“Panika sa už pomaly spúšťa, vláda zrazu začala rýchlo otvárať ekonomiku, ekonómovia si preposielajú najnovšie európske údaje, ktoré ukazujú, že v prvom štvrťroku sme mali druhý najhorší hospodársky prepad v EÚ (aj keď tieto čísla treba brať s určitou rezervou). A teda, že bez stimulácie domáceho dopytu sme na ceste k riadnym problémom,” vysvetľuje Draxler, ktorý už skôr upozorňoval na to, že bez rýchlych krokov vlády si vyrobíme zbytočné problémy.
Dodáva, že Slovensko má jednu z najhorších protikrízových politík v EÚ, za čo podľa jeho názoru môže v prvom rade nová garnitúra, ktorá si vôbec neuvedomila celú škálu problému.
“Takže vo chvíli, keď sa Nemci oficiálne vykašľali na ich doteraz posvätnú dlhovú brzdu a naštartovali okamžitú pomoc firmám a podnikom, aby nedošlo ku katastrofálnemu prepadu dôvery v budúcnosť, u nás sa prešľapovalo na mieste, špekulovalo, kam sa vlastne pustiť. Do toho prišli problémy s tým, že im chýba kompetentnosť aj v určitých rutinných veciach: bolo to vidno napríklad v zmätenej diskusii ohľadom toho, čo nám európske pravidlá povoľujú. No a nakoniec, samotná realizácia. “Kurzarbeit” sa robí úplne ťarbavo, v nedostatočnej miere a extrémne pomaly,” myslí si.
Bývalý minister tvrdí, že až teraz začne byť ľuďom naozaj zle a začnú si trochu viac porovnávať, čo urobila pre zamestnancov táto vláda a čo iné. Negatívne vnímanie vlády sa teraz podľa jeho názoru iba zrýchli.
“Ako rýchlo a dramaticky? To ťažko presne odhadnúť. Matovič má napríklad na svojej strane významnú časť oligarchov a tým pádom aj médiá, ktoré vlastnia. Kým ich nechá na pokoji (najmä ich rezorty: hospodárstvo a dopravu), nechajú aj oni jeho. A on ich nechá, nepatrí k extra prezieravým politikom, ale sebevražedný tiež nie je. No všetko má svoje medze, väčšiu nespokojnosť národa nebudú ani tie priateľskejšie médiá ignorovať, navyše, blbé riadenia ekonomiky poškodí všetkých, vrátane žralokov,” píše Draxler.
To, že sa situácia začína meniť, už podľa neho tuší kadekto. Poznamenáva, že ideme do doby, ktorá bude zaujímavá pre každého, kto sa okolo politiky pohybuje a otázkou, ktorá sa v tejto súvislosti naskytá, je, či túto krízu využijeme na to, aby sme sa pustili do dobudovania štátnosti.
“Teda začali s hospodárskou politikou, ktorá nebude naivným a hlúpym naháňaním toho, kde sme v nejakých hlúpych medzinárodných rebríčkoch Doing Business a podobne. Cieľavedome začali meniť zdravotníctvo, školstvo či vedu (recepty na to sú, ale vyžadujú si veľa nasadenia). A nastavili politiku tak, aby sme každé voľby nečítali volebné programy plné klamstiev a naivných sľubov, na ktoré sa okamžite po voľbách zabudne, ale aby sa to celé robilo trochu zodpovednejšie,” dodáva na záver.
Tatiana Stará