Môj profil 
Predplatné
Krajina sa začína vyrovnávať s hrozným dedičstvom, ktoré zanechala komunistická diktatúra Envera Hoxha. Obyčajní ľudia začali hľadať pravdu o pracovných táboroch, masových hroboch a tajnej polícii, ktoré tieto časy charakterizovali.
“Prosím, nepýtajte sa ma, aké to bolo ťažké, nemôžem ani začať hovoriť, aké ťažké to bolo, nedávno sme vykopali kosti a lebky a pokúšali sme si s tým spojiť veci,” hovorí 68-ročný chemický inžinier Nikolin Kurti, ktorý nás priviedol na predmestie albánskeho hlavného mesta Tirana a potom na horu Dajti, kde v roku 2010 vyhĺbil hromadný hrob a odkryl pozostatky 14 ľudí.
“Všetko to začalo, keď mi policajt povedal, že tu je pochovaný aj môj strýko,” vysvetlil. Jeho strýko, katolícky kňaz, ktorý sa volal Stephen Kurti, bol popravený v roku 1971 po tom, čo bol uznaný vinným z tajného krstu dieťaťa.
Enver Hoxha kriminalizoval všetky formy náboženstva a otec Kurti zaplatil najvyššiu cenu za neuposlúchnutie totalitného štátu, ktorý bol často porovnaný so súčasnou Severnou Kóreou.
Teraz samotné Albánsko začalo dlhú cestu vyrovnávania sa s vlastnou tragickou minulosťou, čo môže viesť k nájdeniu desiatok ďalších masových hrobov.
Enver Hoxha bol jedným z najbrutálnejších a najparanoidnejšch komunistických vodcov. Odhadovalo sa, že 200-tisíc ľudí prešlo cez pracovné tábory, ktoré boli podobné ako Stalinove gulagy. Viac ako 6-tisíc osôb sa z týchto táborov nevrátilo. Tisíce ich príbuzných a priateľov chcú vedieť, čo sa s nimi stalo. Pravdepodobne, väčšina z nich boli popravení alebo zomreli z nedbanlivosti, alebo mučenia v táboroch. Mnohí boli politickí väzni, podozriví z odporu voči režimu.
V poslednej dobe sa Albánska socialistická vláda snaží objasniť minulosť a vynakladá úsilia na odhaľovanie nových masových hrobov z minulého storočia. Niektoré hromadné hroby sa pravdepodobne nachádzajú v blízkosti pracovných táborov, vrátane notoricky známej väznice Spac v severnom Albánsku.
V septembri sa albánsky premiér Edi Rama stretol s generálnou riaditeľkou Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby Kathryne Bombergerovou. ICMP je medzivládny orgán, ktorý spolupracuje s vládami na problematike nezvestných osôb. To pomohlo objaviť masové hroby na iných miestach na Balkáne, ktoré vyplynuli najmä z vojen v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch. Organizácia tiež poskytuje testovanie DNA, ktoré je potrebné na identifikáciu pozostatkov.
Vláda a ICMP diskutovali o ďalších krokoch pri vytváraní programu, ktorý pomôže nájsť nezvestných ľudí. Počiatočná fáza sa sústredí na pozostatky, ktoré objavil Nikolin Kurti na hore Dajti a na inom mieste v meste Ballsh v južnom Albánsku.
Matthew Holliday, vedúci programu ICMP pre západný Balkán, uviedol, že je dôležité, aby príbuzní poznali osud i miesto nezvestných osôb. “Problém nezvästných nie je o tom, či sú mŕtvi, ale o živí. Ide o rodiny, ktoré majú právo poznať, poznať osud svojich príbuzných a dostať pozostatky, identifikovať ich a urobiť im dôstojný pohreb.”
Snaha krajiny vyrovnať sa s jej minulosťou sa prejavila aj inými spôsobmi. V posledných mesiacoch otvorilo Albánsko nové múzeum a archív – takzvaný Dom listov Sigurimi v starom sídle Hoxovej tajnej polície.
Gentjana Sula, vedúca novovytvoreného úradu pre prístup k informáciám o dokumentoch Sigurimi, uviedla: “Myslím, že záujem je vysoký a podľa nášho výskumu asi 70 percent ľudí chce poznať a vidieť viac z našej minulosti. Právo na pravdu bolo odmietnuté počas týchto rokov.”
Minulosť Albánska v skratke:
1939 Napadnutie Talianskom. Albánsky kráľ Zog uteká
1944 Po nemeckej okupácii sa komunista Enver Hoxha stáva lídrom
1946 Nekomunisti boli vyčistení z vládnych pozícií. Režim vylúčil náboženstvo, zavraždil politických oponentov a založil pracovné tábory
1961-78 Kontakty so ZSSR a Čínou
1985 Hoxha zomiera, nahradil ho Ramiz Alia
1989 Komunizmus vo východnej Európe sa zrútil. Ramiz Alia signalizuje zmeny v ekonomickom systéme
1991 Prvé voľby s účasťou viacerých strán
.jpg)
