Vyhlásenie europoslanca Milana Uhríka

„Milí priatelia,

je to už veľa rokov, čo som sa pridal k politickému zápasu za hrdé a slobodné Slovensko. Tento zápas som neviedol sám, ale ako člen a podpredseda politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. V čase, keď som vstupoval do strany, to bola mladá strana plná ľudí, ktorí možno nemali mnoho prostriedkov, zato mali však obrovské odhodlanie. Strana vtedy vyzerala úplne inak – nevolala sa Kotlebovci, ale iba Ľudová strana Naše Slovensko, a jej predsedom bol Martin Beluský a volebným lídrom Marian Kotleba.

Bojoval som vo farbách tejto strany za záujmy Slovenska a jeho občanov ako riaditeľ úradu v BBSK, ako župný poslanec v NSK, taktiež ako poslanec v NR SR a v posledných dvoch rokoch aj na svetovej úrovni ako poslanec EP. Na všetkých stupňoch riadenia som sa snažil reprezentovať stranu a záujmy Slovenska vždy maximálne profesionálne, razantne, no predovšetkým dôstojne. Počas tých dlhých rokov práce som spoznal veľa skvelých ľudí a získal množstvo znalostí. Získal som však aj skúsenosť, že na reálne presadenie nášho politického programu nestačí len také to jednoduché odhodlanie ísť hlavou proti betónovému múru, ale že je potrebná aj adekvátna profesionalita a schopnosť ľudí nie rozdeľovať, ale predovšetkým spájať.

Pred pár dňami sme vás spolu s ďalšími kolegami Milanom Mazurekom a Ondrejom Ďuricom informovali o zmenách v stanovách a v spôsobe fungovania ĽS Naše Slovensko. Tieto zmeny sa odohrali bez nášho vedomia a bez nášho súhlasu. Oznámili sme, že za takýchto okolností nemáme záujem kandidovať do predsedníctva strany, hoci z pohľadu osobných benefitov, by to bolo pre nás nepochybne výhodnejšie.

Verte, že toto rozhodnutie sa nám neprijímalo ľahko, a ubezpečujem vás, že nebolo ani zbrklé, ani unáhlené. Naopak, bolo vyvrcholením niekoľkotýždňového procesu, počas ktorého sme veľmi zodpovedne zvažovali všetky okolnosti a zisťovali sme, či z našej pozície môžeme urobiť niečo inak, niečo viac alebo niečo lepšie.

Odpoveď je však dnes, žiaľ, už úplne jednoznačná: nemôžeme. Po prijatí nových stanov členovia strany už definitívne stratili možnosť akokoľvek zasahovať a podieľať sa na rozhodovaní o podstatných otázkach ohľadne fungovania a smerovania našej strany.

Rozhodnutie predsedu Mariana Kotlebu prevziať všetku moc na seba podporila aj vybraná časť členskej základne, ktorá to bez nášho vedomia odhlasovala. Toto rozhodnutie zmeniť pôvodne ľudovú stranu na stranu jediného muža musím rešpektovať, avšak ako zástanca tímovej spolupráce sa s tým jednoducho nedokážem stotožniť. Veď aj na príklade súčasnej Matovičovej vlády vidíme ako takéto čisto individualistické riadenie môže dopadnúť.

A preto, po odkomunikovaní tohto rozhodnutia s predsedom strany oznamujem, že odchádzam z ĽS Naše Slovensko. Spolu so mnou odchádzajú aj ďalší piati poslanci NR SR: najaktívnejší poslanec Milan Mazurek, poslanec a bývalý hovorca strany Ondrej Ďurica, poslanec a bývalý podpredseda strany Miroslav Suja, poslanec a primár vo vojenskej nemocnici v Ružomberku MUDr. Miroslav Urban a poslanec Eduard Kočiš. Títo všetci vnímajú udalosti posledných týždňov podobne ako ja, a nechcú byť súčasťou toho tzv. „nového systému fungovania strany“.

Ako sa píše v Biblii: „Všetko má svoj čas a svoju chvíľu, každé úsilie pod nebom.“ Svoj čas má privítať sa, svoj čas má rozlúčiť sa. Život však pokračuje ďalej. Chcem sa týmto poďakovať členom ĽS Naše Slovensko za roky kamarátstva, za všetky skvelé spoločne prežité chvíle. Nikdy na ne nezabudnem, nedám na ne dopustiť, a vždy budem na ne spomínať s hrdosťou a len v dobrom.

Chcem sa tiež poďakovať pánovi predsedovi Kotlebovi za doterajšiu spoluprácu a príležitosti, ktoré nám všetkým poskytol, pretože bez neho by som ani ja, ani nikto zo spomínaných kolegov v politike zrejme nebol.

Naša spoločná cesta sa však končí, pretože naše názory na fungovanie a smerovanie strany do budúcna sa už príliš rozchádzajú. A namiesto vyvolávania nejakých vnútorných rozporov či konfliktov považujem za korektnejšie a slušnejšie vydať sa radšej vlastnou cestou.

Vážení priatelia, priaznivci, vlastenci,

ďakujem vám za slová podpory, ktoré nám v posledných dňoch vyjadrujete. Dávajú nám obrovskú nádej, energiu, ale sú pre nás tiež veľkým záväzkom. Nikto z nás z politiky neodchádza. Práve naopak, budeme sa snažiť bojovať za Slovensko, za vaše práva a za vašu lepšiu životnú úroveň oveľa profesionálnejšie, múdrejšie a efektívnejšie.

Budeme bojovať razantne, ale zároveň bez zbytočných a nič neriešiacich provokácií, ktoré by nás odsúdili na večnú opozíciu a večnú izoláciu. Pretože sami uznáte, že politika, ktorá nikdy neprinesie nejaké reálne výsledky jednoducho nemá zmysel.

Dali ste nám svoje hlasy, a s nimi aj vašu dôveru, ktorú v žiadnom prípade nesklameme. Určite budeme konať vždy tak, aby ani jeden váš hlas neprepadol.

Pozývam vás do nášho spoločného zápasu za dobro. Neviem ako vy, ale my našu vlasť pomýleným liberálom a skorumpovaným papalášom bez zápasu rozhodne nenecháme! Sme odhodlaní Slovensko zachrániť a vrátiť mu dôstojnosť a postavenie, ktoré mu právom patrí. Jednoducho, bojujeme ďalej!“

Reakcia predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko Mariána Kotlebu

„Ja sa o tom dozvedám v podstate z médií. Nie všetci majú na to rovnaký názor. Myslím si, že táto situácia sa ešte bude vyvíjať. Niektorí kolegovia z tej skupiny nechcú rešpektovať, že v podstate všetci legitímni delegáti toho snemu schválili nové stanovy. Stanovy sú rovnako záväzné pre predsedu, ako aj pre všetkých ostatných členov. V každých stanovách sa nájdu veci, s ktorými nesúhlasia úplne všetci, ale keď ich snem schváli, tak sa tomu musia všetci podriadiť – a ak sa tomu podriadiť nechcú, tak áno, môžu reagovať takto, môžu opustiť stranu, so stanovami ktorej nesúhlasia.“

V televízii TA3 potom Kotleba na otázku moderátora Petra Bielika, či považuje odchod niektorých členov strany za definitívny, odpovedal: „S niektorými sme sa rozprávali, žiaľ, mnohí pozvanie na diskusiu, aj opakované, odmietli. Z toho vychádzam, že tieto veci ešte nemusia byť z ich strany definitívne. Vždy, a aj v tejto veci sme hovorili, že sme ochotní sa rozprávať. Keď niekoho voláte na stretnutie a nepríde, tak je ťažko sa rozprávať.“

Na otázku čo očakával po zmene stanov, ktorá z neho robí doživotného, neodvolateľného predsedu, odpovedal: „Musím najprv povedať, že z tejto situácie sa najviac ako z nejakého vianočného darčeka tešia liberáli a nepriatelia národnej politiky, takže politika rozdeľ a panuj sa zase naplnila. K videu s vystúpením Milana Uhríka, o ktorom som sa tiež len z médií dozvedel, musím povedať, že to, čo konštatoval, že naše cesty sa rozchádzajú potom ako v rámci našej strany urobil doslova raketovú a naozaj špičkovú politickú kariéru, nevnímam ako celkom úprimnú vec.

Čo bolo v našich stanovách také totalitné? Musím povedať, že práve že nič. Preto som prekvapený, a moji kolegovia tiež, že títo ľudia sa na základe tejto zmeny stanov takto rozhodli. V tejto zmene stanov, pokiaľ ide o predsednícke kompetencie, išlo iba o to, že po novom členov do strany prijímam ja ako predseda, resp. všeobecne predseda strany. Táto vec však ani predtým nepatrila celému predsedníctvu, ale podpredsedovi pre organizáciu a riadenie. A táto zmena vyplynula z jednoznačných požiadaviek členskej základne. Iné kompetencie predsedovi nepribudli. Predseda nemá po tejto zmene stanov nejaké diktátorské kompetencie, pretože všetky tie kompetencie, ktoré predtým predseda mal, boli schválené na snemoch strany, kde za ne hlasovali aj kolegovia Uhrík, Mazurek a ďalší členovia predsedníctva.

Preto hovorím o politike rozdeľ a panuj, keďže ĽSNS bola naozaj silným oponentom voči tejto totalitnej Matovičovej vláde. A teraz príde takáto vec… o pozadí je veľmi ťažko teraz špekulovať.“

Na otázku, či existuje v ĽSNS dohoda o tom, že poslanci, ktorí opustia stranu, sa vzdajú mandátu, Kotleba odpovedal: „Musím zdôrazniť, že sme demokratická politická strana, ktorá absolútne rešpektuje Ústavu a zákony, aj to, že poslanci vykonávajú svoj mandát slobodne. Na druhej strane musím povedať aj to, že sme 20. 6. 2017 predkladali návrh ústavného zákona, ktorý by zavádzal to, že ak poslanec opustí poslanecký klub strany, za ktorú bol zvolený, tak mu automaticky mandát zanikne. Za tento návrh zákona hlasovali vtedy poslanci Národnej rady Uhrík aj Mazurek. My sme nerobili žiadne fiktívne dohody, ako sa to v minulosti v niektorých stranách robilo, ale kandidáti na poslancov za našu stranu všetci podpísali čestné vyhlásenie, že ak z akéhokoľvek dôvodu nevstúpia do poslaneckého klubu, alebo z neho vystúpia, tak sa vzdajú mandátov.

My sme ich k tomu ešte nevyzývali, ale ja chcem aj na základe požiadaviek z členskej základne vyzvať kolegov, ktorí boli takí nespokojní s tými stanovami, ktoré schválil celý snem strany, že museli opustiť našu stranu a náš poslanecký klub, aby sa zachovali ako chlapi, ktorí podpísali to čestné vyhlásenie, a vzdali sa poslaneckých mandátov.“

Na otázku, čo bude s komunikáciou strany po Uhríkovom odchode, Kotleba odpovedal: „Je pravda, že Milan Uhrík je taký marketingový hráč, taký televízny typ – ja osobne som zase skôr typ na prácu s ľuďmi, na kontakt s členskou základňou, s občanmi v regiónoch. Každý sme nejaký. Nie je pravda, že by mal Uhrík na starosti naše celostranícke sociálne médiá, pretože po tvrdých zásahoch zo strany prevádzkovateľov sociálnych sietí my dnes takéto médiá nemáme. Preto my budeme naďalej komunikovať buď prostredníctvom osobných kontaktov, mailov, alebo osobných stránok na sociálnych sieťach.“

Na otázku o možnej budúcej spolupráci s odídencami Kotleba povedal: „Ak sa kolegovia rozhodnú, že budú pôsobiť v nejakej inej strane, alebo si založia vlastnú stranu, tak to, či s nimi budeme spolupracovať, bude záležať vyslovene od toho, aké hodnoty a aké otázky budú otvárať a presadzovať. Ak to budú také hodnoty a otázky, v ktorých sa zhodneme, tak nevidíme dôvod na to, aby sme s nimi nemohli spolupracovať povedzme napríklad na schvaľovaní zákonov. Ale ak to budú veci, na ktorých sa nezhodneme, tak potom sa naše cesty naozaj rozídu. Poviem príklad: naša strana je v Národnej rade jediná, ktorá jasne odmieta teroristickú organizáciu NATO a členstvo v nej. Uvidíme, ako sa títo kolegovia postavia napríklad k tejto otázke.“

Ivan Lehotský