Bolognský arcibiskup predložil Dikastériu dve otázky týkajúce sa nakladania s pozostatkami veriacich, ktorí boli spopolnení. V odpovedi na otázky, ktoré navrhol arcibiskup Matteo Zuppi, Dikastérium pre náuku viery potvrdzuje, že je možné zariadiť posvätné miesto “na spoločné zhromažďovanie a uchovávanie popola pokrstených”, teda spoločnú urnu, kde sa vysypáva popol jednotlivých osôb. V odpovedi na druhú otázku sa uvádza, že cirkevné autority môžu zvážiť a posúdiť aj žiadosť rodinných príslušníkov o uloženie časti popola zosnulého na mieste významnom pre zosnulého. Úplné znenie odpovede dikastéria nájdete na webovej stránke Vatikánu.

Kardinál Zuppi predložil otázky v súvislosti s rastúcim počtom ľudí, ktorí sa rozhodnú pre kremáciu svojich zosnulých blízkych a potom sa rozhodnú rozptýliť popol v prírode.

Otázky boli motivované aj želaním, aby neprevážili ekonomické dôvody, ktoré naznačujú nižšie náklady spojené s rozptýlením popola. Ďalej boli otázky “o tom, čo robiť s popolom po uplynutí lehoty na jeho uchovanie”, so zámerom nielen korešpondovať s požiadavkami rodinných príslušníkov, ale “čo je dôležitejšie, s kresťanským ohlasovaním vzkriesenia tela a úcty, ktorá mu prináleží”.

Prvá otázka teda znela: „Vzhľadom na kanonický zákaz rozptyľovania popola zosnulých, je možné pripraviť definované a trvalé posvätné miesto na spoločné zhromažďovanie a uchovávanie popola pokrstených s uvedením základných údajov o každej osobe, aby sa nestratila spomienka na ich mená, podobne ako je to v kostniciach, kde sa kumulatívne ukladajú a uchovávajú mineralizované pozostatky zosnulých?“

V texte podpísanom prefektom kardinálom Victorom Fernandezom a schválenom pápežom Františkom 9. decembra odpovedá dikastérium na obe otázky kladne.

Predovšetkým pripomína, že podľa inštrukcie Ad resurgendum cum Christo z roku 2016 (č. 5) : „popol sa musí uchovávať na posvätnom mieste, ako je cintorín, alebo na mieste na to určenom, ak ho tak určila cirkevná autorita.“

Uvádzajú sa dôvody tohto výberu: „Je potrebné zabezpečiť, aby zosnulí neboli vylúčení z modlitieb a spomienok ich rodiny alebo kresťanského spoločenstva, a zabrániť tomu, aby sa na verných zosnulých zabudlo alebo aby sa ich pozostatkom neprejavovala nedostatočná úcta. Je tiež potrebné zabrániť akýmkoľvek nevhodným alebo poverčivým praktikám.“

Dokument ďalej pripomína : „Viera nám hovorí, že budeme vzkriesení s tou istou telesnou identitou, ktorá je hmotná, hoci táto hmota bude premenená, oslobodená od obmedzení tohto sveta. V tomto zmysle “vzkriesenie bude v tomto tele, v ktorom teraz žijeme”. Táto premena však neznamená znovuzískanie identických častíc hmoty, ktoré kedysi tvorili telo človeka. Preto “telo vzkrieseného človeka” nebude nevyhnutne pozostávať z tých istých prvkov, ktoré malo pred smrťou. Keďže nejde o jednoduché oživenie mŕtvoly, vzkriesenie môže nastať aj vtedy, ak bolo telo úplne zničené alebo rozptýlené. To nám pomáha pochopiť, prečo sa v mnohých cintorínskych urnách popol zosnulého uchováva spoločne a neukladá sa oddelene.“

Dikastérium ďalej zdôrazňuje, že „popol zosnulého navyše pochádza z hmotných pozostatkov, ktoré boli súčasťou jeho historickej cesty – a to až do takej miery, že Cirkev prejavuje osobitnú starostlivosť a zbožnosť voči relikviám svätých. Táto pozornosť a spomienka nás vedie aj k tomu, aby sme mali postoj posvätnej úcty voči popolu zosnulých, ktorý uchovávame na posvätnom mieste vhodnom na modlitbu…“

Na otázku kardinála Zuppiho teda Dikastérium odpovedá : „Možno vyčleniť vymedzené a trvalé posvätné miesto na spoločné zhromažďovanie a uchovávanie popola zosnulých pokrstených osôb s uvedením identity každej osoby, aby sa nestratila spomienka na ich mená.“ Cirkev teda pripúšťa možnosť uložiť popol na jedno spoločné miesto, ako sa to deje v prípade kostníc, a zároveň zachovať pamiatku na každého zosnulého.

Druhá otázka znela: „Môže byť rodine umožnené uchovávať časť popola svojho člena rodiny na mieste, ktoré je významné pre históriu zosnulého?“

V odpovedi na druhú otázku Dikastérium uvádza: „Cirkevná autorita môže v súlade s platnými občianskymi normami zvážiť a posúdiť žiadosť rodiny, aby sa vhodným spôsobom zachovala minimálna časť popola ich príbuzného na mieste významnom pre zosnulého, za predpokladu, že sa vylúči každý druh panteistického, naturalistckého alebo nihilistického nepochopenia, a tiež za predpokladu, že popol zosnulého sa uchová aj na posvätnom mieste.“

V odpovedi na otázku vatikánskych médií Dikastérium vysvetlilo, že zásah a posúdenie cirkevnej autority má nielen kanonický, ale aj pastoračný charakter, aby pomohol rodine rozlíšiť, aké rozhodnutie urobiť, pričom treba zohľadniť všetky okolnosti.

Keďže niektoré civilné právne predpisy zakazujú rozdelenie popola zosnulého, dikastérium vysvetlilo, že druhá otázka vyplynula z dialógu medzi biskupmi z niekoľkých rôznych krajín, ku ktorému sa vyjadril kardinál Zuppi. V odpovedi dikastéria sa táto možnosť posudzovala skôr z teologického ako z občianskeho hľadiska, ako bolo neskôr v odpovedi objasnené.