandidátke kandiduje aj Peter Kresák. V parlamente pôsobil za stranu Most -Híd , neskôr však z nej vystúpil.

Kresák bol taktiež kandidátom na sudcu Ústavného súdu, no kvôli podozreniam, že údajne v minulosti bol spolupracovníkom ŠTB, sa taktiež stiahol z kandidatúry na Ústavný súd.

Pri pohovore však dostal tiež hodnotové otázky. Kresák taktiež naznačil pozitívny vzťah k homosexuálnej agende, no komentoval aj eutanázie. Podľa Kresáka je potrebné túto tému otvoriť, aby ľudia mohli zomrieť “dôstojne.”

Treba jasne povedať, že eutanázia je vražda a polemizovať o tom, či je zavraždenie človeka v poriadku, je fakt zvrátené. Bývalému ministrovi zdravotníctva Druckerovi však zjavne tento skvost na jeho kandidátke vôbec nevadí.

Ďalšou liberálkou na kandidátke strany Dobrá voľba je Katarína Cséfalvayová. Táto politická cestovateľka najprv kandidovala za stranu Sieť Radoslava Procházku, no po rozpade strany presedlala do strany Most -Híd. Neskôr stranu opustila a pridala sa k Tomášovi Druckerovi.

Cséfalvayová bola taktiež predsedníčkou zahraničného výboru a preslávila sa svojou značnou rusofóbiou a až fanatickým podlizovaním sa Západu.

Bola najväčšou kritičkou Andreja Danka kvôli jeho cestám do Ruska, ktoré považuje za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko a neustále pripomínala naše “euroatlantické ukotvenie.”

Keď sa však pozrieme ná názory Slovákov, sú úplne odlišné ako presadzuje spomínaná kandidátka. Ľudia žijúci na Slovensku nechcú byť ani súčasťou Západu, ani Východu, ale v drvivej väčšine chcú byť niekde uprostred. Za najlepšieho zahraničného lídra označili ruského prezidenta Vladimíra Putina a Spojené štáty Americké považujú za väčšiu hrozbu než Rusko.

Cséfalvayová taktiež nemá príliš v láske Vyšehradskú štvorku, čo je taktiež v rozpore s mienkou Slovákov, ktorí naopak za najbližších partnerov považujú susedov z V4.

Druckerova štvorka na kandidátke si však ide svoje a uprednosťnuje našich “Západných partnerov”: “Ako sebavedomý a rovnocenný člen spoločenstva (EÚ) by sme okrem nariekania mohli ukázať aj väčší nadhľad a pochopenie pre názory a postoje Západoeurópanov aj v tých najcitlivejších témach.”

Cséfalvayová taktiež podporuje Istanbulský dohovor, ktorý presadzuje Gender ideológiu. Keď hodnotila to, ako fungovala vláda, v ktorej pôsobila, nevyhla sa kritike:

“Podobne ma vyrušovalo uznesenie o Istanbulskom dohovore, alebo to, ktorým parlament vyslovil podporu Maďarsku a Poľsku v tom, čo robia, namiesto toho, aby sme ich ako priatelia a susedia upozorňovali, že spochybňovanie demokracie a právneho štátu nie je cesta, ktorou by sa mali uberať,” priblížila.

Rovnako jej prekážala doposiaľ neuzavretá záležitosť, týkajúca sa dohody o spolupráci s USA a opravy našich vojenských letísk. “Zvláštne, že Ministerstvu obrany SR ruskí technici opravujúci Migy neprekážajú, ale príslušníci z radov našich spojencov z NATO áno. To nie je len v rozpore so zdravým rozumom, ale aj so základnými národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky,” uzavrela Cséfalvayová. Viac tu.

V strane Dobrá voľba sa teda stretla v skutku zaujímavá partička liberálov. Je preto na mieste otázka, o čo vlastne ide Tomášovi Druckerovi.

Je strana Dobrá voľba trójskym koňom liberálov na odobratie konzervatívnych voličov SMERu a následnemu pripojeniu sa k novej, liberálnej vláde na čele s Kiskom a Trubanom?

Samuel Gdovin