Prestrelky údajne vypukli medzi členmi proruskej 5.brigády Tigrov a členmi 4.tankovej divízie, ktorej velí Maher Asad, mladší brat Bašára Asada. Dôvody, prečo k uvedenej prestrelke došlo, nie sú známe, podľa niektorých analytikov ak je informácia pravdivá, svedčilo by to o rozporoch medzi Rusmi, Sýrčanmi a Iránom.
Turecko je pripravené rokovať so sýrskou vládou ohľadne riešenia otázky kurdských separatistov a takisto Turci nie sú proti zníženiu vplyvu Iránu v Sýrii. V podobnom duchu (zníženie iránskeho vplyvu v Sýrii) sa vyjadrujú aj Američania a Izrael. Sýrsky režim Bašára Asada však vníma Iráncov ako svojich spojencov, Irán pomáhal Sýrii už od začiatkov občianskej vojny v Sýrii, podobne pomáhal Sýrii aj libanonský Hizballáh. Rusi udržujú blízke kontakty s Iránom, Tureckom, Sýriou, Kurdami i Izraelom.
Pri posledných náletoch Izraela na vojenské ciele (pri týchto náletoch izraelské letectvo cielene útočí na pozície, sklady a výcvikové priestory Iráncov a Hizballáhu) vzrástla nervozita Sýrčanov. Viacerí sýrski vládni predstavitelia sľubovali Izraelu krvavú pomstu a vyhrážali sa raketovým útokom proti Izraelu.
Možno Sýrčania začínajú byť presvedčení, že ich armáda je dostatočne zocelená a skúsená aj k tomu, aby viedla širšie koncipované útočné bojové operácie. Problém však spočíva v tom, že až do ruského vstupu do sýrskeho konfliktu v roku 2015 nedokázali Sýrčania a ich iránski spojenci zabrániť porážkam vládnych vojsk. Pri vstupe Ruska do konfliktu kontroloval ISIS a proamerické zoskupenia viac ako polovicu Sýrie a vládne vojská bránili už okraje Damasku. Tri roky konfliktu za účasti Ruska však situáciu diametrálne zmenili, to však neznamená, že by bez Rusov dokázali Sýrčania dané výsledky aj udržať.
Rusi Damasku trpezlivo vysvetľujú, že zo strategického hľadiska nie je vhodná doba na rozpútanie konfliktu s Izraelom, čo však Iránci a časť sýrskych elít úzko prepojených s iránskym režimom nechápe, alebo nechce pochopiť. Ruský prezident Putin uvažuje v širších intenciách ako Teherán alebo Damask. To, že Rusko si neželá konflikt s Izraelom, má svoje opodstatnenie. Keď Rusko vstupovalo do sýrskeho konfliktu, nerobilo to preto, lebo by chcelo Sýrčanom nezištne pomáhať. Takú chybu ako urobil ZSSR, ktorý nezištne pomohol Egyptu či Sýrii vybudovať ich vlastný priemysel i ozbrojené sily, po čom však nasledovalo zdvorilé ukončenie spolupráce zo strany arabských krajín a vypoklonkovanie ZSSR zo severnej Afriky a Blízkeho východu, Rusko urobiť nemieni.
Ak však bude Irán a Sýria pokračovať v nastúpenom trende, môže sa situácia vyvinúť veľmi negatívnym spôsobom. Prípadná porážka Ruska na Blízkom východe bude znamenať nielen posilnenie USA a Izraela, ale pravdepodobne aj koniec Sýrie a Iránu v dnešnej podobe, na čo by nemali v Damasku a ani Teheráne zabudnúť. Američania, aj keď majú množstvo vlastných problémov dokážu, problém osamotenej Sýrie či Iránu stále vyriešiť pomocou totálnej dezorganizácie podľa líbyjského, afgánskeho či irackého vzoru.
Ak sa aj uvedená prestrelka medzi sýrskymi Tigrami a členmi sýrskej 4.divízie naozaj odohrala, a nejde len o provokáciu a dezinformácie, netreba z nej odvádzať širokosiahle dôsledky. Pravdepodobne už teraz do diania vstúpili zodpovedné orgány a incident vyriešili.
























