Bratislava 21. novembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo, Jean-Francois Badias)
Vo štvrtok sa konal ďalší online summit EÚ. Pôvodne sa mala prejednávať iba situácia s Covidom-19. Epidemická situácia prakticky vo všetkých európskych krajinách sa prudko zhoršuje, čo si vyžaduje od úradov prísnejšie opatrenia. Ale…
To ale naráža na odpor verejnosti – pričom občania vystupujú, nielen proti rozsiahlemu Lockdownu, ale aj proti miernejším obmedzeniam.
Demonštrácia proti zavádzaným obmedzeniam, ktorá bola pred niekoľkými dňami, rozohnala v Berlíne pomocou vodných diel, je názornou ilustráciou nevýhody postupu, keď musia úrady európskych štátov voliť medzi nutnosťou zabrániť kolapsu systému zdravotníctva či zmierniť následky pre ekonomiku a znížiť nespokojnosť obyvateľstva.
Realita však plány summitu skorigovala a na program dňa zaradili ďalšiu mimoriadne naliehavú otázku, ktorá vyvstala v týchto dňoch: dva “enfants Terribles” Európskej únie – Poľsko a Maďarsko – implementovali Bruselu ďalšie svinstvo a zablokovali rozpočet únie na roky 2021 až 2027 (1,074 bilióna eur) a program obnovenia európskeho hospodárstva (750 miliárd eur).
Európa chcela potrestať Varšavu a Budapešť
Európa chcela pomocou týchto rozpočtových plánov potrestať Varšavu a Budapešť za ustúpenie od “vysokých demokratických noriem”. V konečnom dôsledku ale sama spadla do vykopanej jamy.
Potrestať chcela úplne samozrejmým a najbolestivejším spôsobom – finančne. Poľsko a Maďarsko ako príjemca dotácií EÚ majú dosť privilegované postavenie, čo je podmienené okrem iného aj geopolitickými faktormi.
Problém je v tom, že nie je vôbec ľahké im odmietnuť peniaze.
Až donedávna podobné mechanizmy v jednotnej Európe vôbec neexistovali. Navyše najdôležitejšie rozhodnutia v EÚ sa prijímali na základe konsenzu, musela to byť spoločná pozícia všetkých členov únie. Situácia, v ktorej by dve krajiny hlasovali za to, aby pripravili samy seba o značné prostriedky z európskeho rozpočtu, sa zdá byť fantastickou.
Brusel v posledných mesiacoch vykonal veľmi zložitú kombináciu
V dôsledku toho vykonal Brusel v posledných mesiacoch veľmi zložitú kombináciu. Na júlovom summite prijali rozhodnutie, ktoré spájalo budúce výplaty s dodržiavaním noriem právneho štátu a základných európskych hodnôt. A koncom septembra Európska komisia zverejnila patričnú správu, ktorej hlavnými hrdinami (alebo skôr zlosynov) sa stali zase Varšava a Budapešť.
A keď zostal už len posledný krok k uskutočneniu tohto zámeru, dve škandalózne metropoly proces zablokovali a dali najavo, že si veľmi dobre uvedomujú, čo sa vlastne deje, a nepripustia “politicky motivované” rozdelenie prostriedkov z európskych fondov.
Takže teraz musí Brusel znovu hľadať zámienku proti Poliakom a Maďarom, ktorí obrátili proti EÚ jej vlastné pravidlá.
Práve v tom spočíva to najdôležitejšie ponaučenie z týchto udalostí.
Západ na oboch stranách Atlantiku bol nie náhodou po desaťročia príkladom a morálnou autoritou pre celú zemeguľu. Demokratické inštitúcie a procedúry, práva a slobody občanov tam skutočne boli a slúžili dôkazom jeho prevahy nad “neslobodným svetom”. A politický a správny mechanizmus Európskej únie sa stal skutočnou apoteózou západnej demokracie.
Na námietky skeptikov, že podobný systém nemôže byť efektívny a ani životaschopný v dlhodobej perspektíve, odpovedali jeho nadšenci pohŕdavo: ten systém, ale funguje už mnoho rokov, a nielen funguje, ale aj prosperuje, je príťažlivý pre desiatky krajín a milióny ľudí, pretože to je skutočná demokracia, práve taká, aká má byť!
Oveľa menej lákavý rub európskeho systému sa ukazoval v posledných rokoch stále častejšie. Stávalo sa zrejmé, že známe politické inštitúcie, akou je Európsky parlament, nemajú reálne právomoci, a že sa reálna moc sústreďuje v rukách anonymných bruselských byrokratov. Vzniklo podozrenie, ktoré sa potom zmenilo v pevnú istotu, že pre pravidelné uplatnenie preslávenej zásady konsenzu sa uchyľujú tí najvplyvnejší členovia únie k metódam zákulisného donucovania, nátlaku a vydierania “mladších partnerov”. Stačí si spomenúť, ako tomu bolo s protiruskými sankciami: hneď niekoľko európskych krajín sa otvorene postavilo proti ich zavedeniu, ale keď došlo k prijatiu rozhodnutia, hlasovali poslušne “ako ostatné”.
A teraz dve krajiny, z množstva neveľkých, nebohatých a všetkými odsudzovaných odpadlíkov od vyrovnaných radov európskej demokracie, ľahko lámu tento systém len preto, že boli dosť tvrdohlavé, aby trvali na svojom a nebáli sa plávať proti prúdu.
Mimochodom, európska demokracia má ešte jeden rub, ktorý je teraz vidieť – veľký význam “ručného riadenia”. To ale tiež stále častejšie zlyháva.
Odborníci považujú za veľmi pravdepodobné vystúpenie z EÚ Poľska a Maďarska
Odborníci považujú za veľmi pravdepodobné vystúpenie z EÚ Poľska a Maďarska, ktoré už vyťažili maximum zo svojho pobytu v únii, a sú čím ďalej, tým menej zainteresované v zachovaní statusu quo. Pre Brusel a západoeurópske metropoly zase odchod týchto “nenapraviteľných” krajín z EÚ môže byť najvhodnejším riešením.
Lenže tá najťažšia rana bude pritom zasadená západnej demokracii, a to ako v skutočnosti, tak aj v ideálnych predstavách o jej obrovskom počte ľudí v celom svete. Zlyháva až príliš často.