Čo ukazuje analýza možných povolebných partnerstiev? Pat je bližšie, ako sa zdá

Bratislava 4, septembra 2023 (HSP/Foto:Ivan Lehotský)

Voľby sa blížia. Je prirodzené uvažovať nad tým, ako by mohli dopadnúť, a tak mnohí občania, voliči prirodzene kalkulujú a špekulujú. Poďme trochu špekulovať aj my

Vopred upozorňujeme, že predvolebné špekulácie sú iba špekuláciami a nakoniec to všetko môže vypáliť celkom inak. Komu sa nechce na túto tému teoretizovať, nech radšej ani nečíta ďalej – tento text je pre tých druhých.

Prieskumy sa falšujú, ale nie úplne

Predvolebné prieskumy bývajú zmanipulované. Nevieme to dokázať, ale existuje mnoho náznakov a tvrdení, že sa to deje. Kolujú dokonca informácie o konkrétnych sumách, ktoré strany platia, aby agentúry upravili ten-ktorý prieskum tak, ako treba. Predpokladajme teda, že sa takéto manipulácie v praxi môžu diať.

Ak sa však podvádza, tak sa podvádza len v konkrétnych prípadoch a spravidla tak, aby to príliš neklalo oči. Ak sa aj objaví výnimka, že páchateľ upraví nejaké čísla úplne „na hulváta“ (niekto by mohol poukázať na bratislavské komunálne voľby…), tak je to skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo. Prečo to pravdepodobne je práve takto?

V praxi na Slovensku aj vo svete vo všetkých voľbách tie čísla vždy v hrubých rysoch (s výnimkami) sedia aj s volebnými výsledkami. Treba si uvedomiť, že agentúr je veľa a je krajne nepravdepodobné, že by boli všetky dohodnuté aj s organizátormi volieb vo všetkých krajinách takým spôsobom, aby boli všetky čísla úplne falošné – tento smer uvažovania je príliš, ehm, ako to povedať… povedzme že vedie k ústavnej liečbe.

Ale ak nie sú všetci dohodnutí, a ak všetkým vychádzajú v hrubých rysoch podobné výsledky, tak potom to môže znamenať iba jediné: že to švindľovanie sa môže diať iba v určitom rozsahu, ktorý príliš nepresahuje hranice štatistických chýb.

A keďže predpokladáme, že na Slovensku to nemá prečo byť úplne inak ako v ostatnom svete, a naviac, v štáte, kde „každý každého pozná“ by sa každé príliš zložité sprisahanie rýchlo prevalilo, ostaňme pri rozumnom predpoklade, že predvolebné preferencie v hrubých rysoch sedia. A hoci v niektorých prípadoch tie percentá vo voľbách „uletia“, tak sa štyri týždne pred voľbami už väčšina tých výsledkov nemusí príliš líšiť od reality. Až na spomínané výnimky…

Predvolebné prekvapenia sa stávajú, ale nie vždy

Predvolebné prieskumy nám môžu ukázať približnú volebnú realitu iba vtedy, ak niekto nepríde na poslednú chvíľu s „atómofkou“, ktorá úplne zmení verejnú mienku, ako sa to podarilo pred štyrmi rokmi Igorovi Matovičovi. Áno, toto sa môže stať. Ale nie je to pravidlo.

Treba brať do úvahy aj fakt, že scénka „Počiatkova vila“ bola naozaj čímsi veľmi neštandardným, tak ako aj samotný Matovič a celá absurdná éra jeho vládnutia. Každé čudo trvá tri dni, hovorí staré príslovie, a tentoraz už Matovič sotva vytiahne ešte väčší tromf. Skôr sa zdá, že svoje náboje už vystrieľal, fiatky sú skôr trápne ako zaujímavé. A od zvyšku súťažiacich politických subjektov sa podobné finty neočakávajú – hoci prekvapenia sa vylúčiť nedajú.

Strany vždy na poslednú chvíľu zvyknú na svojich súperov všeličo vytiahnuť, ale málokedy to nejako dramaticky zmení pomer síl: ľudia sú už väčšinou rozhodnutí ako budú voliť a voči mediálnym bombám sú čoraz otrlejší. A obzvlášť po období matovičizmu, keď nervy drásajúce hysterické výlevy boli na dennom poriadku. Otrasie po takomto tréningu ľuďmi vôbec ešte niečo?

Možné sú aj čierne scenáre, ale nie sú príliš pravdepodobné

Skúsme nechať bokom aj divoké scenáre, o ktorých všelikto hovorí: že vládnuca junta na poslednú chvíľu môže vyhlásiť mimoriadny stav a voľby vôbec nebudú, alebo sa odložia o niekoľko mesiacov, počas ktorých Hamranov policajno-kajúcnický valec opozíciu rozbije a potlačí. Prípadne scenár, že prezidentka vládnutím nepoverí víťaza volieb, ale naďalej tu bude provizórium s jej Ódorom.

Samozrejme, títo ľudia sú schopní všetkého, najmä keby videli, že s veľkou pravdepodobnosťou prídu o moc, o ktorú toľké roky tak urputne aj s pomocou médií a zahraničia bojovali.

Lenže je tu jedno „ale“. Treba sa na to pozrieť aj z hľadiska ich zahraničných tútorov: keby prezidentka a jej „úradníci“ urobili príliš totalitné kroky, tak by to Slovensko ešte omnoho viac destabilizovalo a dostalo na pokraj občianskej vojny. A oni, globálni páni nepotrebujú, aby krajiny v ich portfóliu boli v totálnom chaose, čo by v konečnom dôsledku mohlo prispieť k rozpadu celej východoeurópskej neokoloniálnej sústavy.

Pre nich je lepšie, ak bude krajina dočasne v správe hoci aj menej lojálnych domorodých správcov, ale aj s takými sa napokon dá dohodnúť, či už metódou cukru alebo biča. A tak je pravdepodobné, že sa voľby napokon uskutočnia a budú pokojné.

V parlamente bude osem alebo deväť strán

S vyššie uvedenými predpokladmi sa teda skúsme pozrieť na to, čo sa pravdepodobne môže po voľbách stať. Za tie štyri týždne do volieb sa preferencie jednotlivých strán ešte zmenia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nie tak radikálne, že by to prevrátilo všetky kalkulácie naruby.

Do Národnej rady sa môže dostať osem alebo deväť politických subjektov. Šance ostatných sú zanedbateľné, pretože na dosiahnutie potrebného päťpercentného kvóra im chýba priepastných niekoľko percent, ktoré už zrejme nenazbierajú. Prečo? Noví voliči im sotva pribudnú, pretože riziko prepadnutia hlasov je už príliš veľké, štyri týždne pred voľbami už voliči chápu, že má väčší zmysel dať hlas tým, ktorí majú šancu prejsť.

Do grafu sme dali najsilnejších deväť subjektov, každému z nich výsledky z troch nedávnych prieskumov predvolebných preferencií. A aby sme s nimi mohli ďalej pracovať, tak sme ich spriemerovali a s prihliadnutím k ďalším okolnostiam hrubo zaokrúhlili. Prosíme, nehádžte kameňmi: opakujeme, tie čísla sú iba pracovné, vo voľbách budú v každom prípade trochu – alebo aj viac než trochu – iné, ale základné možné scenáre sa s nimi postaviť dajú. Tie percentá sme zaokrúhlili nasledovne: Smer-SSD 19, Progresívne Slovensko 17, Hlas-SD 12, Republika 8, OĽaNO 6 (alebo 7), KDH 6, SaS 6, Sme rodina 6, SNS 5.

Šesť hlavných scenárov – možností je oveľa viac

Tých možných kombincií je samozrejme mnoho, toto je len šesť z nich, ktoré dnes považujeme za najpravdepodobnejšie z hľadiska matematického, a z hľadiska reálne možných politických partnerstiev. Veľká časť možných scenárov naznačuje pravdepodobnosť povolebnej remízy.

Scenár A: Z hľadiska vlastencov ideálny scenár. SNS sa dostane do parlamentu a dnešná opozícia, vrátane Hlasu-SD nájde spoločnú reč. OĽaNO nedosiahne 7-percentnú hranicu, a to bude znamenať, že koalícia Smer-Hlas-Republika-SNS bude mať pohodlnú, i keď nie ústavnú väčšinu. Podobné to by to bolo aj vtedy, keby sa síce dostalo OĽaNO, ale neprešiel by niektorý iný subjekt z tábora globalistov (KDH, Sme rodina alebo SaS).

Scenár B: Podobný ako A, ale s tým, že Matovič spol. by sa do parlamentu dostal. To bude remíza, bude záležať na desatinkách percent, ktorý tábor dosiahne krehkú parlamentnú väčšinu. Veľmi nestabilný výsledok, ktorý pravdepodobne bude znamenať chaos a možno nové voľby.

Scenár C: SNS neprejde, Matovič áno. V takom prípade bude mať tesnú väčšinu Progresívne Slovensko a jeho menší partneri. Vláda by bola PS-KDH-SaS-Sme rodina a možno aj OĽaNO. Predpokladáme, že tento zlepenec by sa po niekoľkých mesiacoch pôrodných bolestí rozpadol.

Scenár D: Reálna je aj možnosť, že by sa Hlas nezniesol s Republikou a tá by ostala v opozícii. Ak by sa nedostalo OĽaNO, tak by koalícia Smer-Hlas-SNS zrejme mala miernu prevahu nad táborom PS-SaS-KDH-Sme rodina a mohla by vytvoriť menšinovú vládu s tichou podporou Republiky, ale bolo by to nestabilné. Veľmi podobne by to mohlo vyzerať, keby sa nedostala SNS, ale zároveň by neprešiel aj niekto z trojice KDH-SaS-Sme rodina.

Scenár E: Stalo by sa realitou to, o čom sa dlhé mesiace špekulovalo: že Hlas by sa nakoniec spojil s progresívcami a ostatnými globalistami. To by bola jednoznačná situácia: takáto koalícia by mala jasnú väčšinu, možno aj ústavnú, najmä ak by sa pridalo aj OĽaNO.

Scenár F: Reálna je aj možnosť, že by sa nedostali do Národnej rady viaceré subjekty, ktorým momentálne prieskumy prisudzujú preferencie tesne nad päťpercentnou hranicou. Za týchto okolností by mohli vytvoriť vládu len samotné dva subjekty, Smer a Hlas. Alebo aj Hlas a PS, to by však bola nestabilná menšinová koalícia, ktorá by mala v parlamente veľmi nepríjemnú a silnú opozíciu.

Ako to bude naozaj, to uvidíme už o necelé štyri týždne. Máme to vo vlastných rukách.

Prečítajte si tiež:

• Smer-SD hovorí o humanitárnej katastrofe: Tu sa fakt niekto zbláznil, pani Čaputová!
• Čo si to Fico dovolil?! Hysterický „povyk” českej kaviarne na Ficov prejav. Kopla si aj Jourová
• Prieskum: Smer na čele. OĽaNO mimo hry. Osud štyroch strán visí na vlásku
• Trčíte Ficovi z pr*ele, povedal Dankovi Kollár. Šéf SNS mu to vrátil