Washington 2. februára 2023 (HSP/braveneweurope/Foto:TASR/AP-Kevin Lamarque)

Nikto nevie, ako sa vojna na Ukrajine skončí, ale existuje jedna povojnová istota: medzi Spojenými štátmi a Ruskom bude dlhá a nákladná studená vojna, konštatuje profesor Melvin A. Goodman. V rozhovore s Davidom Ignatiusom z denníka Washington Post, ktorý už niekoľko desaťročí plní príkazy Pentagónu a Ústrednej spravodajskej služby, štátny tajomník Antony Blinken zdôraznil význam “dlhodobého cieľa odstrašenia”.  Ignatius to pochopil tak, že Bidenova administratíva sa postará o to, aby Rusko “nemalo možnosť odpočívať, preskupiť sa a znovu zaútočiť”

Ignatius sa pripojil k takým studeným bojovníkom, ako sú bývalá ministerka zahraničných vecí Condi Riceová, bývalý minister obrany Bob Gates, novinári ako Max Boot a vedci ako Angela Stentová a Leon Aron, ktorí sa domnievajú, že ruská vojna nie je namierená len proti Ukrajine, ale proti širšej myšlienke, že európske štáty môžu mierovo spolupracovať.  Historik z Yaleovej univerzity Timothy Snyder ide ešte ďalej a tvrdí, že právny štát môže mať v Rusku šancu len vtedy, ak “Rusko túto vojnu prehrá”, a že porážka Ruska zvráti “trend… k autoritárstvu, pričom putinizmus bude silou a vzorom”.  Je naivné uvažovať v zmysle, že do Ruska príde “právny štát”.

Zvykli sme si na politikov, ktorí bezstarostne hovoria o “vojne, ktorá ukončí všetky vojny“, ale je nezvyčajné, keď významný historik tvrdí, že “Ukrajinci nám dali šancu zvrátiť toto storočie, šancu na slobodu a bezpečnosť, ktorú by sme nedokázali dosiahnuť vlastnými silami, bez ohľadu na to, kto sme”.  Snyder tvrdí, že “ak Rusko prehrá”, bude to znamenať “koniec éry impéria”, čo bude znamenať “poslednú vojnu vedenú na základe koloniálnej logiky, že iný štát a iný národ neexistujú”.  Podľa Snydera by ukrajinské víťazstvo “naučilo Peking, že takáto útočná operácia [proti Taiwanu] je nákladná a pravdepodobne neúspešná”.  Snyder sa domnieva, že “ide o konjunktúru, ktorá sa vyskytne raz za život a ktorú netreba premárniť”.

Okrem tohtoročného rekordného rozpočtu na obranu, v rámci ktorého Kongres poskytol o 45 miliárd dolárov viac, ako Pentagón požadoval, položí tzv. núdzové ustanovenie základ pre pridanie vzácnych zdrojov na výdavky na obranu v budúcom roku.  Toto ustanovenie umožní uzatváranie viacročných nesúťažných dohôd na výrobu takých bežných zbraní, ako sú rakety a munícia.  Podľa denníka Washington Post bude mať teraz Pentagon k dispozícii spôsob, ako doplniť svoje zásoby, ktorý zabezpečí “nový zlatý vek” pre vojenských dodávateľov.

Darček Bidenovej administratívy vojensko-priemyselnému komplexu konkuruje tomu, čo poskytla Reaganova administratíva v 80. rokoch, a zabezpečuje krajine bohatý trh pre predaj zbraní.  Takmer polovica z rekordných výdavkov na obranu vo výške 858 miliárd dolárov ide vojenským dodávateľom.  Výbory Snemovne reprezentantov a Senátu pre ozbrojené sily sa postarali o to, aby tieto výdavky zostali otvorené, a vymenovali osoby s väzbami na zbrojársky priemysel do komisie, ktorá preskúma Bidenovu národnú obrannú stratégiu. Predsedníčka komisie, bývalá zástupkyňa Jane Harmanová, chránila spoločnosť Lockheed-Martin, keď pôsobila v parlamente, a v súčasnosti je členkou predstavenstva vojenského dodávateľa, ktorý nedávno dostal od Pentagónu sedemročnú zmluvu v hodnote 800 miliónov dolárov.

Zvýšené výdavky na obranu a nové mimoriadne ustanovenie sa zhodujú s tým, že predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy vytvoril nový výbor – Výbor Snemovne reprezentantov pre strategickú súťaž medzi Spojenými štátmi a Komunistickou stranou Číny!  McCarthy vymenoval potrebný počet čínskych jastrabov vrátane jeho predsedu Mika Gallaghera.  George Will v denníku Post predvídateľne pochválil vytvorenie výboru a pochválil novú knihu vedcov z Univerzity Johna Hopkinsa a Tuftsovej univerzity s názvom “Nebezpečná zóna: prichádzajúci konflikt s Čínou”, ktorá sa môže stať tragickým sebanapĺňajúcim sa proroctvom.  Vzhľadom na nedávny nárast protiázijského násilia v Spojených štátoch možno len dúfať, že demokrati vymenujú do výboru členov, ktorí chápu domáce dôsledky zvyšovania hrozby zo strany Číny práve v tomto období.

Naša politika (USA) voči Číne nefunguje a zveličovanie hrozby Číny prichádza práve v čase, keď sa jastrabi v politickej voliére obávajú, že vážne nedostatky ruskej armády na Ukrajine sťažujú zveličovanie hrozby Ruska.  Na zveličovanie ruskej hrozby upozorňujem už 50 rokov a rozpad Sovietskeho zväzu, ktorého súčasťou bola aj implózia Červenej armády, mal poskytnúť politickú muníciu na bagatelizovanie ruskej hrozby.  V rokoch 1966 až 1990 som mal ako sovietsky analytik v Ústrednej spravodajskej službe, ktorá disponovala spravodajskými informáciami dokumentujúcimi sovietske nedostatky, výraznú výhodu.

Politická komunita, dvojstranná kongresová komunita a odborná verejnosť však nedokáže opustiť myšlienku, že Sovietsky zväz a Rusko predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.  Nefunkčné, ale povrchne úspešné ruské vojenské vystúpenia v Gruzínsku (2008); na Kryme (2014) a v Sýrii (2015) boli nesprávne interpretované ako demonštrácia silnej ruskej armády.  Až neúspešné ruské snahy proti Kyjevu, Charkovu a Chersonu naplno ukázali hlboko zakorenenú dysfunkčnosť “novej” Červenej armády a jej neschopnosť udržať útočné a kombinované operácie.  Namiesto toho sa Rusko musí spoliehať na kampaň vojenského terorizmu, aby sa udržalo proti ukrajinským silám.

Bidenova politika zabezpečuje silnú vojenskú prítomnosť na ruských hraniciach, ktorá zhorší studenú vojnu 2.0.  Bude dochádzať k dlhodobému a zbytočnému zvyšovaniu výdavkov na obranu a absencii diplomatického dialógu v tých dôležitých oblastiach, v ktorých existuje rusko-americká dohoda.  Medzi tieto oblasti patria rôzne otázky kontroly zbrojenia a odzbrojenia, ako napríklad zastavenie šírenia jadrových zbraní a obmedzenie využívania vesmíru vo vojenskej súťaži, ako aj riešenie povstaní a terorizmu; zhoršovanie životného prostredia a budúce pandémie.  Je ťažké si predstaviť akýkoľvek ruský režim, ktorý by bol ochotný hľadať diplomatické riešenia so Spojenými štátmi, ktoré sponzorujú NATO s viac ako 30 členmi; vojenskú základňu v Poľsku; regionálnu protiraketovú obranu v Poľsku a Rumunsku; a využívanie rumunských vojenských zariadení v blízkosti ruských síl a Čierneho mora.  Tento vážny zlomový bod ignoruje politická komunita, ako aj odborná a akademická obec.