Môj profil 
Predplatné
Ako Hochel ďalej uviedol v rámci prvého parlamentného zhromaždenia občanov zastupovali poslanci národných parlamentov. Odvtedy uplynulo už vyše 50 rokov. “Národné parlamenty zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, od Amsterdamskej zmluvy, ktorá po prvý raz zdôraznila úlohu národných parlamentov pri subsidiarite a proporcionalite až po Lisabonskú zmluvu, ktorá výraznejšie určila právomoci národných parlamentov pri navrhovaní legislatívy EÚ. Národné parlamenty sa môžu napríklad zúčastňovať revízie zmlúv EÚ či hodnotenia politík EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,” vysvetľuje Hochel.
V otázke európskej jednoty, ktorá bude na stretnutí taktiež predmetom rokovania, sa domnieva, že každá generácia politikov a občanov musí pracovať na jej obnove. Na politickej úrovni by tak mala byť podľa neho schopná dodržiavať rozhodnutia spoločných európskych inštitúcií a takisto prejavovať solidaritu so štátmi a regiónmi, ktoré sú postihnuté krízami – ekonomickými či migračnými.
Na občianskej úrovni by si podľa neho prostredníctvom vzdelávania mali uvedomovať, že EÚ neznamená iba Brusel, Luxemburg či Štrasburg, ale rovnaké miesto v nej má Bratislava, Košice či akákoľvek obec na Slovensku.
Zuzana Gabrižová: Teraz by sme nemali riešiť posilňovanie národných parlamentov
Nemyslím si, že posilňovanie národných parlamentov v zmysle ďalších priamych kompetencií voči európskym inštitúciám je vec, ktorú by sme mali teraz riešiť, pretože by to ešte viac skomplikovalo už tak mnohovrstevný spôsob rozhodovania v Európskej únii (EÚ). Pre TASR to povedala Zuzana Gabrižová z portálu Euractiv.sk.
“Národné parlamenty majú svoje nástroje, ako do toho vstupovať, cez formálny tlak na vlády, ktoré formulujú pozície v Rade EÚ. To, že sa to napríklad v našich podmienkach príliš nevyužíva, je iná debata,” uviedla Gabrižová.
Pripustila možnosť, že niektoré krajiny a parlamenty v EÚ majú pocit, že by sa mohla do života zaviesť tzv. červená karta, ktorá sa objavila v rámci dohody s Veľkou Britániou ešte pred referendom. Tá by dávala polovici parlamentov právo veta k návrhom európskej legislatívy. V praxi by sa však ale podľa Gabrižovej tento inštitút využíval asi veľmi zriedka, ak vôbec.
Od neformálneho stretnutia šéfov európskych parlamentov, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa neočakáva žiadne formálne závery. “Stretnutia v tomto formáte nie sú typickým predsedníckym podujatím a vnímam to ako osobnú iniciatívu predsedu Národnej rady SR Andreja Danka. Sme v EÚ v situácii, kedy je akýkoľvek politický dialóg medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom vítaný, ale z povahy nastavenia fungovania EÚ to nie je formát, na ktorom by sa prijímali záväzné rozhodnutia,” konštatovala Gabrižová.
Jednu z možností však vidí v nastavení operatívnejšej komunikácie medzi národnými parlamentmi pokiaľ ide o mechanizmus posudzovania európskej legislatívy z hľadiska dodržiavania subsidiarity a proporcionality.
Na summite by mala rezonovať i téma ohrozovania európskej jednoty a odstup medzi EÚ a jej občanmi. Gabrižová sa domnieva, že vždy budú veci, ktoré budú Európu rozdeľovať. Otázkou však podľa nej je, či fungujú mechanizmy a ochota ako z nejednoty dosiahnuť lepší výsledok, s ktorým je rovnako spokojný každý.
“Odstup medzi EÚ a občanmi” sa stal do veľkej miery frázou, málokto pomenuje, čo to presne má znamenať. Z môjho pohľadu to živí ilúziu “vonkajšieho nepriateľa”. Ak nejaký pocit odstupu je, môžu za neho predovšetkým národní politici. Ak by mali národní poslanci dlhodobo úprimný záujem diskutovať o celoeurópskych politikách, môže to byť spôsob, ako tento vnímaný odstup prekonať,” konštatuje Gabrižová.
.JPG)
.jpg)
