Dostál uviedol, že k tomuto záveru dospel po študovaní knihy Pavla Kosatíka. “Okrem iného som z nej zistil, že Masaryk mal vo voľbách podobný problém ako Zuzana Čaputová. Myslím ten s tým ťažkým hriechom jej voličov,” napísal poslanec SaS, ktorý narážal na vyjadrenia trnavského arcibiskupa Oroscha počas kampane pred prvým kolom volieb prezidenta SR.
V roku 1907 kandidoval Masaryk prvýkrát za svoju vlastnú stranu za poslanca ríšskeho snemu. “A bolo to divoké,” komentuje Ondrej Dostál.
„První kolo v polovině května vyhrál katolík, Masaryk skončil druhý. Nasledovalo tedy kolo číslo dvě, ve kterém klerikálové přitvrdili. V kostelích proti Masarykovi vystavovali monstrace a ženy ve zpovědnicích musely slibovat, že se svými muži nebudou souložit, dokud ti nezajdou k volbám a nezvolí klerikála,“ uvádza citát zo spomínanej knihy.
Dostál tvrdí, že ani vtedy tlak cirkevných kruhov nezabral a Masaryk druhé kolo s prehľadom vyhral, podobne ako sa to stalo aj napriek kritickým hlasom z radov cirkvi v prípade prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej.
Dostál však akosi pozabudol, že ideový odkaz T. G. Masaryka nebol na Slovensku vnímaný pozitívne.
Historik Ivan A. Petranský v súvislosti s Masarykom upozorňuje, že “glorifikácia a legendarizácia Masarykových zásluh však niekedy prekračovala hranice primeranosti a viedla k vytvoreniu kultu osobnosti, ktorému sa on sám nijako nebránil. Nechával sa titulovať ako “prezident osloboditeľ”.”
Kritika Masaryka bola zároveň zakázaná zákonom. Definovali ju ako urážku. Hrozil za ňu trest odňatia slobody až na jeden rok.



















