Môj profil 
Predplatné
Za súdom preukázané prípravy použitia výbušnín pri zničení pamätníka Lenina a memoriálu „Večného ohňa“ v Simferopole, ako aj pokus o podpálenie budovy „Ruskej obščiny Krymu“ a simferopoľskej pobočky strany Jednotné Rusko si vyslúžil 20 rokov odňatia slobody. To však nekritickým obdivovateľom zvláštnych „umeleckých“ sklonov niektorých vyšinutých jedincov vôbec nevadí v ich snahách vytvárať gloriolu obete z týchto nešťastných stvorení. Projekt „Nadežda Savčenko“ zlyhal, takže bolo treba nájsť nového nositeľa štafety antiruskej propagandy. Srdcervúci príbeh o Nadežde, po ktorej sa v mainstreame zľahla zem, najnovšie vystriedala legenda o Olegovi.
Určite sa čoskoro dočkáme kampane v štýle #AllForOleg. Neskôr na neho zabudnú, tak ako zabudli na Nadeždu. Ale zatiaľ sa im hodí do krámu, takže ho budeme mať ešte nejakú dobu stále na tanieri. Chorálu „nezištných“ bojovníkov za Olega akosi unikajú detaily jeho kauzy. Nielen to, že sa osobne podieľal na zosnovaní teroristickej skupiny na Kryme, ale svojimi činmi chcel priamo ohroziť životy a zdravie obyvateľov Simferopoľa, Jalty a Sevastopoľa, z čoho ho na súde usvedčili jeho vlastní komplici. V podobných prípadoch terorizmu je prax súdnych rozhodnutí nekompromisná tak v USA, ako aj v Rusku. A vôbec nezáleží na tom, či ide o teror v štádiu prípravy alebo v aktívnej fáze.
O to zvláštnejšie je, ak denník SME poskytuje priestor pochybným snahám o obhajobu podobných teroristických aktivít, pričom dokonca apeluje na osobnosti ako Sagan alebo Adela, aby sa aj oni zapojili do tejto kampane. Ich hlas by vraj mohol niečomu pomôcť. Otázka je – čomu? Tomu, aby Oleg Sencov mohol dokonať svoje teroristické plány? Aj prejavy rusofóbie by mali mať svoje hranice. V tomto prípade by samozvaní bojovníci za slobodu „umelca“ mali pochopiť, že medzi umeleckou tvorbou a terorom tiež existuje nejaká červená čiara, ktorú neradno prekračovať.
Gabriel Gačko
.jpg)
.jpg)
