Dnes ide na Európskej rade o viac, než sa zdá. Prichádza so spoločnými eurodlhmi a eurodaňami aj definitívny koniec Európy národných štátov?

Dnes ide na Európskej rade o viac, než sa zdá. Prichádza so spoločnými eurodlhmi a eurodaňami aj definitívny koniec Európy národných štátov?

Bratislava 19. júna 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

 

Ak sa medzi najvyššími predstaviteľmi členských štátov EÚ v piatok nenájde nikto statočný, kto povie NIE, tak sa v Európe začne ďalšia fáza vytvárania centralizovanej bruselskej ríše – bude prekročený ďalší míľnik, ktorým je vytvorenie spoločných financií

Ilustračné foto

Máme tu koronakrízu, ktorá (prinajmenšom prvé kolo) sa končí. Európska únia prišla s bombastickým plánom obnovy EÚ po tejto kríze, ktorý by mal spočívať v poskytnutí úverov európskym krajinám v celkovej výške 750 miliárd eur. V čom bude spočívať tento plán? Pozrime sa bližšie o aké euroúvery to vlastne ide a aké eurohodnoty, aká euromorálka (či aká eurokuleha?) za nimi je.

Reklama

Naša súčasná vláda veľmi kritizovala tú predošlú, že nemala ešte úzkostlivejšiu politiku, pokiaľ ide o zadlžovanie štátu (hoci Slovensko je v tomto parametri na európske pomery vyslovene vzornou krajinou). Ale teraz, čuduj sa svete, je celá nadšená, že je tu európsky projekt, v rámci ktorého sa môže až po uši zadĺžiť. Ako je to možné?

Nuž, samozrejme, vysvetľuje to tak, že to pre Slovensko bude výhodné. Lebo vraj niečo má ísť cez granty (hoci tie by tu boli aj bez toho), niečo by mali v budúcnosti splácať nové dane ( hoci tie by sa dali zaviesť aj bez toho), niečo by išlo na výhodný úrok (naše deti budú túto „výhodu“ platiť až do roku 2058) a zvyšok nám doplatia bohaté krajiny grátis (nebudeme tu používať príliš odborné slová, a tak radšej ani nenapíšeme kto verí, že v politike môže byť niečo iba tak grátis).

Reklama

V čom je však rozdiel oproti všetkým predošlým podobným projektom: tentoraz si úvery nemajú vziať členské štáty, ale Európska komisia (EK). Tá za ne však neručí: ručiť majú členské štáty, pričom za neplatičov majú platiť ostatní. Okrem toho, že to so sebou prináša vážne riziko povinnosti splácať úver za iné, bankrotujúce štáty, znamenalo by to precedens: vznik spoločnej európskej peňaženky, prvý a prelomový krok k centrálnemu rozpočtu.

Ako ďalší krok sa potom dá očakávať, že EK pripraví ďalšie a ďalšie opatrenia, ktoré budú vyžadovať čoraz väčší prechod ekonomík členských štátov na centrálne bruselské plánované riadenie, ktorému budú stále viac finančne podriadené. To všetko by sa potom už mohlo diať plazivo, klasickou bruselskou metódou, ale prvotná, principiálna zmena sa musí udiať skokom.

Aj preto sa pred niekoľkými dňami obrátil na premiéra s otvoreným listom predseda Slovenskej a priemyselnej komory Peter Mihók, ktorý v ňom veľmi vážnym tónom kladie otázku, či chce Slovensko prijatím tohto programu smerovať k ďalšej federalizácii Európskej únie a akceptácii zníženia váhy rozhodovania samostatných členských krajín, alebo si chce v strategických otázkach zachovať samostatnosť v rozhodovaní (písali sme o tom TU).

Je to naozaj veľmi vážna vec, pretože pod pláštikom pokoronovej obnovy Únie tu ide o krok k principiálnej zmene v jej fungovaní, ktorú niektorí interpretujú ako definitívny koniec reálnej možnosti sa rozhodnúť pre jej opustenie. Je to krok svojím významom porovnateľný s prijatím Lisabonskej zmluvy.

Samozrejme, kto pozná pomery na Slovensku, ten sa ani trochu nečuduje, že tu absolútne chýbala nejaká verejná diskusia o takejto fundamentálnej záležitosti a väčšina ľudí vôbec netuší, o čo ide – lenže podobné to je aj v Čechách a iných krajinách. Je to náhoda?

Reklama

Plazivý spôsob, akým sa Brusel pokúša získať ďalšiu sféru do svojho vplyvu bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť aj občania európskych štátov, kritizuje aj Mihók, keď hovorí: „Diskusii o takom či onakom usporiadaní EÚ by sme sa principiálne nemali vyhýbať, ale určite by sme ju nemali viazať na plán ekonomického vysporiadania členských krajín s koronavírusovou krízou.“

Kto bude hlavný príjemca týchto peňazí? Mamutí podiel majú samozrejme extrémne zadĺžené Taliansko a Španielsko. Podľa Bloombergu Taliansko dostane 82 miliárd v grantoch a 91 miliárd v nízkoúročných pôžičkách a Španielsko 77 miliárd v grantoch a 63 miliárd v pôžičkách, ostatné krajiny menej ako polovicu z týchto súm – nasledujú Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Grécko, Rumunsko, Portugalsko. Aj preto sa ozývajú hlasy, či náhodou celý tento projekt nie je len rafinovaným spôsobom ako zachrániť krachujúce Taliansko a Španielsko na úkor iných, často oveľa chudobnejších členských krajín.

Niektoré krajiny (napríklad Česko či Maďarsko) kritizujú nespravodlivosť kľúča, podľa ktorého sa úvery majú prideľovať, slovenský premiér Matovič si ho naopak pochvaľuje, keďže pre nás sa zdá byť relatívne výhodný. Slovensko by malo z toho balíka dostať o niečo menej ako osem miliárd eur. Podľa vicepremiérky pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej (Za ľudí) tieto peniaze by mali byť investované do štrukturálnych reforiem, ktoré fundamentálnym spôsobom Slovensko zmenia. EK stanovila, že Slovensko a aj celá Európa má byť v najbližších rokoch inteligentnejšia, ekologickejšia, prepojenejšia, sociálnejšia a bližšie k občanom.

Hoci nie sú ešte presne zadefinované podmienky a okolnosti čerpania peňazí z tohto programu (staré pravidlo hovorí, že ak nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič), EK už stanovila rozpočtové kapitoly a percentuálne podiely, do ktorých by mali členské štáty tie financie investovať, bez ohľadu na oprávnenú kritiku, že predsa každý štát má iné potreby a iné problémy.

Okrem toho, čas, ktorý EK určila na predloženie reformných projektov, je šibenične krátky – upozornil na to aj Mihók v liste premiérovi. Remišová pritom na nedávnej schôdzi Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti priznala, že národný plán reforiem ešte nezadefinoval ani len oblasti, do ktorých by sa mali tie peniaze prioritne investovať – inými slovami, vláda, akokoľvek suverénne sa tvári, nemá dnes ani šajnu, čo s tými peniazmi urobiť.

Reklama

Remišová, Heger, Mihók a ďalší bez ohľadu na politický tábor, všetci svorne hovoria, že je veľká pravdepodobnosť, že sa Slovensku nemusí podariť tie peniaze investovať a „prepadnú“. Táto obava je naozaj realistická, lebo sme v míňaní eurofondov tradične slabí a v niektorých oblastiach, pre ktoré EK čerpanie predpisuje (napríklad digitalizácia) jednoducho vôbec nemáme pripravené kapacity na takéto investície.

Dokonca aj samotný premiér pred poslancami otvorene priznal, že suma, ktorú nám EÚ nanucuje si požičať, je dvoj- až trojnásobkom ročnej schopnosti Slovenska zmysluplne investovať peniaze. Predstava, že úver, ktorý reálne ani nepotrebujeme, si nevyčerpáme, ale ešte naše deti ho budú musieť splácať, je naozaj smutná…

Pre bežného občana je aj tak ťažko pochopiteľné, prečo sa vlastne všetci tak trasú za týmito úvermi. Veď ide o pôžičky – čiže o peniaze, ktoré sa raz budú musieť vrátiť, nejde teda o žiadne dary. Ba dokonca, aj keby išlo o dary, bolo by treba si najprv veľmi poctivo položiť otázku, kto za to čo chce: nič predsa nie je zadarmo a v politike to platí dvojnásobne.

Ktosi nás naučil brať ako samozrejmosť, že tu máme eurofondy a už ani nerozmýšľame nad tým, že tie peniaze predstavujú prácu, ktorú niekde musia nejakí ľudia vykonať. Lenže ako k tomu prídu daňoví poplatníci napríklad v Nemecku, že ich vláda len tak rozdáva ich peniaze? Samozrejme, hneď za tým bude logicky nasledovať ďalšia otázka, čo sa týmto spôsobom zakrýva, kupuje či kompenzuje…

V tomto prípade však ide o pôžičky, a tie sa berú vtedy, keď je ich treba, a nie vtedy, keď vám ich potrebujú dať a sľubujú, že budú výhodné. Pri tomto druhu zadĺženia je navyše viacero podozrivých okolností a celkom zrejmých nevýhod a rizík. Okrem spomenutej garancie za neplatičov a doteraz nejasných pravidiel hry, je tu tiež taký rozdiel v porovnaní s bežným úverom, že peniaze môžu byť použité iba na projekty schválené Bruselom. A tiež aj veľmi nepríjemný časový limit, po uplynutí ktorého krajina v prípade nevyčerpania peňazí môže o ne prísť, hoci splácať ich bude musieť.

Tento program môže byť prijatý jedine vtedy, ak ho členské štáty prijmú všetky, bez výnimky. Teda aj náš predseda vlády Igor Matovič má právo veta. Áno, aj náš Igor z Trnavy má právo celý tento pochybný experiment zastaviť a stať sa hrdinom pre stámilióny Európanov. Ako sa zachová?

Žiaľ, premiér sa už vyjadril, že bude jedným z tých, ktorí projekt podporia. Slovensko je totiž jednou z krajín, pre ktoré sú zhodou okolností podmienky tohto úveru relatívne výhodnejšie, než pre iné krajiny a Matovič už avizoval, že na samite chce zaujať „sebeckú pozíciu“.

Naša vláda (a nielen naša) sa teda zrejme zachová ako ten najnerozumnejší dôchodca, ktorý naletí „šmejdom“ predávajúcim hrnce: keď je niečo super lacné, keď je na niečo super zľava, tak to beriem, hoci to vôbec nepotrebujem. A že je na zmluve nekonečne dlhý odstavec písaný drobnými písmenami? No kto by to čítal – načo špekulovať, veď je to super výhodné! Teda možno – lebo ešte sa nevie, k čomu presne sa zaväzujeme a možno budeme musieť platiť aj za iných, keďže jednou z podmienok, ktoré sú už isté, je to, že sa zaručíme za neplatičov. No nekúpte to, za tie peniaze!

Ivan Lehotský

 

Reklama

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

10:37

Daňové licencie, ktoré od budúceho roka prinesú minimálne zdanenie firiem bez ohľadu na ich hospodársky výsledok, ovplyvnia viac než 43 % slovenských spoločností. Komplikácie vzniknú predovšetkým malým a neaktívnym firmám. Ich majitelia by si preto mali zvážiť, ako ďalej postupovať, upozornil zakladateľ účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax Patrik Kasáš.

Daňové licencie majú byť podľa odborníka pákou na právnické osoby, ktoré sa daňovej povinnosti doteraz vyhýbali. Zasiahnu však aj podnikateľov, ktorí majú neaktívne spoločnosti.

09:48

Čím vyšší príjem a úroveň vzdelania, tým ochotnejší sú ľudia presťahovať sa za prácou do zahraničia. Urobilo by tak 22 % ľudí, pričom 69 % takúto možnosť odmieta. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Alma Career, ktorý sa uskutočnil na viac ako 76.000 respondentoch z 13 krajín.

V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov.

09:05

Srbský tenista Novak Djokovič stále nevie, kto bude jeho nový tréner. Prvý muž svetového rebríčka ukončil v stredu spoluprácu s Goranom Ivaniševičom, ktorý nahradil na prelome rokov 2021 a 2022 Slováka Mariána Vajdu.

Djokovič ukončil spoluprácu s Ivaniševičom
Na snímke z januára 2023 srbský tenista Novak Djokovič (vľavo) a jeho vtedajší tréner Goran Ivaniševič počas tréningu pred grandslamovým turnajom Australian Open v Melbourne
08:51

Nasadením pozemných jednotiek členského štátu NATO na Ukrajine by sa automaticky nestali všetky ostatné krajiny Aliancie účastníkmi konfliktu s Ruskom. Vyplýva to zo zatiaľ nepublikovanej správy odborného panelu nemeckého parlamentu, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti.

08:30

Barack Obama, Bill Clinton a niekoľko veľkých mien zo sveta americkej zábavy sa vo štvrtok večer zišli v New Yorku, aby pomohli na akcii prezidentovi Joeovi Bidenovi získať rekordnú sumu 25 miliónov dolárov na kampaň za jeho znovuzvolenie. Informovala agentúra AP.

Nálada vo vypredanej koncertnej sále Radio City Music Hall v New Yorku bola elektrizujúca. Obama ocenil Bidenovu ochotu hľadať spoločnú pôdu a povedal: “Toto je ten typ prezidenta, akého chcem.”

Joe Biden Barack Obama Bill Clinton Stephen Colbert
Stephen Colbert spoločne s Bidenom, Obamom a Clintonom v New Yorku
08:03

Teroristické hnutie Islamský štát (IS) vo štvrtok vyhlásilo, že bude podnikať ďalšie útoky proti “židom a kresťanom” po celom svete. Informuje agentúra DPA.

Hovorca IS Abú Huzajfa al-Ansárí v 40-minútovej novej zvukovej nahrávke, zverejnenej médiom hnutia al-Furkán, vyzval “osamelých vlkov na útoky proti križiakom (kresťanom) a židom všade vo svete, predovšetkým v Európe, Spojených štátoch a v srdci židovského štátu, meste al-Kuds, a v Palestíne počas ramadánu”.

07:52

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad vo štvrtok odsúdil novinára Michaila Feldmana na dva roky odňatia slobody za kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov, informuje agentúra AFP.

07:30

Autobus s približne 60 cestujúcimi havaroval vo štvrtok večer na diaľnici v západnom Nemecku, zranenia utrpelo vyše 20 ľudí. 

Podľa policajného hovorcu autobus prevážal študentov strednej odbornej školy vo Warburgu. Vracali sa z výletu v Anglicku.

07:20

V pražskej Fakultnej nemocnici na Bulovke sa stal v pondelok 25. marca fatálny incident. Personál vykonal potrat zdravej žene v štvrtom mesiaci tehotenstva, pretože si splietol pacientky. Vo štvrtok to potvrdila tlačová hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová. Prípadom sa zaoberá polícia, informoval portál iDNES.cz.

Tehotná žena išla na bežnú kontrolu, kým druhej žene mali lekári urobiť zákrok, ktorý sa vykonáva napríklad pri liečbe chorej maternice, ale je možné ním tiež ukončiť tehotenstvo.

07:00

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú ruského lídra Vladimira Putina na novembrový summit v Brazílii. Informovala agentúra AFP.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

06:40

Francúzske úrady počas uplynulých dní v rámci rozsiahlych policajných razií vo viacerých mestách zadržali 1357 osôb podozrivých z drogovej trestnej činnosti. Vo štvrtok to v meste Dijon vyhlásil francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. Informovala agentúra DPA.

06:30

V Juhoafrickej republike (JAR) sa vo štvrtok zrútil z mosta do rokliny autobus a následne začal horieť. Pri nehode zahynulo 45 ľudí, informovala agentúra AFP.

Nehodu na juhu Afriky prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Gaucho alebo juhoamerický kovboj kúpe koňa počas festivalu ródea Criolla Week v Montevideu v Uruguaji

Autor: AP/Matilde Campodonico

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marek Brna

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali