Do parlamentu sa stále darí dostať iba menšine žien, tvrdí sociologička Bútorová

Bratislava 28. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Podiel žien, ktoré sa snažia dostať do parlamentu, je stále vyšší ako počet žien, ktorým sa to podarí. Na verejnej diskusii „100 rokov volebného práva žien” to dnes konštatovala sociologička Zora Bútorová

Historička a analytička Inštitútu pre výskum práce a rodiny Jana Jablonická Zezulová dodala, že práve ženy sú podľa nej tie, ktoré priniesli významné témy do politiky. Podľa predsedníčky Spolku slovenských žien Živena Magdy Vášáryovej musia byť ženy medzi sebou solidárne, a potom budú veľmi „silnou silou” vo verejnom priestore. Treba si uvedomiť, že ženy sú v dotyku s novými generáciami, sú na tepe doby viac ako muži a vedia, čo príde.

Ústava prvej Československej republiky, ktorá deklarovala, že všetci sú si rovní vo svojich právach, majú právo voliť a byť volení, bola prijatá 29. februára 1920. „Míľnik, ktorý nastane v sobotu, bol dôležitý, pretože konečne dal niekto šancu ženám, aby vyjadrili svoju voľbu. Ženy to vnímali ako zakončenie boja, ktorý sa pre nich začal pred sto rokmi,” povedala Zezulová. Dodala, že muži predtým tvrdili, že keby sa ženy dostali medzi politikov, dostali by sa do priestoru, ktorý bol pre ne nečistý. Na školy nechodili, pretože sú emotívne a tie výkyvy pocitov by im bránili v intelektuálnom vývoji. Konzervatívne kruhy ich spochybňovali. Ako doplnila Vášáryová, mnohí ľudia sa riadili tým, že žena je nositeľkou hriechu.

Ženy, ktoré sa následne dostali do politiky, podľa Zezulovej otvorili nové témy, ktoré predtým nikoho nezaujímali. „Hoci počet poslankýň, ktoré sa v prvej republike dostali do parlamentu, nepresiahol dvadsiatku, tie osobnosti boli výrazné, rétoricky zdatné a veľmi vzdelané, ako napríklad Fráňa Zemínová či Alica Masaryková. Tie ženy boli iniciátorkami povinného sociálneho a zdravotného poistenia pre všetkých. Hovorili o ochrane materstva, deťoch, sirotách, pracujúcich ženách či reprodukčných právach žien,” priblížila. Dodala, že veľká téma, ktorú otvorili, bola aj téma plánovaného rodičovstva, antikoncepcie a interrupcie.

„Celý proces získavania pozície slovenských žien je naviazaný na nacionalizmus, ale v pozitívnom zmysle, lebo si muži uvedomili, že keď nebudú mať ženskú časť, ich bude veľmi málo,” povedala Vášáryová. Podľa Bútorovej, aj keď bolo získanie práva voľby pre ženy významné, emancipácia žien prichádzala postupne. Až po druhej svetovej vojne, vo februári 1948 prišla zmena. „Otvorenie priestoru pre každého budovateľa nového socialistického režimu, ženy získali oveľa väčšiu možnosť pracovať a výrazne sa zvýšila ich vzdelanostná úroveň. Zároveň to však bol totalitný a diktátorský režim, ktorý potláčal slobody. Formálne ženy volili, niektoré boli zvolené do parlamentu, ale to boli len tie, ktoré boli lojálne komunistickej strane a presadzovali myšlienky vtedajšieho režimu,” povedala. Trvalo to do konca komunizmu, po čom nastal ďalší zásadný zlom, v ktorom ženy majú možnosť slobodne participovať na občianskom a politickom živote, ale napriek tomu čelia mnohým problémom, podľa Bútorovej máme mnohé rodové nerovnosti. Pre ženy je podľa nej stále otázkou ako sa výraznejšie prejaviť v politickom svete tak, aby mohli väčšmi ovplyvňovať tie základné rozhodnutia v našej spoločnosti.

Diskutujúce zhodnotili, že dnes je problémom zviditeľňovanie schopných žien a preto ich treba viac podporovať. Podľa Vášaryovej, Slovensko má líderky, ale ich treba hľadať aj mimo Bratislavy. Zezulová upozornila, že dnešné dievčatá nemajú silné vzory, s ktorými by sa identifikovali a mali ambície sa dopracovať k tomu, aby pôsobili vo verejnom priestore. Myslí si, že v slovenských učebniciach by sa malo viac hovoriť o všetkých významných slovenských ženách, napríklad Živeniarkach a spisovateľkách, ale aj československých ženách, ktoré významne prispeli do dejín Slovenska. Chýbať by tam nemali ani maďarské, židovské či rusínske ženy.

Diskusiu usporiadal Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v bratislavskej Coworking Cvernovke. Podujatie sa konalo deň pred parlamentnými voľbami 2020, ale aj pred výročím získania volebného práva pre československé ženy. V tento deň totiž uplynie presne 100 rokov, odkedy ženy v Československu mohli prvýkrát pristúpiť k volebným urnám a zároveň mohli byť zvolené ako zástupkyne ľudu do parlamentu.

Inštitút pre výskum práce a rodiny si toto výročie bude pripomínať po celý rok sériou vzdelávacích podujatí a kampaňou „Storočie voľby“ prostredníctvom sociálnych médií. Cieľom je pripomenúť si nielen 100. výročie volebného práva žien, ale zviditeľniť výsledky práce mnohých žien, ktoré si ho vybojovali a angažovali sa ako občianske aktivistky a priekopníčky, autorky učiteľky, publicistky a spisovateľky, vedkyne, osvetové pracovníčky a političky.