Môj profil 
Predplatné
Možno sa to zdá ako triviálna záležitosť, ale na tom stoja ďalšie dôležité súvislosti pre švajčiarskych farmárov. Kritici odsudzujú proces zbavovania rohov, pretože je to pre dobytok bolestivé a neprirodzené, zatiaľ čo zástancovia tvrdia, že je to niečo podobné ako kastrácia a rohy sú nebezpečné pre farmárov aj samotné zvieratá. Dobytok s rohmi navyše potrebuje viac priestoru na pasenie aj ustajnenie a je s ním náročnejšia práca, čo zvyšuje celkové náklady.
The Local vysvetľuje, že za iniciatívou ponechania rohov dobytku a zároveň za vyhlásením referenda je iniciatíva 67-ročného farmára Armina Capaula, pôvodom z kantónu Graubünden, ale teraz žije v Jure, ktorý sa o to snažil dobrých osem rokov.
Dlhotrvajúca kampaň začala v roku 2010 listom na Spolkový úrad pre poľnohospodárstvo. Keď z jeho strany nebol podniknutý žiaden krok na zmenu, v roku 2014 Capaul spustil verejnú kampaň a zozbieral 100-tisíc podpisov potrebných na spustenie referenda o tejto otázke. A podarilo sa.
“Nikdy som si nemyslel, že tu budem sedieť,” povedal počas nedávnej tlačovej konferencie v mediálnom centre švajčiarskeho parlamentu v Berne. “Len som chcel dať kravám a kozám hlas,” dodal.
Hoci niektoré plemená kráv sú geneticky bez rohov, tie rohaté plemená sú pre Švajčiarsko dokonca aj typickým symbolom, a v počte chovaného dobytka zaberajú do 25 %. Farmári ich však zvyknú zbavovať rohov, no zástancovia okolo Capaula namietajú, že tieto výrastky hrajú dôležitú úlohu v metabolizme, v regulácii vlastnej telesnej teploty, v hygiene a v komunikácii zvierat, prejavujúc sa “znakom dôstojnosti”.
Podľa štúdie univerzity v Berne mnohé teľatá majú dlhodobé negatívne dôsledky po zbavení ich rohov. Mláďatám sa totiž položí na miesto, kde vyrastajú rohy, horúce železo zohriate na približne 70°C.
Referendum je naplánované na najbližší víkend a zatiaľ podľa prieskumu inštitúcie GFS Bern sú hlasy takmer vyrovnané, keď 49 % je za ponechanie rohov za podmienky dotácie a 46% je proti zachovaniu rohov.
RT dodáva, že Capaul chce presvedčiť farmárov, aby to nerobili, aj vyplácaním dotácií, ktoré by z 3-miliardového poľnohospodárskeho rozpočtu vzali odhadovaných 15 miliónov švajčiarskych frankov (cca 13 miliónov eur) potrebných na pokrytie dodatočných nákladov pre zvýšenú starostlivosť o rožný statok. Vláda však s Capaulom nesúhlasí a hovorí až o dvojnásobku potrebnej sumy z rozpočtu.
Capaul však dúfa, že sa mu celá jeho snaha podarí, čomu má pomôcť práve spomínaná dotácia vo výške 190 švajčiarskych frankov (cca 170 eur) ročne za jedno zviera.
.jpg)
