Môj profil 
Predplatné
Prvým bodom rokovania je návrh na prijatie vyhlásenia k Ukrajine. V ňom sa píše, že NR SR podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, vyjadruje solidaritu s ľudom a tamojšou vládou a odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie. NR SR má tiež odporučiť v súlade so závermi Európskej rady, aby ukrajinské orgány prostredníctvom všeobecného procesu pokračovali vo svojom úsilí zabezpečiť slobodné a spravodlivé prezidentské a parlamentné voľby, oceniť zdržanlivý postoj a úsilie ukrajinskej vlády o stabilizáciu situácie a podporiť vyslanie medzinárodnej pozorovateľskej misie na Krym a východnú Ukrajinu. Parlament by sa mal zároveň vyjadriť, že neuznáva referendum o pričlenení Krymu k Ruskej federácii, pretože sa uskutočnilo v rozpore s Ústavou Ukrajiny.
Na zmenu najvyššieho zákona štátu je potrebných aspoň 90 hlasov, teda spojenie Smeru-SD a opozície. Takáto dohoda je predbežne len na jednom návrhu, ktorý predložili Paška a Pavol Hrušovský (KDH) s cieľom vykonať zmeny v justícii a zadefinovať manželstvo ako zväzok muža a ženy v ústave.
Práve dohoda Smeru-SD a KDH vzbudila vlnu nevôle v radoch ostatných opozičných strán. Či však zmeny prejdú, je stále otázne. Smer-SD chce totiž do ústavy dostať aj nejakú formu preverenia všetkých 1400 sudcov. Pôvodne sa hovorilo o previerkach Národného bezpečnostného úradu, čo KDH odmietlo. V návrhu nateraz takáto zmena nie je, ak sa tam ale nedostane v druhom čítaní, Smer-SD novelu Ústavy SR ako celok nepodporí.
V rámci 87-bodového programu opäť dominujú poslanecké návrhy zákonov. Najviac z nich sa týka zmien v justícii. Šancu uspieť má najmä iniciatíva Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa (všetci Smer-SD). Štvorica poslancov chce novelou zákona o sudcoch a prísediacich sprísniť pravidlá pre sudcov tak, aby bola ich práca efektívnejšia, aby sa zamedzilo súdnym prieťahom, a aby sudcovia, ktorí pochybili, neunikali spravodlivosti. Novela rieši okrem iného spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR a postavenie jej šéfa v súvislosti s oddelením tejto funkcie od postu predsedu Najvyššieho súdu SR. Právna norma sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti. Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom rady dať návrh na odvolanie šéfa Súdnej rady.
Lucia Žitňanská (nezaradená) chce zase oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Túto zmenu už obsahuje dohoda Smeru-SD a KDH, Žitňanská ju však predložila skôr. Podobne je to aj s návrhom Daniela Lipšica (nezaradený), ktorý zavádza bezpečnostné previerky pre všetkých nových sudcov. S rovnakou iniciatívou prišiel už v roku 2007, vtedy to Smer-SD odmietol.
Na programe schôdze je aj voľba šiestich kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých si prezident SR Ivan Gašparovič vyberie troch ústavných sudcov. O priazeň poslancov sa uchádza 13 kandidátov. Dôvodom voľby je skutočnosť, že trom sudcom – Jánovi Lubymu, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Auxtovi – končí funkčné obdobie 14. júla tohto roku. Ich nasledovníci budú zvolení na 12-ročné funkčné obdobie.
ru
.jpg)
.jpg)
